Buďme láskaví a spravodliví sami k sebe, vtedy je predpoklad, že budeme láskaví a spravodliví aj
k druhým.

          Všetko, čo sa robí, robia ľudia. Mali by sme sa v dobrej veci vzájomne podporovať. Klamstvo a podvody nás môžu doviesť jedine do pekla. Nerobme z ľudí idiotov. Niekedy sa sama tak cítim. Prezentujme sa skôr v tom, čo je pre nás prospešné. Snažme sa viac si všímať ľudí, ktorí sú kreatívni. Ak to budeme verejne robiť, postoj ľudí sa zmení. Som rada, že mladí ľudia majú možnosť cestovať po svete, aj si zarobiť. Väčšina z nich vie rozmýšľať, nadobúdajú skúsenosti. Verte mi, radi sa vrátia domov, obohatení skúsenosťami, ak uznajú, že na Slovensku sa oplatí žiť.

          Sama som rada cestovala, porovnávala. Bola to veľká škola do života. Domov som sa rada vracala a bola som šťastná, že žijem na Slovensku, nemenila by som ho. Dúfam, že to zvládnem pri dnešnom vymývaní mozgov. Aspoň od niekoho sa mi občas dostanú povzbudivé slová, ktoré ma neodradia od toho, čo robím. Kolegyňa mi napísala k mojej knihe: " Nenachádzam dostatočne silné a krásne slová, aby som vyjadrila obdiv k Tvojmu životu. Spisovateľ Jozef Čapek napísal: "Život sa nepíše, život sa žije." Každý máme svoj život a skúsenosti, ktoré nás obohacujú. Naučme sa žiť v pravde a čestne, vtedy sa nemusíme života báť.

"Život je pekný a čokoľvek ti prinesie osud, nezabudni žiť."   Thomas Carlye

          Už som raz spomínala, že deti sú úprimné, povedia čo si myslia a majú pravdu, ak sa nad tým zamyslíme. Ony ma naučili veľa. Snažím sa aj ja hovoriť pravdu tak, ako to ja vnútorne cítim. S tým rozdielom, že vekom som nadobudla bohaté skúsenosti, viem rozoznať pravdu od nepravdy. Snažím sa každého chápať. Sme rozdielni v názoroch, jednému sa páči to, čo sa inému nemusí páčiť. Ak chcem byť objektívna a niekto sa ma pýta na názor, poviem, ale nezahmlievam, nemusí so mnou súhlasiť. Je dobre, ak si problém rozdiskutujeme a neurážame sa vzájomne.

          Priznám sa úprimne, politiku už nesledujem. Občas sa pozriem, alebo počúvam, ak som zvedavá na udalosti u nás. Zistila som, že sa lepšie cítim, ak sa zaoberám príjemnejšími vecami, ktoré vnášajú pokoj a sviežu myseľ. Ak predsa sa chcem o moje pocity podeliť, dám to do počítača, ktorý neprotestuje, ani mi to nevyvracia. Je to môj osobný názor za ktorý sa nehanbím. Môžem svoju myšlienku bez prerušovania povedať, či napísať. Chýba mi dialóg múdrych a rozhľadených ľudí. Prekvapila ma pani prezidentka, že nesúhlasila s referendom predčasných voľbách, taktiež mala námietky k rozhodnutia generálneho prokurátora. Hlas ľudí by sa mal rešpektovať. Spochybňuje sa spravodlivosť.

          Začal sa nový školský rok, je po prázdninách, bola som zvedavá, čím nás prekvapia naši čelní predstavitelia. V sobotu som si vypočula prvé sobotné dialógy. Pozvaný bol pán premiér. Úprimne poviem, bola som sklamaná, nič nové som sa nedozvedela. Otázky, ktoré mu položila pani moderátorka Marta Janečkárová, ktorú si nesmierne vážim, zahmlieval. Trocha ma to prekvapilo. Predsa som čakala objektívnosť a vyjadrenie sa k danej veci v politike. Poukázal na hanebné vládnutie a okrádanie za vládnutia Fica a Pellegriniho. Oni už nie sú vládni činitelia. Bolo to detinské vyjadrenie, ktoré tam nepatrilo. Dokedy títo dvaja páni budú zodpovedať aj za to, čo sa nám nepáči ako sa správajú politici dnešnej vlády! Nezastávam sa ich. Každý robíme chyby, mali by sme si ich aspoň priznať. Vytvára sa skôr chaos, ako spravodlivosť.

          Spomínal svoje zásluhy, ako odmenili dôchodcov trinástym dôchodkom a iné veci na ktoré sa ho pani redaktorka nepýtala. Veď to navrhovala predchádzajúca vláda, súhlasila s tým aj vtedajšia opozícia. Aj ten skresali, dnes sa peniaze rozhadzujú lotériou. Na to peniaze sú? Je to len časť pravdy, ktorú prezentuje vláda. Pamäť nám zatiaľ ešte funguje, vieme rozmýšľať. "Volili ich ľudia", môžu si teraz robiť, čo chcú, je ich väčšina, odhlasujú čokoľvek. Nemyslí sa na ľudí. Prečo sú ľudia nespokojní? Áno, zahraničie ich chváli, ale prečo? To už netreba vysvetľovať, treba čítať aj medzi riadkami. Nech mi prepáčia tie úprimné slová, väčšina ich tak vnímame. Aspoň tí, ktorým to ešte myslí a nedajú sa opiť mylnou vidinou.

          Ako tak rozmýšľam sama nad sebou, pýtam sa: "Prečo si sa odhodlala písať? Veď už máš svoj vek." Prichádzam na to, že práve preto ma Pán Boh necháva živú, aby som písala. On mi vkladá myšlienky, s ktorými sa stotožňujem. Pozná môj život, myslenie, vie, že mám ľudí rada. Vie aj to, že chcem dožiť život šťastne. Jedine jemu vďačím za pozitívne myslenie, pokoj v duši. Občas mi ho naruší nespravodlivosť, ktorej sa ťažko dovolávame. Krútime sa dookola, ale spravodlivosť sa nám tratí pred očami.

"Znášaj čokoľvek, čo ti nadelí osud, a zvíťazíš nad ním."  Maro Publius Vergilius

          Odpútajme sa od toho, čo nás znepokojuje

          Myšlienkami sa premiestnim na pozitívnejšiu strunu. Dnes pri varení obeda som počúvala reláciu o druhej svetovej vojne a holokauste. Zvyknem to počúvať, žila som v tej dobe, preto ma zaujíma, ako sa ľudia vyjadrujú. Bol pozvaný pán Pavol Gross, vedec a terénny geológ židovského pôvodu. Žil v Bánovciach. Slovensko veľmi dobre poznal, aj mentalitu ľudí, o ktorej sa pravdivo vyjadroval. Už nie je medzi nami. Rozprávanie bolo zo záznamu, ktoré sa zachovalo. Neskoršie som zapla rozhlas. Reagujem na to, čo som stihla počuť.

          Podľa rozhovoru, bol mojim rovesníkom, v tom čase mal desať rokov. Zažila som to obdobie, veľmi dobre sa na to pamätám. Presne popísal útrapy, ktoré prežila jeho rodina. Aj o SNP hovoril pravdivo. Spomína nemilosrdných gestapákov, gardistov, ľudí, ktorí pomáhali, ale aj tých, ktorí zrádzali. V každej krajine sú ľudia statoční, sú aj takí, ktorým nezáleží na človeku, zradia ho, keď ide o jeho prestíž a výhody. Veľmi pekne a pravdivo hovoril o tom, čo zažili a že to vôbec prežili. Zázrakom sa zachránila celá jeho rodina, i keď zázrakom neverí. Zázraky sa dejú, sama som sa o tom presvedčila.

          Aspoň jeden človek ma presvedčil, že nič neskresľuje, hovoril, ako sa udalosti diali. Po vojne na Slovensku ostala celá rodina, Slovákov mal rád, taktiež prácu, ktorú vykonával štyridsať rokov. Človek pri práci zabúda na to, čo prežil, nerád o tom hovorí a nezaoberá sa nezmyslami. Ľutujem ľudí, ktorí nemajú prácu. Takíto ľudia nemôžu byť spokojní, skôr rozmýšľajú, ako ľahko prísť k bohatstvu za každú cenu.

          Veľmi ma oslovujú hendikepovaní ľudia, ktorí sa snažia vyrovnať zdravým ľuďom. Koľko máme paraolympijských športovcov, ktorí sa nevzdávajú svojou húževnatosťou dokážu nemožné. Mnohí získali zlaté medaily. Na takých ľudí by sa naozaj nemalo zabúdať, podporovať ich a dávať ich za vzor zdravým jedincom. Sú to naše celebrity, ktoré nás zviditeľňujú doma i vo svete. Majú odo mňa úprimný obdiv.

          Neviem koľkí ľudia počúvajú reláciu, najnovšie: Hosť Nory Gupkovej, teším sa na ňu. Oslovil ma pán Polák , predseda okresného združenia Palček. Má hendikep nižšieho zrastu, mnohí ľudia ich nevedia pochopiť. Tvrdia, že takíto ľudia by si nemali zakladať rodiny a mať deti. Prečo nie! Aj oni sú ľudia, ako každý z nás, majú svoje potreby. Treba ich prijať, ako zdravých, normálnych ľudí. Sú nám veľkým vzorom. Má syna Kubka, ktorý je kopijou otca. Rozhodli sa adoptovať dievčatko. Adopcia je veľmi náročná - komplikovaná. Dôležitý je výber. Aj postihnutý človek má nárok na šťastný život. Pán Polák je veľmi obdivuhodný a vtipný človek.

          Bol nezamestnaný, vtedy prežíval najťažšie chvíle v živote. Psychicky sa cítil na dne, pokiaľ sa nezamestnal. Je treba prijať hendikep akýchkoľvek detí. Do Bratislavy prišiel autom z Prievidze. Šoférovanie je jeho vášeň. Pre Palčekov je nevyhnutný bicykel, ktorý je im prispôsobený. Pri chôdzi sa ľahko zadychčia, preto sú bicykle neodmysliteľnou súčasťou ich života. Voľný čas najradšej využívajú pri vode, rybačke, radi grilujú. Kubka najviac zaujímajú bubny. Prispôsobili ich k jeho zrastu. Má ich niekoľko. Venuje sa teda umeniu hre na hudobnom nástroji. Radi si zahrajú aj futbal.

          V USA objavili experimentálnu liečbu na tento postih. Dnes by sa on už na liečbu neodhodlal. Normálny život má aj dnes, len s určitými obmedzeniami. Snaží sa o život taký, aby bol šťastný a vyrovnal sa s hendikepom, ktorým je postihnutý. Pomáha tým, ktorí sa nevedia s osudom vyrovnať. Často si neuvedomujeme, akým darom sme obdarení, že sme zdraví. Hendikepovaní nás často zahanbujú. Mnohým sa nechce pracovať, radšej poberajú podporu. Je to zahanbujúce. Chyba je hlavne v systéme. Za totality bolo dobre to, že každý musel pracovať, kto nechcel pracovať, šiel do basy.

"Ľahostajnosť k druhým a ľahostajnosť k osudu je presne tým, čo otvára dvere zlu." Václav Havel

          Pohyb a práca patria k šťastnému životu. Netreba sa opúšťať ani v staršom veku, pokiaľ nám aspoň trochu sily stačia. Rezignovať budem, keď sa už naozaj nebudem môcť postaviť na vlastné nohy. Práve to ma drží pri živote. Nájdem si vždy činnosť, ktorá mi robí radosť a posúva ma dopredu. Nie je to len moja zásluha, je to zásluha samého Pána Boha, ktorý ma v tom podporuje. Uvedomujem si to a som za to nesmierne vďačná.

         Ostaňme sami sebou, riaďme sa vlastným rozumom. Naučme sa rozoznávať, čo je správne a čo nám škodí. Snažme sa žiť tak, aby sme sa nemuseli za svoj život hanbiť keď ho raz budeme bilancovať. Netvrdím, že som dokonalá. Kto pracuje, robí aj chyby pri najväčšej opatrnosti. Človek sa stretáva s rôznymi ľuďmi, nemusím byť každému sympatická, nemusí súhlasiť s mojim názorom. Mám rada otvorených ľudí, ktorí neprevracajú kabáty. Je to ideálna, možno naivná predstava človeka, ktorého svet nemá rád. Vždy je to čestnejšie ako zrádzať druhého vo vlastný prospech. Ľuďom, ktorí radi menia svoje názory neverím.

"Budúci osud dieťaťa je vždy dielom matky." Napoleon Bonaparte

          Buďme otvorení, porozprávajme sa s človekom, ak si myslime, že nám, alebo nášmu dieťaťu ublížil. Nie na ulici, ale tam, kde sa krivda alebo nevedomosť stala. Je to tá krajšia cesta, ktorá nás obohacuje, oslobodzuje a prináša nám radosť. Nepoznám človeka, ktorý je dokonalý, ak sa za takého počíta, je klamár. Netreba živiť v sebe to, čo nám škodí, naučme sa odpúšťať, budeme šťastní.

          Neodháňajme žiadneho človeka. Dajme mu príležitosť prejaviť sa. Do relácie Hosť Nory Gubkovej, bola pozvaná Zuzana, riaditeľka edukačného výskumu rómskej komunity, tiež Rómka. Do základnej školy chodila s nerómskymi deťmi, skončila vysokú školu. Rodičia boli zamestnaní, jej staršia sestra chcela zarábať, zriekla sa štúdia. Matka jej vždy hovorila: "Dievča, vzdelanie ti nikto nevezme." Že rodičia pracovali, umožnili jej štúdium. Kľúčová oblasť Rómov je vzdelanie, práca a lepšie bývanie.

         Mnohí nemajú záujem o vzdelanie. Nie je to chyba rodičov, skôr zlyhanie štátu. Aj keď majú Rómovia stredoškolské, či vysokoškolské vzdelanie, ťažko sa uplatnia v pracovnom pomere. Systém zlyháva. Je to škoda, nemajú prácu, žijú v stereotype, ktorý je veľmi nebezpečný. Dôležité je, aby sa Rómovia zapájali do verejnoprospešného života. Netreba mať predsudky, že Róm nevie pracovať. Nezamestnajú ho. Existuje diskriminačný zákon, treba ho dodržiavať. Pracovala som s rómskymi deťmi, dá sa s nimi pracovať, len si ich treba získať. Vyžaduje si to veľa námahy, trpezlivosti, nevzdávať sa.

          Zase mám dobrý pocit z pani Marty Janečkárovej. Je výborná moderátorka, vždy pripravená, zaoberá sa politickými reláciami. Rada si ich vypočujem, sú kultivované, neuráža, obdivujem ju. Páči sa mi jej objektívnosť, neútočí, chce poznať pravdivý názor. Dobre sa počúva. Sme ľudia rôznych názorov, preto sa nemusia novinári páčiť každému. Obdivujem moderátorov, ktorí si zachovajú chladnú hlavu. Používajú svoju vlastnú hlavu a svoj názor na danú problematiku.

         Zdá sa mi, že Marta je krotiteľkou emócií. Je inteligentná, rozhľadená, nedá sa vyviesť z miery. Dnes nás netrápi len pandémia, viac neistota, ktorá nás pohlcuje. Upracme si vo vlastnej hlave, aby sme sa cítili príjemne. Nedajme sa manipulovať, buďme sami sebou a držme sa vlastného rozumu. Človek by nemal hovoriť "nikdy", možno práve to, čo sme nechceli robiť, stal sa našim koníčkom.

          Pani redaktorka sa jej pýtala, či nechce vstúpiť do politiky. Neuvažovala o tom. Do politiky by mali vstúpiť ľudia, ktorí by chceli niečo zmeniť k lepšiemu. Páči sa mi aj Svet emócií s pánom profesorom Zelinom - v čase pandémie. Tieto relácie vnášajú pokoj a vyrovnanosť do duše človeka. Som zvedavá, koľkí ľudia ich počúvajú. Príprava na tieto podujatia je veľmi náročná, vyžaduje si to veľa času.

"Ak nebudeš mnoho očakávať, budú sa ti zdať aj malé veci veľkými."  Platón

         Miera zodpovednosti je v každom z nás. Ak sa koná niečo nesprávne, treba na to upozorniť. Najdôležitejší je náš osobný vzor. Pohľad na druhých je, keď sa pozeráme na kríž lásky. Upozorniť, nie
z pohľadu povýšenosti, ale z pohľadu lásky, lebo toho človeka milujeme. Vnútorný postoj je najdôležitejší, ako sa oň staráme. Ak máme tam usporiadané, cítime sa vyrovnane a šťastne.

          Naše vnútro nám často zaťažuje, alebo uspokojuje to, čo sa okolo nás deje. Záleží od každého jednotlivca, ako sa dokáže s tým vyrovnať. Sú to medziľudské vzťahy v rodine, či v spoločenskom živote. Ľudia sú podráždení, každý má svoj názor, svoju pravdu, nevedia sa medzi sebou dohodnúť. Tým vznikajú hádky, človek sa dostáva do zdravotných problémov -depresií. Naučme sa tomu čeliť. Nezapodievajme sa tým, čo nemôžeme ovplyvniť. Zamerajme sa na to, čo nám prináša radosť.

"Priazeň osudu získava priateľa, nepriazeň spoľahlivo ho preverí."   Seneca

         Otvorme sa radosti, nežime len pre seba, pomáhajme tam, kde je naša pomoc potrebná. Nech je to akákoľvek pomoc. Často stačí sa len prihovoriť pekným slovom, ktoré človeka poteší. Starší ľudia to najviac potrebujú, hlavne tí, ktorí sa cítia osamelí. Nikto ich nepotrebuje. Robme to s láskou, presvedčime sa , ako sa náš život zmení. Pán Boh je veľmi milosrdný k takým ľuďom, odplatí sa im, keď to budú najmenej očakávať.

         Ak chceme byť šťastní, nachádzajme riešenie na zlepšenie medziľudských vzťahov. Ak vidíme neochotu zmierenia, nič nám neostáva, len zmieriť sa s tým a modliť sa zaňho. Všetko by sme mali robiť dobrovoľne a s láskou. Ak chybuje láska, chybuje aj pokoj v srdci. Pracujme na tom, čo nás zjednocuje. Ku každému človeku prechovávajme rešpekt a úctu. Kde chybuje rešpekt a úcta, nemôžeme čakať pekný vzťah.

              Svätý otec na Slovensku

     Tešila som sa na svätého otca, ktorý sa rozhodol navštíviť Slovensko. Dnes potrebujeme povzbudzujúce slovo ako nikdy predtým. Som rada, že je už u nás druhý deň. Okrem radosti z nášho pápeža, mám obrovskú radosť z Panny Márie, ktorá ma prišla pozdraviť práve v deň nášho sviatku menín Mária. Je to: Podomová návšteva Panny Márie zázračnej medaily.

           "Urob zo svojej domácnosti svätyňu Božej Matky."

          Pán Boh ma obdaril dvojnásobnou radosťou - zavítala Panna Mária do môjho príbytku a pápež František do našej vlasti. Nikdy nie som sama, cítim Božiu prítomnosť, aj prítomnosť Matky Božej, môžem sa jej viac venovať. Je to úžasný pocit. Pýtam sa sama seba: "Čím som si zaslúžila tú milosť, že si prišla do môjho príbytku práve v deň môjho sviatku, a všetkých, ktoré nosia toto meno?" Mám taký pocit napomenutia, viac sa ti venovať ako som sa venovala doposiaľ. Budem sa snažiť polepšiť. Neviem, koľko mi uštedrí milostivý Pán môjho života. Zdá sa mi, že je ku mne veľmi milosrdný.

          Mala som to šťastie nebyť sama, počas návštevy pápeža, Panna Mária bola mojou spoločníčkou. Spomínala som a ďakovala mojim priateľom, ktorí nezabúdajú na mňa v deň mojich menín. Navštívili ma, alebo zavolali, či napísali mail. Božia Matka je ozdobená krásnymi ružami, ktoré som dostala od rodiny môjho žiaka Igora. Vykvitla v záhradke jeho mamičky, ktorá už nie je medzi nami. Matka Božia mi nahradila spoločnosť, ktorá mi chýbala. Nenachádzam slová, ktorými by som vyjadrila svoju vďaku.

          Počas bohoslužby pápeža v Šaštíne v katedrále Sedembolestnej Panny Márie, mala som vyložené darčeky, aj kvety, či fotografie od mojich priateľov, Ivkinej a Braňovej rodiny, dostala som presne takú kytičku, ako darovali pápežovi. Položila som na stôl aj ich milé slová, ktorými ma povzbudili. Poprosila som Pannu Máriu, aby sa prihovorila u svojho Syna za ich šťastný život a ich rodičom, ktorí už nie sú medzi nami, aby ich Pán prijal do nebeského Kráľovstva.

          Mala som nesmiernu radosť zo synovca Dušana a jeho manželky Milky, ktorí ma poctili svojou návštevou, taktiež netere Marty z Prievidze a Magdušky z Piešťan, ktoré sa ozvali mobilom. Krásne gladioly zdobili môj príbytok. Na diaľku sme sa spojili s celou rodinkou, bližšou, či vzdialenejšou, vzájomne sme si priali pokoj v duši. Symbolicky sme si pripili vínkom na zdravie. Nezabudla som na moju opatrovateľku Danku, susedu Vierku, Editku, Evku, Elenku, Aničku z Bratislavy, Gabiku, Majku, či Blaženku. Taktiež moje žiačky Marienku, Vierku a Alenku a všetkých mojich žiakov roztrúsených po svete. Odovzdala som ich Panne Márii, ktorá hosťuje u mňa a posilňuje ma v myslení. Odovzdala som nás, všetkých do jej náručia. Môžem si viac želať? Som vlastne šťastný človek.

"Láska je výzva, ktorú nám Boh ustavične opakuje, možno preto, aby nás povzbudil vzdorovať osudu."   Ján Pavol II.

        Prežila so krásne štyri dni s návštevou nášho pápeža Františka na Slovensku. Na letisku ho privítali čelní politickí predstavitelia, tiež cirkevní hodnostári. Privítali ho detičky v krojoch so soľou a chlebom. Bolo to dojímavé. Stretol sa so židovskou komunitou. Prihovoril sa im povzbudzujúcimi slovami, zdôrazňoval, aby sme sa nevracali do minulosti, aby sme žili v zhode a porozumení, pozerali sa do budúcnosti. Všetci sa navzájom potrebujeme.

         S pani prezidentkou a jej hosťami sa stretli v prezidentskej záhrade. Na záver povedal: "Nech vás Boh žehná."

        Na druhý deň odletel do Prešova, kde bola odslúžená svätá omša Grécko katolícka. Svätý otec apeloval, aby sa náboženstvo nerozdeľovalo, skôr sa spájalo. Otvorme sa radosti, nežime len pre seba, pomáhajme tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Nech je to akákoľvek pomoc telesná, či duševná.

         Ak chceme byť šťastní, nachádzajme riešenie na zlepšenie medziľudských vzťahov. Ku všetkým prechovávajme úctu a rešpekt. Kde chybuje rešpekt a úcta, nemôžu byť dobré vzťahy.

        Pápež v Košiciach na Luníku: "V Cirkvi nie ste na okraji, ste v srdci Cirkvi. Cirkev je rodina všetkých, je to náš domov. Zbavme sa predsudkov. Aby sme ľudí poznali, treba ich poznávať." Apeloval, aby sa zapojili do pracovného a spoločenského života, aby sa vedeli o seba a svoje deti postarať. Kvôli deťom treba robiť dobré rozhodnutia. Nezabudnite na korene, rodičia, starí rodičia! Ďakoval tým, ktorí vykonávajú statočnú prácu v tejto komunite.

          Stretnutia s mládežou na štadióne Lokomotívy: Dojímavé svedectva mladých, ktorým vzorom bola blahoslavená Anna Kolesárová.

            Aj mladým prízvukoval pápež, aby sa spoliehali sami na seba, nedali sa ovládať druhými. Buďme slobodní, Boh chce, aby ste sa priblížili jemu. Otec nám odpúšťa každý hriech. Aj my by sme mali odpúšťať druhému, aj sami sebe. Nebojme sa spovedi. Hanba je priznanie. Naničhodníci sú bez hanby. Pán nám odpúšťa, i keď sme slabí v láske.

          Ďakoval za svedectva mladých ľudí. Láska premieňa bolesť. Zakončil slovami: "Ďakujem vám, že ste ma počúvali. Nežime zo dňa na deň, každý deň nech nás posilní."

          Šaštín: V Bazilike Sedembolestnej Panny Márie odslúžil svätú omšu. V homílii sa prihovoril ľuďom nielen na Slovensku, ale celému svetu. Rozjímajme o tom, kto je Panna Mária. Mária je Srdcom Krista, ktorý za nás obetoval život. Mária je viera, ktorá sa vybrala na cestu, svojej sesternice. Žila danému poslaniu. /Aj teraz sa vybrala na cestu, zastavila v mojom príbytku, práve vtedy, keď náš malý štát navštívil pápež./ Dnes slúžil sv. omšu, na Sviatok Sedembolestnej Panny Márie.

          Mária je zástupkyňou všetkých, hlavne chudobných. V lone nosila Slovo, ktoré sa stalo Ježišom Kristom. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Dnes potrebuje svet prorokov evanjelistov, ktorí sú predvídaví a budú hovoriť o láske a Bohu. Mária je aj Matkou proroctva. S bolesťou stala pod krížom svojho Syna. Svätý otec prosil o lásku a porozumenie v rodinách. Máriina viera je aj prorockou vierou.

          Záver: Nastal čas rozlúčky. Som vďačný, že som mohol navštíviť vašu krásnu krajinu. Za všetko všetkým ďakujem. Položil Sedembolestnej Panne Márii zlatú ružu s pápežským znakom - osobný krásny dar.

         Prízvukoval nám, aby sme boli prorokmi dobra, vážili si jeden druhého. Bol diplomatický. Nevnášal do svojho príhovoru politiku. Zdôrazňoval väčšiu starostlivosť chudobným. Každý človek, ktorý bol ochotný ho počúvať, mal možnosť sa nad sebou zamyslieť.

          Viera si vyžaduje obeť. Zdôrazňoval: Cirkev by nemala byť pevnosťou a hradom, mala by byť ľudská, cítiť srdečnosť ku každému človeku. Pápež ponúkol cirkevným hodnostárom neuzatváranie sa, ale byť otvorená a zakorenená. Každý sme inakší, treba sa rešpektovať.

         Pápež s prezidentkou si rozumeli, ich stretnutie bolo vyvážené a srdečné, i keď určite mali rozdielne názory. Má to tiež svoju pointu. V názoroch sa môžeme rozchádzať, ale aj spájať. Záleží len od nás, ako si osvojíme povzbudzujúce slová nášho vzácneho hosťa. Pani prezidentke zomrel otecko, na letisko sa predsa prišla s ním rozlúčiť. Bolo vidieť, že sa u nás cítil dobre. Rozlúčil sa na palube lietadla krásnym úsmevom a vďakou.

          Záleží len od nás, ako sa budeme správať jeden k druhému po jeho odchode. Uvidíme, či jeho podnetné slová padli na úrodnú pôdu. Žijeme v zložitej dobe. Ľudskosť sa vytráca. Boli sme národ družný, pohostinný, viac sme si pomáhali. Pápež prišiel k nám ako človek jednoduchý, láskavý, ako brat s rozdávajúcou láskou. Dotkol sa každého z nás. Ježiš po celý život rozsieval dobro, robme to aj my. Utrpenie vzniká z ľudskej hrdosti. Nevieme sa vzájomne počúvať. Ľudia viac túžia po materiálnych veciach ako po ľudskom teple. Myslia viac na seba ako na druhých.

"Znalosti slov vedie k poznaniu vecí."   Platón

          V Ježišovi spoznávame zmysel života. Bol skromný, nevyvyšoval sa nad druhých. Je nám veľkým vzorom. Nesnažme sa byť tými, čím nie sme. Považujem sa za priemerného človeka. Vážim si každého človeka, nikoho neponižujem. Človek má často zábrany ozvať sa. Miesto povzbudenia sa nám dostáva pohŕdanie. Ježiš po celý život rozsieval dobro. Robme to aj my.

          Pápež nám zdôrazňoval, aby sme boli solidárni. Vzájomne sa chápať a pomáhať si. Kresťanstvo bez kríža je krehké. Nebojme sa kríža, ten nás posilňuje. Kríž je ako kniha, ktorú treba čítať, nielen ju mať  v polici.  To isté  je  aj  s krížom  na ktorom  Ježiš  Kristus  položil s voj život.  Vydávajme  svedectvá
o Ježišovi. Človek by mal mať kríž v srdci, nie na krku. Zamyslieť sa nad tým, čo nám predstavuje kríž.

"Tajomstvo zmeny nespočíva v boji s tým, čo bolo, ale v budovaní toho, čo bude."  Sokrates

          Archanjel Uriel

          Rytiersky archanjel Uriel a jeho družina nám pripomínajú staré, múdre príslovie: pomaly, ale isto. Pod jeho krídlami nás čaká zamyslenie a pokoj.

          V jednej dedine žil starý mních, ktorý sa nikdy a kvôli ničomu neponáhľal. Do dediny prišiel muž, ktorý naopak bol netrpezlivý a všetko chcel vždy urýchliť. Od prvej chvíle muž mnícha neznášal. Rozčuľovala ho jeho pomalá reč, pomalé pitie čaju aj chôdza. Jedného dňa si muž vo voľnej prírode vyvrtol členok. S hrôzou si uvedomil, že tu nechodí nijaká záchranka a dedinčania nemajú autá. Našiel ho však mních, ktorý ho trpezlivo upokojil a potom s ním krôčik po krôčiku kráčal k dedine, kde ho ošetrili. Krásny Uriel potvrdzuje: "Pokoj a trpezlivosť sú často potrebné na víťazstva v zložitých podmienkach."

         Nádherná anjelská družina archanjela Uriela sa pýta našej duše: Ako ste na tom vy? Kedy vám práve pokoj a trpezlivosť v živote pomohli?

           Naučme sa skromnosti, nemusíme byť všade prví. Ten, kto je posledný zohráva veľkú úlohu. Môže chrániť tých, ktorí sú vpredu. Koľko ľudí robí dobro ale nikto si ho nevšimne. Pápež nám môže byť veľkým vzorom, ktorý ocenil záslužnú prácu tých, ktorí pracujú s postihnutými, aj tých, ktorí sa venujú ľuďom, ktorí sú na okraji spoločnosti. V Prešove si všimol záslužnú prácu kuchárok.

          Ježiš je vzor viery a dôvery. Svet sa v posledných rokoch zmenil. Dnes nevieme komu a čomu môžeme veriť. Verím jedine Bohu, ktorého cítim, že je v mojej blízkosti. Ďakujem, že na mňa nezabúda a povzbudzuje ma, aby som sa nevzdávala. Snažím sa potešiť človeka aspoň úsmevom, ak sa s ním stretnem. Ten ma nič nestojí, ak si to situácia vyžaduje, poviem pár povzbudzujúcich slov. Veď dnes sa pomaly nevieme ani smiať, ani prihovoriť sa.

          Ježiš prišiel na svet, aby trpel pre naše zlyhania. Učí nás ako máme milovať aj tých, ktorí nás nemilujú. Dal nám krásny príklad. Človek často nenávidí človeka, ani sám nevie prečo. Závisť? Neprajnosť? Nie je podľa mojich predstáv? Chceli sme vôbec nazrieť do jeho vnútra? Posudzujeme človeka, ktorého ani nepoznáme.

           Vedieme súboj medzi sebou. Máme svoje ego, posudzujeme namiesto toho, aby sme sa pozreli do vlastného vnútra. Krajšie by bolo, keby sme sa úprimne porozprávali, zanechali svoju nadradenosť, možno by sme si uľahčili svojmu svedomiu. Hodnota človeka sa neprejavuje v tom, čo má, aké má postavenie, ale od toho, ako dokáže dávať a ponúkať. Buďme ľudskí, nestavajme sa povýšenecky k druhým.

"Kde niet lásky, vynikne každá chyba."   Anglické príslovie

         Staroba - plynutie času

         Aj staroba sa dá prežívať krásne. Prináša nám veľa radostí. S bôľom sa treba naučiť žiť. Choroba nás učí trpezlivosti. Naučme sa ju prijímať a vyrovnať sa s ňou. Je dobre, keď máme okolo seba ľudí, ktorí sa aspoň trochu zaujímajú o nás. Prihovoria sa nám pekným slovom, možno nás aj povzbudia. Práve povzbudivé slovo nás ženie dopredu, uzdravuje a nič nás to nestojí.

         Ak chceme žiť spokojným a šťastným životom, zaujímajme sa o to, čo sa okolo nás deje. Venujme sa tomu, k čomu máme vzťah. Nestagnujme, myslíme aj na to, či nás nepotrebuje človek, ktorý je v bezprostrednej blízkosti. Vysoká škola bez sústavného vzdelania stráca na hodnotách. Hlavne, vzdelávať sa vo svojej profesii. Dnešná doba ide rýchlym tempom dopredu. Človek, ak chce byť prospešný a obstáť vo svete, učí sa celý život. Treba hodne čítať, vzdelávať sa. Vtedy je aj staroba pekná.

         Pán Boh má s každým človekom svoj zámer. I keď si to často neuvedomujeme. Posiela nám do cesty ľudí, ktorých potrebujeme, alebo oni potrebujú nás. Ak by sme si to uvedomili, vzájomne si pomáhali, žili by sme ako v rozprávke. My si ho miesto povzbudenia a podpory nezľahčujeme, skôr znechucujeme. Nezahadzujme starých ľudí ako nepotrebný tovar. Starožitnosti sa vyhľadávajú, majú veľkú cenu. Aj starí ľudia majú svoju hodnotu.

          Neúspech môže byť ako lekcia, zamyslieť sa nad sebou. Úspešný deň, keď som spokojná sama so sebou, s tým, čo mám a čo robím. Aj vtedy je úspešný deň, ak som spravila radosť aspoň jednému človeku. Naučme sa prijať ľudí takých, akí sú. Ideálne by bolo, keby sme sa vzájomne rešpektovali. Nezabúdajme ani na ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti. Je to v rukách tých, ktorí majú moc. Každý sme ľudskou bytosťou, zaslúžime si dôstojný život. Dôležité je, aby každý človek mal prácu, strechu nad hlavou a vedel sa postarať sám o seba a svoju rodinu. Nepochopenie je dlhodobá choroba nášho štátu.

"Ilúzie sú vítané. Ak svojho partnera vidíme lepšieho a krajšieho, než v skutočnosti je, máme nádej byť spolu šťastní."   Eva Borušovičová

        Netreba všetko zatajovať, treba sa otvoriť. Poznať svoje schopnosti a svoju prácu, ktorú vykonávam. Mal by som byť zodpovedný a vykonával ju ako najlepšie viem. Záleží od predstaveného, ktorý zodpovedá za chod práce, ktorú vykonávajú jeho zamestnanci. V prvom rade by mal byť spravodlivý, aj príkladom pre ostatných. Nebojme sa oceniť dobrú prácu pre povzbudenie druhých.

         Niekto sa viac otvorí, povie to, na čo by sa druhý neodvážil. Ak by sme sa nad jeho slovami hlbšie zamysleli, možno by sme sa tam našli, aj poučili. Aj v tom by sme sa mali rešpektovať. V živote sa stretávame s kadečím. Každý z nás sme prežili pekné chvíle, no boli aj také, ktoré by sme najradšej vygumovali zo svojho života. Ak sa otvoríme, je to len preto, aby sme upozornili na to, čo nás najviac bolelo. Je to výstraha pre tých, ktorí si to prečítali a vyhli sa podobným ľahostajnostiam. Naučme sa odpúšťať aj takým ľuďom. Deti sú veľmi citlivé, mali by sme ich chápať, ak im nechceme pomôcť, neubližujme im. Hlavne rodičia a učitelia by sa mali nad tými slovami úprimne zamyslieť.

         Materiálna chudoba je nám známa. Snažme sa žiť v láske, konajme dobro, je to najväčšie bohatstvo, ktoré máme. Žime a konajme tak, aby sme mali tie najzákladnejšie potreby, ktoré sú nevyhnutné pre život. Svoje starosti nechajme doma a venujme sa práci, ktorú vykonávame, aby nám prinášala radosť a dobré ovocie. Len statočná práca je ocenená, ktorá nám prináša radosť, hlavne tým, pre koho pracujeme. Ani pracovné problémy nenosme domov. Riešme si rodinné.

         Radi sledujeme, alebo čítame tele novely. Mal by nás skôr zaujímať skutočný život. Nepozerajme sa na život ako z tele novely. Milujme sa vzájomne. Vo vzťahoch by sme mali byť stáli, nielen chvíľkové prežívanie. Nech je nám vzorom sám Boh, ktorý je skutočný život, učí nás žiť. Ježiš položil život za našu spásu. Vzťahy sú len vtedy pevné ak sú založené na dobrých, premyslených vzťahoch.

         Každý sme inakší, zišli sme z rôznych rodín, zdedili sme určité gény. Treba sa vedieť vzájomne rešpektovať, ak treba, aj prispôsobiť sa. V dnešnej dobe nás ani druhí nezaujímajú, nevieme sa počúvať. Ak by sme sa aj chceli zdôveriť, pochopenie nenachádzame. Skôr myslíme na seba a ohradíme sa, miesto toho, aby sme povedali povzbudivé slovo. Každý máme problémy, rozdielneho charakteru. Mali by sme to rešpektovať. Ak sa nám nedostane pochopenie, nezdôverujem sa. Vypočujem druhého, môžem ho povzbudiť pekným slovom, bez nadradenosti. Často si zaťažujem myseľ nepodstatnými vecami, ktoré nemôžem zmeniť, tým škodím vlastne sám sebe.

"Je charakteristické pre ľudskú myseľ nenávidieť človeka, ktorému sme ublížili." Tacitus

         Mali by sme bojovať proti zlu. Mnohé okolnosti nás zvádzajú k zlu. Naučme sa vzdorovať proti pokušeniam. Dokážeme tomu vzdorovať, ak nemyslíme len na svoje bolesti, vypočujeme aj druhého, povzbuďme ho pekným slovom. Ak sa budeme vzájomne podporovať, upevnia sa vzťahy. Nebudeme sa trápiť nad nepodstatnými vecami, ktoré aj tak nezmeníme a nám prinášajú nepokoj a bolesť.

         Vážme si svoju slobodu. Všetko, čo robím, konám tak, aby ma to uspokojovalo a prinášalo radosť. Snaž sa každého povzbudiť pekným slovom. Vnesieš radosť do srdca tomu, kto to od teba aj čaká. Ľahostajnosť a nepochopenie k problémom druhého, človeka ubíjajú. Ak chcem byť šťastný, nauč sa aj to prijať. Každý by sa mal zamyslieť sám nad sebou, prečo som nespokojný. Pracujem na sebe? Som slobodný človek, nedám sa zotročovať.

"Nie je to ten najsilnejší, kto prežije, ani ten najinteligentnejší, ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť." Charles Darvin

          Závisť a ohováranie robí ľudí nešťastných. Ak si úctivý, nepretvaruješ sa, treba povedať aj to, čo sa ti nepáči, ale nie v zlosti, ale pokojne, je to vždy krajšie ako ohováranie. Naučme sa vidieť u človeka aj to dobro a na tom stavajme, vtedy budeme aj my šťastní. Ak to nedokážeme, škodíme sami sebe aj druhému. Každý človek je strojcom svojho šťastia.

           Prechovávajme lásku k sebe, budeme ju prechovávať aj k druhým. Nebuďme ľahostajní k tomu, ak sa koná neprávosť. Som slobodná, vyjadrím sa slobodne, aj za cenu, že mám o jedného nepriateľa viac. Vnútorne som spokojná, nikoho nemením na svoj obraz, každý sme originál. Pán Boh je ten, ktorému vďačím za život, ktorý prežívam. Hlavne že mi vnáša vnútorný pokoj, vtedy ľahšie zdolávam aj ten kríž, ktorá ma neobchádza. Tento pokoj dnes potrebujeme ako nikdy predtým. O pokoj sa musíme pričiniť sami, ak chceme byť šťastní.

        Ako kresťania, nemali by sme žiť sami pre seba, ale zaujímať sa jeden o druhého, ktorý je v bezprostrednej blízkosti. Každý sme nejakí, netreba ohovárať a kriviť charakter človeka. Bolo by krajšie, keby sme sa skôr zaujímali o to, či nás nepotrebuje, vtom sme sa veľmi zmenili. Kedysi sme v paneláku žili ako najlepšie usporiadaná rodina. Vzájomne sme si pomáhali, nemusela som ani prosiť, ak videli, že potrebujem pomoc, postarali sa o to. Bola to vzájomná pomoc. Rada na to spomínam.

"Priateľstvo jedného múdreho je lepšie než priateľstvo všetkých nerozumných." Demokritos

         Prevláda pýcha, nezáujem, pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže. Pre niečo je to aj dobre, človek sa učí byť samostatný. Učí sa rozmýšľať, keď nepomôžu najbližší, ak si neporadím sama, sú ľudia na ktorých sa dá spoľahnúť. Je to dobrý pocit, že nie je to až také zlé, ako sa nám zdá. Robme dobro pre druhých, vráti sa nám to stonásobne v rôznej forme.

          "Kto nie je proti nám, je za nás," hovorí Ježiš Kristus. Správna cesta je, keď konáme podľa svojho svedomia a vedomia. Prechovávajme lásku ku všetkému, čo sa okolo nás nachádza. Nikoho nezatracujme. Človek dokáže žiť vlastným životom, ak ho nikto nepotrebuje. Život je aj vtedy šťastný, ak ho zmysluplne naplníme.

          Veriaci máme tú výhodu, že sa necítime sami, Boh ostáva s nami, my to musíme cítiť. Miluje nás všetkých. Ak milujeme ľudí okolo seba, milujeme aj Boha. Dajme si ruky na srdce a porozmýšľajme, či žijeme naozaj kresťanským životom. Radikalizmus nás ničí. Najlepší je osobný príklad pre naše deti. Správajme sa tak, aby sme nevzbudzovali pohoršenie okolo nás.

          Senior je klenot, ktorý si zaslúži úctu a uznanie. Nemali by sme sa cítiť ako nepotrebná vec, ktorú treba vyhodiť. Starožitnosti majú veľkú cenu. Má ju aj starý človek so studnicou bohatých skúseností. Stoja za povšimnutie. Rozdávajme lásku pokiaľ žijeme. Len láska, tolerancia a uznanie prináša radosť a šťastný život v každom veku. Vážme si hodnoty, ktoré sme dostali do vienka.

          Nie všetci rovnako starneme. Niekedy sa mladý človek cíti ako starec. Správanie je rôznorodé. Záleží, s kým sa stretávame, čím sa zaoberáme, aj finančné záležitosti zohrávajú podstatnú úlohu šťastnej staroby. Najdôležitejšia je pamäť, bez stareckej demencie. Vtedy sa aj choroby a ľudská bezohľadnosť ľahšie znáša. Netreba stagnovať, venujme sa tomu k čomu máme vzťah.

          Človek, ktorý si nezaložil vlastnú rodinu, má to výhody i nevýhody. Je odkázaný sám na seba. Nie je to jednoduché, hlavne po finančnej stránke, ak mu nemá kto pomôcť. Na druhej strane, stáva sa praktickejší. O všetkom rozhoduje sám, aby prežil. Je nútený kalkulovať, ak chce žiť ako žije priemerná rodina. Je si vedomý toho, že sa v starobe nikto nepostará oňho, ak sa nepostará sám o seba. V mladosti má najväčšie problémy, hlavne finančné, nikoho to nezaujíma.

          Treba bolo myslieť aj na starobu, odložiť peniažky, aby prežil. Ak na to myslel, staroba je pekná. Naučme sa pozitívne myslieť, nevzdávať sa, pokiaľ vládzeme sa hýbať, robme to. Pobyt v prírode blahodarne pôsobí na celý organizmus a psychiku človeka. Sú kluby dôchodcov. Ak nám zdravie slúži, treba ich navštevovať. Organizujú sa rôzne podujatia, zúčastňujme sa na nich.

          Ak mi také podujatie nevyhovuje, sú rekondičné pobyty. Je to výborná vec. Zreparujú nám naše zdravie, poznáme nových ľudí. Je dobre mať priateľku, s ktorou si rozumieme, a má nás kto tam dopraviť a prísť pre nás. S Ľudkou sme to absolvovali niekoľkokrát do roka. Vždy sme si naplánovali kúpele, ktoré sme ešte nepoznali. Poznávali sme krásu nášho Slovenska. Rodina bola spokojná, že o mamičku je postarané. Aj dnes rada na to spomínam.

          Cítime potrebu pomoci, postarajme sa o opatrovateľskú službu. Človek potrebuje spoločnosť, porozprávať sa. Najdôležitejšia je vzájomná tolerancia, prispôsobiť sa. Pokiaľ človek netrpí stareckou demenciou, môžeme sa vzájomne obohacovať. Ak to funguje, vytvára sa krásny vzťah. Dá sa to, len treba začať pracovať na sebe. Cítim, že medzi mnou a Dankou sa vytvára krásny medzigeneračný vzťah. Matka a dcéra.

          V rodinách nie je ten vzťah vždy taký, akoby si ho rodič predstavoval. Často sú prekážkou pre rodinu. Sú tam rôzne príčiny. Mladí sú zamestnaní, nemajú sa kedy v plnej miere venovať rodičovi. Dajú ho do sociálneho zariadenia, proti ich vôli. Ak má ešte dobré myslenie, vhodnejšia je opatrovateľská služba v prostredí, ktoré mu je dôverne známe. Keď sa tak nad tým zamýšľam, ak je to tak, mám výhodu.

          Všetko záleží od povahy staršieho človeka, teda aj od rodinných príslušníkov, ako sa postarať o rodiča, ak nie je schopný žiť sám bez pomoci. Spokojnosť by mala byť na oboch stranách. Treba sa o tom porozprávať. Vtedy je spokojný aj v sociálnom zariadení. Duševný život sa v človeku prejavuje v jeho činnosti, konaní a správaní. Ich priebeh a výsledky ovplyvňujú osobitné činitele. Záleží, ako sa vie vyrovnať s ťažkosťami a problémami, ktoré nastanú.

          Človek trpí mnohými poruchami osobnosti. Treba skúmať, čo sa za tým skrýva. Často sa zameriava len na seba. Problémy druhého ho nezaujímajú. V každom z nás sa nachádzajú črty narcistické. Záleží na nás, ako sa dokážeme hodnotiť. Ak sme sústavne nespokojní, hľadajme aj to, čo sme pekné v živote zažili. Ak niekto zlyhá, vidí všetko v čiernych farbách, treba s ním hovoriť. Prečo sa zameriava na to negatívne. Opýtať sa na jeho pekné zážitky zo života, na tom stavať.

"Tajomstvo zmeny nespočíva v boji s tým, čo bolo, ale v budovaní toho, čo bude." Sokrates

           Nevyvracať jeho presvedčenie. Sú ľudia, ktorí nedokážu pochopiť problémy druhých, zaujímajú sa len o tie svoje. Chybuje empatia v spolunažívaní. Porucha osobnosti sa ťažko odstraňuje, ak je človek zameraný len na seba. Niekedy z nevinného človeka sa stáva aj vrah. Skúmajme, čo sa stalo v jeho živote, že sa jeho osobnosť tak zmenila. Deti dokážu zmeniť cinické prejavy, ak sa dostanú do vplyvnej spoločnosti. Netreba na neho tlačiť a pripomínať mu jeho záporné stránky v správaní. Vyžaduje si to veľkú trpezlivosť a dôslednosť. Dobrým povzbudivým slovom dokážeme viac, ako sústavne poukazovať na negatívnu stránku jeho správania.

         Tvorivá činnosť je dôležitá v každom vekovom období. Prejavuje sa tak v mladosti, ako aj v dospelosti a starobe. Človek celý život hromadí väčšiu zásobu vedomostí a skúsenosti. Celý život sa treba vzdelávať, aj v starobe. Ak to robíme, žijeme kvalitným životom. Aj keď sa nám nedarí tak, akoby sme si to predstavovali, netreba sa vzdávať.

          Vyhýbajme sa stresom. Stresy vznikajú pôsobením rušivého faktora počas uspokojovania potreby, alebo dosahovanie cieľa svojim tlakom sťažuje uspokojenie potreby na dosiahnutie cieľa. Pri konfliktoch sa zvyšuje vnútorné napätie. Aby sme sa tomu vyhli, vyhýbajme sa im.

          Správanie človeka je prejavom jeho psychiky, navonok v reakciách, odpovediach vonkajších výrazoch, konaní a reči. Konfliktná situácia v správaní človeka môže nastať aj vtedy, keď u neho samého vznikajú tendencie protichodným spôsobom správania. Zdroj konfliktov môže byť vo vonkajšom prostredí alebo v samotnom človeku. Nedokáže sa vcítiť do pocitov toho druhého, zameriava sa len sám na seba. Pre šťastný život je dôležitá láska a chápať človeka, aj keď má diametrálne odlišné názory.

          Psychologické poznatky prispievajú k rozšíreniu všeobecného vzdelávania človeka. Jej štúdium umožňuje lepšie pochopiť vlastný duševný život a správanie iných ľudí. Umožňuje človeku zlepšovať svoju činnosť a spôsob svojho života. Naučme sa orientovať v medziľudských vzťahoch. Najlepšie - vyhnúť sa konfliktom, účinnejšie je pôsobiť na ľudí.

          Zlorečenie je mágia, ktorá škodí človeku. Preklínanie je ohavné, ktoré nepatrí do spoločenského života. Diabol pokúša človeka, treba mu vzdorovať. Naučme sa rozlišovať dobro od zla. Nebojme sa kliatby, je to pôsobenie diabla. Kliatba je chránená Bohom, naučme sa jej čeliť.

          Žijeme v chaose a neistote. Zamysleli sme sa niekedy nad tým, aké hodnoty uprednostňujeme? Najdôležitejší je človek. Niektoré zákony sú proti človeku. Často sa zamýšľam nad svojimi hodnotami. Prichádzam na to že najväčšia hodnota je láska. Ku každému človeku treba pristupovať individuálne. Pri našom konaní by sme mali používať vlastný rozum. Naučme sa hodnotiť sami seba. Správam sa k druhým tak, akoby som chcel, aby sa správali ku mne?

          Solidarita je dôležitá pre šťastný život. Mali by sme sa navzájom chápať, nevyvracať pocity človeka. Uchovať si dobro, neznamená opakovať. Všetci sme krehkí, všetci sa potrebujeme. Zaoberajme sa tým, čo nám prináša radosť. Choďme do prírody, tá nám dáva toľko podnetov, aby sme pookriali na tele i na duši. Žičme si vzájomne len to najlepšie, naučme sa odpúšťať.

          Kresťanstvo bez kríža je krehké. Nebojme sa kríža, ktorý nás posilňuje. Kríž je ako kniha, ktorú treba čítať. To isté je aj kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Vydávajme svedectvo o jeho živote. Človek by mal mať kríž v srdci, nie na krku. Pri každom kríži by sme mali myslieť na Ježiša Krista, ktorý položil život, aby sme my žili.

          Nezabúdajme na cibrenie pamäte v každom veku, aby nezakrpatela. Zdá sa mi, že Slováci máme slabé sebavedomie. Stále sa mi zdá, že sme zakomplexovaní, nevieme sa presadiť. Ozvať sa tam, kde sa treba ozvať, nenechajme sa urážať. Za pravdu treba bojovať a žiť v pravde. Máme veľa rozhľadených ľudí, treba ich podporovať, nie uzemňovať, potrebujeme múdrych ľudí, aby naše Slovensko prosperovalo a ľudia boli šťastní .

          Mnohí si neuvedomujeme, akým bohatstvom je Slovensko obdarené. Kdekoľvek sa nachádzame, máme čo obdivovať, všetko treba vnímať srdcom. Nezaškodilo by mať viac hrdosti. Miesto toho, aby sme zveľaďovali to, čo máme, my to devastujeme. Mnohí nám závidia, len my sme stále ešte ako neprebudení.

          Vidíme to aj dnes čo sa u nás deje. Na popredné miesta by sa mali dostať ľudia, ktorým záleží na tom, aby sme konečne začali meniť svet k lepšiemu. Dnes sa vyhovárame len na pandémiu, očkovanie - neočkovanie. Vidíme, čo sa deje v parlamente. Vadia sa medzi sebou, poukazujú sústavne na dvanásťročné rozkrádanie, ľudia sú im ukradnutí. Chceli sme zmenu, lebo sme verili v lepší život. Veď nám to aj sľubovali. Práve teraz je tá chvíľa, aby ukázali ako sa dá vládnuť. Zatiaľ nevidím zmenu, skôr k horšiemu - chaos.

          Pozatvárali mnohých ľudí. Ak sú naozaj vinní, rozkrádali, brali neskutočné úplatky, takých ľudí treba potrestať. Všetko si vyžaduje svoj čas, viac by sme mali rozmýšľať ako bez rozmyslu konať. Našich zákonodarcov ľudia zaujímali len pred voľbami, sľuby ostali sľubmi. Riešia len svoje problémy, strážia si svoje stoličky, sme už z toho unavení. Takým spôsobom naše Slovensko nebude prosperovať, skôr upadať. Môže sa stať aj to, že skôr ako Slovensko vzniklo, tak aj zanikne. Vyhovárame sa na epidémiu, skôr je tu ľudská epidémia, nerozvážnosť a zlyhanie práve tých, ktorí sú zodpovední za to, čo sa u nás deje.

        Sami rozhodujeme o svojom osude. Ako sa zdá, naši politici naozaj nevedia vládnuť. Na významných miestach by mali byť rozumní ľudia so zdravým rozumom, ktorí by prevzali žezlo do svojich rúk. Treba začať od základov, ako pri stavbe domu. Skôr myslieť na tých, ktorí sa nevedia o seba postarať. Je to zodpovednosť tých, ktorí sú pri moci. Kritiku si nepriznajú, skôr útočia. Chybuje dialóg a spolupráca, vedieť sa dohodnúť. Práve to nám chýba a sme už z toho unavení a chorí.

"Najhorším druhom nepriateľov sú pochlebovači."  Tacitus

          Zbavme sa vlastného egoizmu, pracujme pre celok a prosperitu národa. Naučme sa rozmýšľať a používať vlastný rozum. Treba sa spájať a nie rozdeľovať. Jeden človek nezmôže nič. Potrebujeme múdrych a rozhľadených ľudí, ktorí budú srdcom budúcnosti. Mať srdce pre všetkých, rodinkárstvo by sa nemalo uprednostňovať, ak ide o blahobyt všetkých. Každému by malo záležať, aby sme vychovali zdravú sebavedomú generáciu, ktorá by bola schopná zabezpečiť svoju rodina a pritom myslela na prosperitu národa. Ak je potrebná pomoc, je to v moci štátu. Za pravdu a spravodlivosť sa oplatí bojovať.

           Apelujem na mladých ľudí, aby mysleli na to, v akej krajine chcú žiť. Potrebujeme mysliacich ľudí, ktorí sa nebudú hanbiť za to, že nič nepodnikli pre to, aby žili v prosperujúcej vlasti. Ak chceme, aby naozaj prosperovala, musíme sa o to pričiniť všetci. Zobuďme sa konečne, nebuďme zakríknutý národ a dokážme, že sa dokážeme o seba postarať. Nebojme sa ozvať ak ide o dobrú vec.

         Nie sme v područí nikoho, môžeme sa samostatne rozhodovať, pritom nepodceňujme žiaden národ. Ak sme rozumní, vzájomne sa budeme podporovať a spolupracovať s inými štátmi, náš život sa zmení. Sme odkázaní jeden na druhého, nikoho nevyčleňujme. Dôležitá je rozumná spolupráca, aby nikto na nikoho nedoplácal. Necíťme sa ako nejaká národnostná menšina v područí niekoho bez vlastného jazyka. Sme mysliace bytosti, ak treba, nebojme sa ozvať a povedať si svoj názor. Treba diskutovať a nájsť styčný bod. Dnes naozaj nevieme, komu máme veriť.

          Držím palce mladým ľuďom, aby budovali krajšiu budúcnosť a šli za svojim cieľom, ktorý by bol zmysluplný. Netreba podceňovať žiadnu národnosť ani štáty, ale ani seba. Stavajme mosty nebúrajme ich. Nech je nám memento z neblahých skúseností, dokážme, že sme schopný národ. Používajme zdravý - sedliacky rozum, netreba sa na nikoho spoliehať, rozhodovať sa musíme sami. Hovorí sa: Ak Pán Boh dá, tak bude. Áno, ale aj my sa musíme o to pričiniť, Pán Boh nám to požehná.

          Píšem z pohnútok vlastného života. Jedine Pánu Bohu môžem ďakovať za to, čím som. Stále mi predlžuje život, aj myseľ, aby som ju využila tam, kde treba. Oplatí sa čestne žiť, poctivo pracovať, vtedy je aj staroba pekná. Nezaťažujme sa tým, čo nemôžeme zmeniť. Ak nie sme ľahostajní k tomu, čo sa okolo nás deje, je potrebné sa aj ozvať. Mali by to robiť vplyvné osobnosti, vedci, umelci..., mysliaci ľudia, nielen na seba, ale budúcnosť národa. V nemocnici na očnom oddelení ma upútala krásna nástenka - koláž, slniečka, písmena, holubice... a povzbudzujúca veta: - Zdravie je slnko v srdci. Bola to precízna práca, určite dospelých výtvarníkov. Aj taká maličkosť poteší človeka.

"Vzácne sú šťastné časy, keď si môžeš myslieť, čo chceš a hovoriť, čo si myslíš." Tacitus

          Maďari stále nespokojní

Pár rokov sme žili zdá sa, v priateľskom vzťahu s našimi južnými susedmi. Do parlamentu prišiel človek, ktorý chce naštrbiť to, čo bolo pekné. Zase sa vracajú k pôde, ktorá mnohým kole oči. Čosi ma podnecovalo zapnúť televízor, kde sa debatovalo: Maďari chcú odkúpiť zem Slovákov. Preto stále tvrdím dejiny sa opakujú. Ľudia by sa dohovorili, len politici sú stále nespokojní. Smrdí to nacionalizmom. Sme suverénny štát, nepatríme už pod nadvládu nikoho. Sme v EÚ. Mali ba sme sa starať a zveľaďovať to, čo nám praotcovia zanechali. Nepodceňovať žiaden národ, mali by sme si vzájomne pomáhať a žičiť si.

          Citujem, čo napísala Jolana Cirbusová - Cez zatvorenú hranicu, rok vydania 1929 v Turčianskom sv. Martine:

            ... Oravský strnulo hľadel na hovoriaceho, akoby nemohol pochopiť zmysel jeho slov.

       Teleky, uspokojivo prisviedčajúc kýval hlavou. Bolo vidieť na ňom, že ledva čaká, aby mohol prehovoriť. Napokon riekol:

          "Veru, zem je hlavná vec, národ je len malý prídavok. Keby sme mohli získať slovenskú zem bez Slovákov, mohli by vyvandrovať hoci do Ruska. Ale že bez Slovákov nevydobyjeme späť zem Slovenska, musíme sa namáhať, aby slovenské srdce úplne bolo naše, keď príde čas k zúčtovaniu s Čechmi..."

          Mladí ľudia by si mali prečítať túto knihu, možno by sa inakšie pozerali na Slovensko. Prekvapil ma mladý človek, ktorý sa dostal do slovenskej vlády, ktorý je vlastne proti Slovákom. Aj dieťa, ak by ho počúvalo, nemusí mať ani vysokú školu, spraví si svoj úsudok. Pán redaktor bol diplomaticky. Kládol mu trefné otázky. Uvediem len jedinú: Ktorú ústavu viac uznávate, maďarskú, či slovenskú? Bez rozmýšľania povedal: "maďarskú." Nech sa nad tým zamyslia všetci poslanci, ktorí sedia v parlamente.

          Či už naozaj nevieme rozmýšľať, chceme predať, čo ešte máme? Mám rada Maďarov, ktorí nie sú nacionalisti, ale myslia aj na iné národy a snažia sa budovať vlasť v ktorej žijú. Áno, národnosť a svoju reč nech si chránia, ale nech ovládajú aj tú v ktorej krajine žijú. Veď majú všetky školy vo svojom materinskom jazyku, každý sa môže slobodne rozhodnúť, akú školu si vyberie. Nik im v tom nebráni. Ja som nemala to šťastie. Naši predkovia takú výhodu nemali. Im zakazovali rozprávať sa v materinskej reči. Mladí to nepoznajú, alebo nechcú poznať. Je to na zamyslenie tých, ktorí riadia štát. Tiež inteligencia, MS, akoby národ bol stále neprebudený.

          Musela som to napísať, lebo žijeme vo veľmi ťažkej dobe, kde by sa mali riešiť existenčné problémy, ako je školstvo, ktoré upadá, zdravotníctvo. Ľudia zomierajú, práve tí, ktorí potrebujú akútnu pomoc. Operácie sa odkladajú. Dokedy? Ak sa nespamätajú tí, ktorí by mali rozmýšľať hlavou, zle dopadneme. Je to riadenie iných mocností. Peniaze majú veľkú moc. Mali by sme sa zamerať na to, čo nás trápi. Myslela som že otázky, ktoré sa opäť otvárajú, sú už dávno vyriešené.

          Nedá mi, aby som ešte niečo neodcitovala z tej knihy, bohužiaľ, nezachovala sa celá, ale mám taký dojem, že sám Pán Boh mi ju podstrčil, aby som si to prečítala a poslala ďalej: "Ako sa niekto môže menovať Maďarom, keď vlastne nie je Maďarom? Evin hlas znel hrdo, keď odpovedala: Iné je byť Maďarom a iné byť Slovákom. Skalníkovi sa bôľne zachveli pery. Zápasiac s rozčúlenosťou, povedal: - Iné, pravdaže iné..., maďarský národ bol tu vládnuci a jeho jazyk bol panským jazykom. Slováci boli poddaný národ, boli pokladaní za sedliakov a ich reč za sedliacku. A toľko sprostých, posmešných figúr, ktoré ako predstavitelia slovenského národa zjavovali sa na javiskách a v knihách! Ponižujúci, pohŕdavý, výsmešný tón, ktorým písali a hovorili o Slovákoch."

          Politik maďarskej národností v slovenskej vláde sa vyjadril, že slovenské pozemky môžu odkúpiť, môžeme robiť čokoľvek, je to v rukách predsedu vlády a predsedu vládnucej strany. Pýtam sa: Je to ich zem s ktorou môžu narábať ako sa im zachce? Všetko je to špekulatívna špinavá politika. Ešte dobre, že je tam rozumný človek, minister zahraničných vecí, ktorý sa ozval. Pôda nie je tovar, ktorý sa môže len tak predať cudziemu štátu. Žitný ostrov má nesmierne bohatstvo blahodarnej vody a pôdy. Pán Orban rozmýšľa strategicky. Chce odkúpiť slovenské kultúrne dedičstvo. Venovať nemalé finančné prostriedky na obnovu kostolov na južnom Slovensku. Aj to, o niečom svedčí. Vidí slabú stránku našich politikov.

         Najnovšie som vnímavo sledovala na TA3 - Téma dňa: Pán Orban chce odkúpiť Stredoslovenskú energetiku. Besedu viedol pán moderátor Bielik, ktorého si vážim. Pravdu povediac, bola som zdesená. Politici z vládnej strany OĽAN0, SAS a nezaradený poslanec Hlas - DS, pán Matúš Eštok. Ako som vyrozumela naozaj rozmýšľajú na odpredaji toho, z čoho môžeme ťažiť. Sú to kľúčové investície. Nemajú peniaze na odkúpenie časti elektrárne? Na nezmyselné rozhadzovanie peňazí sú schopní! Mrzí ma, že nerozmýšľajú nad tým, ako zachrániť to málo, čo ešte máme.

        Všetko sa dá vyriešiť, len treba chcieť a rozmýšľať nad tým, ako sa to dá. Dosadiť schopných ľudí so zdravým rozumom, ktorí by dokázali riadiť strategické podniky. Jedine nezaradený poslanec pán Matúš Eštok sa mi páčil jeho argumentmi. Ak bojujeme za svoje práva, označí nás vládny politik zo SAS za nacionalistov. Vie tento pán, čo je to nacionalista? Hodnotím vlastným pohľadom to, čo sa u nás deje. Neuprednostňujem žiadnu vládu, pozerám sa na udalosti triezvo. Treba používať zdravý sedliacky rozum. Štát by mal chrániť to málo, čo ešte má. Ak to nedokáže, nech nejde do veľkej politiky. Prevláda amaterizmus - neodbornosť, zmätok, to tu ešte nebolo.

"Nestačí, že ste pracovití, ale na čom pracujete."   Henry David Thoreau

         Veď dnes sa ani o politike nedá diskutovať. Pripadá mi to ako gumovanie mozgov, ten mi ešte chvalabohu slúži. Chybujú mi odborné diskusie, ktoré by boli zmysluplné. Na odbornej úrovni by sa malo riešiť bez korupcie to, čo je nezdravé a vedie nás do záhuby. Dočkám sa toho ešte ja? Snažme sa chápať jeden druhého. Počúvajme sa navzájom. Držme sa vlastného rozumu, nenechajme sa ponižovať a manipulovať, ani obohacovať na biede druhého. Bojujme za pravdu a nevracajme sa do minulosti, pozerajme sa do budúcnosti. Objaví sa subjekt, ktorému bude záležať na spravodlivosti, bez podplácania?

         Mnohé problémy patria historikom, ktoré už mali byť vyriešené dávno, nevracali by sme sa k tomu. Pamätníci, ktorí sa na to obdobie dobre pamätajú, už pomreli. Písali o tom. V depozitároch ich nájde ten, komu záleží na spravodlivosti a pravde. Dokedy sa necháme ponižovať? Netreba rozdúchavať to, čo bolo, mali by sme ísť ďalej a pracovať na prosperite každého národa a národností. Dnes sa sústavne poukazuje na dvanásťročné rozkrádanie, mafiánoch, zlodejoch, prázdnu špajzu. Druhí nerozkrádali? Len sa o tom nehovorí. Aj v tom buďme spravodliví. Len aby nám neostala prázdna stodola a prázdne peňaženky. Čo spravili pre ľudí tí, ktorí kritizujú? Ak by som videla pokrok, chválim.

          Všetko je to pánske huncútstvo. Ľudia by sa dohodli aj na južnom Slovensku, keby do toho nevŕtali politici. V parlamente boli politici maďarskej národnosti niekoľko rokov, prečo neriešili problémy svojich ľudí, ktoré ich trápia? Dalo sa tam veľa spraviť, keby sa venovali ľuďom, na ktorých im tak záleží. Veď sú to naši ľudia, ktorí žijeme na Slovensku, národnosť im nikto neupieral. Stále sa chceme vracať do minulosti? Veľkú chybu robia hlavne naši politici, ktorým na ľuďoch a prosperite národa vôbec nezáleží. Mali by sme si spoločne podať ruky, zabudnúť na minulosť, odpustiť si vzájomne a žiť ako mierumilovní bratia a sestry.

           Na odľahčenie:

         Buďme pohostinní, prechovávajme vzájomnú toleranciu, viac lásky jeden voči druhému. Človek, ktorý pracuje, potrebuje si aj oddýchnuť. Snažiť sa, aby každý mal prácu. Mali by sme si viac všímať ľudí okolo seba. Ak dostaneme hosťa, treba sa mu venovať a preukázať mu úctu. Chcime, aby sa u nás každý cítil dobre. Patrí sa hosťa niečím ponúknuť. Sestry, Máriu a Martu prišiel navštíviť Ježiš. Mária sa venovala Ježišovi, Marta pripravovala občerstvenie. Obidve robili, ako sa patrí na správne hostiteľky.

          Možno ste sa ocitli aj v takej situácii na návšteve, ktorá vám dala pocítiť, že ste tom zbytočný. Cítite sa ako nepotrebná vec. Prežijete to, ale už necítite potrebu sa tam opäť objaviť. Aj to sa v živote stáva , treba aj s tým počítať, nevracať mu to. Aj politici by sa už konečne mali zobudiť. Dať rozum dohromady a rozmýšľali nad tým, aby sme boli spokojní so zmysluplnými rozhodnutiami. Mám rada poriadok okolo seba, ale aj poriadok vo svojom vnútri. Práve preto mi Duch Svätý pomáha v tom, čo vkladám do počítača.

          Každý deň si môžeme položiť mnoho otázok na ktoré si môžeme sami odpovedať. O koľko lepšie som mohol využiť svoj čas? Mohol som sa viac venovať tomu, čo nás najviac trápi. Využil som všetky možností? Môžem si povedať aj to, ak som kresťan, mohol som sa lepšie modliť - sústredene. Je to lepšie, ako bezmyšlienkovo niečo robiť. Myslíme aj na svoju dušu, aby sme ju nezatratili? Všetko, čo robíme, robme ako najlepšie vieme. Nemusíme sa dlho bezmyšlienkovite modliť. Niekedy stačí najkrajšia modlitba, ktorú nás naučil modliť sa Ježiš: Otče náš..., ktorá nám veľa hovorí.

          Mnohí neverili a neveria v Ježiša Krista, čakajú od neho nejaký zázrak. Najväčší jeho zázrak bol, že sa narodil, žil na zemi ako človek, zomrel, obetoval sa za nás, na tretí deň vstal z mŕtvych. Je to najpresvedčivejšia skutočnosť, že Boh existuje. Zomrel v najväčších bolestiach, aby sme mali večný život. Ak by sme si to uvedomili, náš život by sa uberal iným zmysluplným smerom. Bohatstvo nás nerobí šťastných.

          Nechajme sa objať Ježišom. Objímajme sa navzájom. Ak to robíme, máme nádej, že nikdy nie sme sami. Ak je to úprimné z našej strany, necítime sa sami. Cítime pokoj v duši a radosť v srdci. Treba prijať každého človeka, ktorý sa chce s nami porozprávať. Môžeme mať rozdielne názory v určitých súvislostiach. Nemusím so všetkým súhlasiť, ale rešpektujme sa. Bolo by dobre zamyslieť sa nad tým, možno by sme našli styčný bod.

          Neodsudzujme človeka, ktorého nepoznáme. Nikto nie je dokonalý, máme svoje nedostatky. Ak si myslíme, že je ktosi kacír, či farizej, porozprávajme sa s ním. Položme mu otázku, možno zmeníme o ňom názor. V médiách sa tiež kadečo hovorí a píše. Máme svoj rozum, spravíme si svoj úsudok. Spokojný a vyrovnaný môže byť človek, ktorý hovorí pravdu i za cenu, že je nenávidený. Ak by sme boli ochotní viesť medzi sebou rozumnú debatu, zbavili by sme sa nenávisti a vzájomného obviňovania sa, žili by sme spokojnejšie. My sa nevieme počúvať.

"Čím je žena cnostnejšia, tým horšie sa s ňou zaobchádza." Rabíndranáth Thákur

         Často sa snujú intrigy, aby sa človek dostal k moci, alebo poškodil povesť druhému. "Beda vám", hovorí zákonníkom Ježiš. Dobre sa to počúva, aj vtedy, keď niekoho ohovárame. Nie sme aj my tak trochu farizeji, ktorí uznávame len svoje zákony a svoju pravdu? Božie zákony nás nezaujímajú. Všade sú problémy, aj v Cirkvi.

          Pozrime sa do zrkadla, či nie sme horší ako je ten, ktorého súdime a ponižujeme. Bolo by dobre, keby sme si skôr zahryzli do jazyka, ako niekoho bez rozmyslu odsúdili. Ako môže takýto človek spokojne spávať?! Nepravdivé správy o druhom plodí najväčší hriech, aspoň kresťania by sme si to mali uvedomiť. Ak nechceme pomôcť, tak ani neubližujme. Je dobre, ak sa naučím byť imúnny voči takým intrigám, len tak si zachovám pokoj v duši.

          V dejinách sú obdobia v ktorých šliapeme po sebe. Aj keď si myslíme, že môžem intrigovať a nikto sa o tom nedozvie. Neprávosť, ktorú konáme, vždy sa jej dostane zadosťučinenia, keď to najmenej čakáme. Je to ako soľ, ktorá dáva dobrú chuť do jedla. Ak šliapeme po sebe stráca sa chuť. Rozprávka - Soľ nad zlato. Ak vydávam dobré svedectvo, chuť sa vracia, dostávame chuť jedla. Prejavujme si vzájomnú lásku, nešliapme po druhom, ak mu nechceme pomôcť. Dávajme chuť do života tak, ako je soľ, ktorá je rozpustná a dodáva chuť jedlu.

          Duch Svätý je nám veľkým radcom, len ho treba počúvať. Jedine on nás navedie na správnu cestu života. Ak ho necítime vo svojom vnútri, pošle nám človeka, ktorý nám dodá sily vyriešiť problémy, ktoré nikoho neobchádzajú. Vždy, keď si sadnem k počítaču, som presvedčená, že Duch pracuje a vsúva mi myšlienky, ktoré píšem. Nie každý tomu rozumie, alebo nechce rozumieť. Verím, že sa tieto slová dostanú aj do rúk, kto ma nepozná a utvorí si predstavu o človeku, ktorý to píše.

         I keď sme kresťanský národ, Mnohí by najradšej o Bohu nepočuli. Veď Pán Boh stvoril tento svet, dal nám Zem na ktorej žijeme, mali by sme ju aj zveľaďovať. Myslel hlavne na človeka. Buďme mu za to vďační. Stvorenie sveta Bohu trvalo šesť dní. Podľa Biblie:

          Prvý deň stvorenia:

         Nech je svetlo. "Ja som Svetlo sveta. Kto ma nasleduje nebude kráčať v tme, ale bude mať Svetlo života." Stvorenie života sa začína Svetlom.

           Druhý deň stvorenia:

       Stvoril oblohu, ako strechu domu. To skutočné nebo je pre nás nehmatateľné, zostáva pre nás tajomstvom.

           Tretí deň stvorenia:

         Na tretí deň stvoril Zem. Naša zem má významné miesto medzi planétami. Významné preto, že ona žije. Boh vyvolil Zem za bydlisko človeka. Na zemi je dôležitá voda. Boh nám pripravil nielen Zem, ale aj poživeň. Zem je ako prechodný príbytok, čaká nás večný život.

          Štvrtý deň stvorenia:

        Veľké tajomstvo času. Čas človeka patrí k najzákladnejším tajomstvám ľudského života. Čas je v našom živote veľmi dôležitý, ako ho využijeme. Zveľaďujme to, čo nám poskytol Boh. Nezabudnime mu venovať aspoň čiastku z nášho života. Rozlišujme, čo je dobre a správne konať v našom živote.

          Piaty deň stvorenia:

        Stvoril ryby a vtáctvo. Myslel na človeka, preto stvoril moria, rastlinstvo, vzduch, zvieratá, včielky, ktoré opeľujú rastlinstvo. Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré.

           Šiesty deň stvorenia:

        Boh stvoril "človeka z hliny a zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života." Človek je súčasťou prirodzeného života a je aj Božím stvorením.

            Siedmy deň nechal nám na oddych, aby sme sa venovali jemu a rodine.

          Duch je to, čo robí človeka človekom. Duch človeka je jeho jedinečná výzbroj a je iba jeho vlastná. Vyzdvihuje ho nad ostatné bytosti zeme. Adam je prvý a Ježiš Kristus druhým človekom, ktorí sa nenarodili na základe prirodzených zákonov. Adam pochádza z Boha a to isté bolo s narodením Ježiša. My sme sa narodili v hriechu. Nás počala naša matka.

          Buďme ostražití, myslíme aj na večný život. Nikto nevie kedy a kde nás zastihne smrť. Môže to byť unáhlená nepredvídaná smrť. Uvedomme si, čo sa v našej mysli skrýva, tiež, ako sa správame k nášmu okoliu. Život je dar, vážme si ho, robme šťastných ľudí okolo seba. V každom človeku, hľadajme dobro. Len v láske a porozumení je šťastný život. Veľkým vzorom, nech je nám sám Ježiš Kristus, ktorý žil na zemi, ako každý z nás.

         Najhoršia vlastnosť človeka je závisť. Tým sa vytvárajú nepriateľské vzťahy. Niekedy závidíme aj ten pokoj u druhého človeka. Chceme mu poškodiť, začneme ohovárať a kriviť to, čo je v ňom pekné. Pokoj nám dáva jedine Boh, ktorý nezávidí a odpúšťa každému. Do vnútra človeka nikto nevidí. Ten kto sa nesťažuje, ani neohovára, ak sa mu niečo nepáči, povie to tomu, komu to patrí. Tomu aj Pán žehná, poskytuje mu to, čo je v jeho prospech. Nemyslíme len na seba, zaujímajme sa o druhých. Niekedy stačí povzbudivé slovo. Zabúdame na tri zázračné slová: ďakujem, prosím, prepáč.

"Naše šťastie nespočíva vo veľkosti našich skutkov, ale vo veľkosti našej lásky." Johannes Tauler

          Klimatické zmeny vieme predpovedať. Nedokážeme veriť v toho, ktorý stvoril svet. Radi poznávame mnohé veci, ktoré vnímame pohľadom. Ak máme dobrú predstavivosť, v každom prírodnom útvare vidíme nejakú postavičku, alebo iný umelecký útvar. Svojou fantáziou, môžeme ho upraviť. Získame vzácny darček pre toho, kto má k tomu vzťah. Priateľstvo a láska je cesta k Bohu.

          Boh skutočne trestal: Preklial tú zem, aj hada, ktorý naviedol Evu jesť jablko, ale nepreklial človeka. Toho len postavil na prekliatu zem. Človek pyká za svoj hriech, berie ho na zodpovednosť, ale hada preklial. Symbolom veľkého zla, je ten Zlý, ktorý nás ťahá do blata. To, čo je vznešené, nie je jeho svetom. Na bruchu sa plazí a hltá prach zeme.

          Dejiny prvého hriechu na zemi sa viaže na ženu, lebo ona zhrešila. Bude žiť v bolestiach. Týka sa to aj mužov, lebo aj on jedol zo zakázaného. Bude žiť na zemi z potu tváre. Nič nebezpečnejšie pre človeka na zemi je, ako lenivosť a otupenosť. Práve to je obzvlášť nebezpečné na duchovnom poli. Aj Golgota bola bojom a nie márnym. Z detí, ktorým rodičia nič neodmietnu, dajú im všetko, čo sa im páči a ktoré v živote neprekonajú žiadne prekážky, nevyrastie užitočné pokolenie. Len v pote našej tváre, môžeme jesť chutný chlieb. V zaháľaní sa rodia zlé myšlienky. Snaživá a poctivá práca nám prináša zdravie a pokoj.

"Ak ste stavali vzdušné zámky, nie je vaša práca stratená, keď pod ne teraz položíte základy."                                                                         William Makepeace Thackeray

          Ani môj život, už od zrodenia, nebol ľahký. Milostivý Pán Boh, všetko zariadil v môj prospech. Rozdávala som sa deťom, vlastné som nemala, venovala som žiakom všetok môj voľný čas. Nebol to premrhaný čas. Boh to tak zariadil, aby som pomáhala aj súrodencom, ktorí ma potrebovali. Nie po materiálnej stránke, skôr duševnej a povzbudením. Vrátila som im to, v čom oni mne pomohli. Malo by to byť prirodzené, aby sme si vzájomne pomáhali, práve to nás robí šťastných.

          Pokušenie nás sprevádza po celý život. Bohu nemôžeme diktovať ako má konať. Ak to robíme, sme ponížení a zahanbení. Dovoľme vstúpiť Bohu do nášho života. Poslušnosť Božieho Slova nás posilňuje. Nebojme sa toho, i keď sme posmievaní. Ľuďmi sme odmietnutí, ale ty, Pne Bože, nás prijímaš s láskou, ktorú cítime. Kde je Ježiš, tam je pokoj.

          Jediný úsmev, milé slovo, vnáša radosť do nášho srdca. Prečo sme na to skúpi, i keď nás to nič nestojí? Človek je veľké tajomstvo. Človek a modlitba patria nerozlučne spolu od vzniku ľudstva. Sú ľudia aj takí, ktorí si myslia, že si vystačia sami. Najnebezpečnejšia je závisť a žiarlivosť. Aj druhý hriech vznikol zo žiarlivosti. Kain žiarlil na Ábela, priviedla ho k bratovražde. Opakuje sa to z pokolenia na pokolenie. Svoj skutok neoľutoval, preto sa stal vandrákom.

"Láska k Bohu a láska k blížnemu sú dve krídla dverí, ktoré sa nedajú otvoriť ani zavrieť samostatne."  Soren Kierkegaard

          Láska bez spravodlivosti hnije. Dnes ľudia ťažia z toho, keď majú konexie. Vtedy sa všetko ľahšie vybaví. Aj bez konexií sa dá žiť. Mnohí si myslia, že aj u Boha majú prednosť. V Božom kráľovstve nie sú privilégia. Láska je vstupenka na cestu spásy. Za lásku by sme mali odpovedať láskou. Šírme lásku okolo seba, len vtedy budeme šťastní. Pred Bohom nič nezatajíme. Dostane sa nám to, čo si zaslúžime.

         Táranie o ničom unavuje. Ak sa to často opakuje, vtedy sme radšej sami. Dobre je zamyslieť sa nad zmyslom nášho života. Každý večer si spytujme svedomie, komu som spravil radosť a komu som ublížil. Celý život treba pracovať na sebe. Odbúravajme to, čo je nezdravé. Nedokážeme sa hlbšie zamyslieť nad životom. Zlo sa šíri na celom svete. Buďme odvážni povedať pravdu, ak sa deje neprávosť.

         Chybuje nám skutočný život s tajomstvami. Nevieme sa počúvať a myslieť na to, čo nám hovorí druhý. Ak by sme to robili, určite by sme zmenili názor na človeka a neohovárali ho. Netreba sa ku všetkému vyjadrovať. Ticho povzbudzuje človeka k zamysleniu sa nad svojim životom a konaním.

"Stratený je všetok čas, ktorý nestrávime v láske."  Torquato Tasso

        Položme si otázky: Kráčame dopredu, stagnujeme, alebo sa vraciame späť? Zamysleli sme sa niekedy nad tým? Šírime pokoj okolo seba? Ak by sme to robili, cítili by sme pokoj vo svojom vnútri. Meňme sa k dobrému každý deň. Práve pandémia, ktorá trápi celý svet, mala by nás viesť k tomu. Myslíme na to, všímajme si každého človeka, či nás nepotrebuje. Zdá sa mi, že cit a láska sa vytráca. Každý sa zaoberá sám sebou, akoby druhého nepotreboval.

          Je to smutné, čo píšem, žiaľ je to pravda. Človek je spoločenský tvor, má rád ľudí, lenže ak vás nechcú medzi sebou, nevnucujeme sa. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí nás radi vyhľadávajú, máme si čo povedať a je nám dobre. Pán Boh riadi náš život. Prekvitá sebectvo, pýcha, ohováranie, podstata nám uniká. Blahoslavení sú čistého srdca, hlavne tí, ktorí šíria lásku a pokoj okolo seba. Mnohí ľudia strácajú nádej pre šťastný život. Pán Boh má s každým svoj plán, preto sa netreba vzdávať. Pracujme na sebe, ak chceme skutočne niečo dosiahnuť, treba vydržať. Nedajme sa odradiť. Iďme za svojím cieľom. Plňme si svoje povinnosti, vtedy nám aj Pán, bude žehnať.

          Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou. Viera by nás mala preniknúť celým srdcom. Každý život na našej zemi je pominuteľný. Viditeľné je dočasu, neviditeľné je večné. Božia láska je nevyspytateľná, nesklame nás. Najväčšie šťastie človeka je večný život. Mnohým nám predlžuje život, chce, aby sme odstránili to, čo sa jemu nepáči.

       Božia láska nečaká žiadne sklamania. Najväčšie šťastie človeka je večný život. Pokiaľ žijeme na svete, našou povinnosťou je postarať sa o seba a rodinu. Je dobre, ak sme nie ľahostajní jeden k druhému. Pomáhajme si navzájom. Čas je veľmi vzácny. Snažme sa ho zmysluplne využiť. Ak chceme niekoho potešiť, neodkladajme to. Nikoho nezatracujme, môže sa nám to vypomstiť. Ak nevieme inakšie pomôcť, pomodlíme sa zaňho. Prosme Boha, aby ho požehnal láskou. Nezabúdajme ani na tých, ktorí nám odišli do večnosti a tých, ktorým sme neboli ľahostajní.

          Dobrota je jediná investícia, ktorá sa vždy vyplatí.

"Veci sa nemenia. My sa meníme."   Henry David Thoreau

          Človek sa ľahko môže stať bezdomovcom. Čo mám robiť, aby som sa ním nestal? Ježišovi Kristovi na nás veľmi záleží. Najväčšiu lásku nám prejavil, že sa za nás obetoval. Peniaze sú veľmi dôležité, aby sme mali na bežné potreby. Viac by sme sa mali obohacovať dobrými skutkami. Je to veľká hodnota, ktorá nám prináša radosť. Pravda a spravodlivosť robí človeka hodnotného. Snažme sa žiť v solidarite, vzájomne sa počúvajme a povzbudzujme sa. Zabudnime na príkoria, ktoré sa nám dostávajú. Ak to nedokážeme, škodíme sami sebe.

          Zbavme sa nenávisti, ktorá nám prináša nepokoj. Tešme sa z každej maličkosti, ktorá nám prináša radosť. Nehovorme, že sa to nedá. Odháňajme zlé myšlienky, ktoré nás oberajú o pokoj. Ak to dokážeme, budeme sa cítiť šťastne, nestaneme sa bezdomovcami. Všetko sa dá zvládnuť, treba na sebe tvrdo a sústavne pracovať. Často sme schopní šikovne sa vyhovárať, vynaliezavosťou sa obhajovať. Potrebujeme múdrosť, aby sme všetko videli Božou múdrosťou. Prosme ho, aby nás obdaril múdrosťou, ktorá vyháňa hriech z nášho srdca. Nebojme sa prosiť, aby nás Boh viedol cestou múdrosti.

"Víťazstvo nad sebou samým je najväčšie víťazstvo."  Platón

"Uznať zlyhania je úkon statočnosti a odvahy."   Ján Pavol II.

          Aj v minulosti boli choroby - malomocenstvo, ktoré bolo odsúdené na samotu, nesmeli sa stretávať s ľuďmi. Ježiš sa stretával aj s takými ľuďmi, ktorých uzdravoval. Božie Kráľovstvo je aj dnes medzi nami. Ak žijeme usporiadaným životom v láske, cítime pokoj v duši a sme šťastní. Majme dobré srdce, budeme sa cítiť dobre. I keď ľudia nám budú spôsobovať bolesť, Pán nám uštedrí pokoj.

          Dnes sme uzavretí, každý je pohrúžený sám do seba, iní nás nezaujímajú. Ľudia sú už unavení z toho, čo sa okolo nás deje. Duch Svätý je vodcom, ktorý nás vedie životom. Otvorme sa mu. Každý človek by mal plánovať, aby prežil. Treba byť usilovný, vtedy sa nemusím báť. Bojíme sa taktiež umierania. Strach pred smrťou je ľudské. Snažme sa o čisté svedomie. Ak cítime potrebu prosiť o odpustenie, spravme to čím skôr. Láska je vstupenka do neba. Rozdávajme lásku všade, kde sa nachádzame.

"Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš."   Ján Pavol II.

         Rozmýšľali sme niekedy o stretnutí sa s Bohom na konci sveta? Nebuďme ľahostajní jeden voči druhému. Rozdávajme sa. Rozdávať sa môžeme len vtedy, ak cítime radosť v srdci. Boh sa nám chce dať, prijmime ho do nášho srdca. Nechce nás strašiť, skôr potešovať. Mali by sme si uvedomiť, raz sa všetko pominie, Slovo Pánovo sa nepominie. Všetko bohatstvo, ktoré zhromažďujeme je pominuteľné. Prírodný živel ho môže zničiť v priebehu pár minút. Láska, úcta jeden voči druhému nám robí radosť, aj druhému. Tá ostáva, nezničí nám ju žiadna živelná pohroma.

         Náš život by mal byť zameraný adresnejšie. Nemyslieť len na pozemský život, viac sa zamerať na večný. Mnohí by chceli žiť večným životom, len nedodržujú Božie zákony. Dnes vládne nenávisť, závisť, neláska. Izolujeme sa jeden od druhého. Krajšie by bolo, ak vidím, že sa vzťah niekoho ku mne zmenil, opýtam sa ho, čím som sa previnila. Vysvetlime si to.

         Často sa to obráti proti nám od partnerky. Staráme sa do cudzej kuchyne. Nevieme do akej kuchyne sa staráme. Do cudzej? Riešim si svoje problémy. Ak by ma poprosila o vysvetlenie, dozvedela by sa pravdu. Možno by sa mi aj poďakovala. zlosťou si vlastne neoprávnene strpčujeme život. Som človek, ktorý má rád spravodlivosť a pravdu. Všetky nezhody rada riešim s tými, ktorých sa to týka. Vždy je to krajšie, ako šíriť to, čo sa nezakladá na pravde. Tým vlastne škodíme sami sebe a povesť druhému.

          Evanjelium nám hovorí o príchode Syna človeka. Dnes prevláda na celom svete utrpenie, najmä chudobných. Je to nespravodlivé. Nespravodlivosť voči bolesti sveta si zapríčiňujeme sami svojou neláskou. Čo sa žiada od nás kresťanov? Viac si všímať jeden druhého. Pomáhať tam, kde je pomoc potrebná. Mali by sme byť ako ten Samaritán, ktorý pomohol tomu, kto ho nenávidel. Organizujme nádej, solidaritu. Uľahčujme si život svojou láskou k druhému. Nezaoberajme sa len vlastnými problémami, myslíme aj na tých, ktorí ich majú ešte väčšie. Nádej sa rodí najviac v bolesti. Kto neberie svoju bolesť s trpezlivosťou, nechápe ani bolesť druhého. Najbolestnejšia je bolesť duševná, ktorú nám spôsobuje človek.

"Boh mi ušetril veľa milostí tým, že mi dal pochopiť, že jeho svätou vôľou je ísť k nemu cestou kríža."   sv. Lujza de Marillac

          Áno, kto prijíma kríž bez reptania, tomu aj Boh žehná. Cítim to na každom kroku. Mám veľké zdravotné problémy, oslobodil ma od invalidného vozíka, ktorý mi hrozil. Často hovorím: "Lekári liečia, Pán Boh uzdravuje." Ďakujem za to, že chodím na vlastných nohách. Vďačím, za pamäť, ktorá mi ešte slúži a pokoj v duši, ktorý mám. Je to moje najväčšie bohatstvo. Pane Bože, ďakujem Ti za ten veľký dar a zázrak, ktorý si urobil. Viera naozaj uzdravuje. Uzdravil si nevidiaceho chlapca, ktorý žobral o almužnu. Išiel sprievod, dozvedel sa, že si tam aj Ty, Pane. Volal: "Ježišu, Kráľ Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Ľudia chlapca zahriakli, miesto toho, aby ho pochopili. Ježiš neprešiel okolo neho nevšímavo. Pozval chlapca k sebe a vrátil mu zrak.

"Ľudia nemajú radi žart, ak je v ňom trochu pravdy."   Rabíndranáth Thákur

          Naučiť sa správne žiť, je veľké umenie a odriekanie. Ak sa tomu naučíme, žijeme spokojne. Ak nedokážeme povzbudiť človeka, aspoň ho vypočujme. Je to vždy krajšie, ako vyvracať mu jeho bolesť s ktorou sa chcel s nami podeliť. Mali by to byť prirodzené veci, ktoré neubližujú a robia nás šťastných.

          Boh dopustí aj hriech, aby nás zachoval pokorných a aby sme po ňom ešte viac túžili ako po Spasiteľovi." sv. Vincent de Paul.

          Nemali by sme odsudzovať ani toho, kto šíri o nás nepravdu. Ponechajme to najvyššiemu Sudcovi, ktorý nás bude súdiť spravodlivo. Jedine On, nám vidí do nášho vnútra. Netreba sa očisťovať pred ľuďmi, i keď nás to bolí, tým sa učíme pokore. Nie je to ľahké, dá sa to naučiť. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti a pokory. Učím sa jej.

          Stretnutie s Ježišom je veľké šťastie. Pomáha tým, ktorí mu dôverujú. Prijíma nás takých, akí sme. Teší sa ak sa meníme k dobrému. Ak žijeme príkladným životom, môžeme byť vzorom pre druhých. Dokážeme sa zrieknuť toho, čo nám robí radosť? Ak chceme spraviť radosť druhému, nerozmýšľajme nad tým. Spravme to. Pán Boh nám to vynahradí stonásobne.

"Pane, len mi daj odvahu a pošli mi utrpenie, ktoré očisťuje. Nech je môj kríž ten, na ktorom visel kajúci zlodej." bl. Frederik Ozaman

          Aj dnes som prežila šťastný deň, ktorý bol ukážkový. Všetko sa mi darilo podľa mojich predstáv. Nevolala som sestričke, ktorá mi mala podať infúziu. Križovalo sa s objednávkou na kontrolu u pani doktorky neurológie. Zabudla som to povedať sestričke. Moje šťastie bolo, že v tom čase bolo v čakárni pár pacientov. Bola som rýchlo vybavená. Pani doktorka ma vyšetrila, dala obstreky od bolestí. Problém bol, že ampulku som mala vrátiť ešte ten deň. Mala som ju kúpiť v lekárni. Dosť ťažko sa mi chodí, nezvládla by som to. Všetko sa skončilo ako v rozprávke.

          Je veľké šťastie mať dobrých priateľov na ktorých sa môžem kedykoľvek spoľahnúť. V meste som si vybrala lieky. Zastavila som sa u Ivky v práci. Jej milé kolegynky mi oznámili, že je ešte doma, lieči sa z epidémie. Zavolala som jej domov. Zase som mala šťastie, jej manžel, Mirko, tiež šiel k lekárovi na kontrolu. Cestou sa zastavil u mňa, jeho cesta domov bola okolo ambulancie pani doktorky. Aj tu som zistila, že Boh riadi moje kroky. Pane Bože, ďakujem za veľkú starostlivosť o mňa, posielaš mi dobrých ľudí, ktorí ma ešte nikdy nezradili. Požehnaj ich kroky, prosím Ťa o to. Keďže nemám rodinu v blízkosti, oni mi ju nahradzujú.

          Nežná revolúcia

        Dnes máme sviatok 32. výročia nežnej revolúcie. Naozaj bola nežná, ktorá mala nežný priebeh. Tešili sme sa tomu. Máme možnosť zamyslieť sa nad tým, čo nám priniesla a čo nám vzala. Splnili sa naše túžby a očakávanie? Tu si musí dať odpoveď každý sám. Čo sa zmenilo k lepšiemu a čo k horšiemu. Odpovedí by sme mali veľa. Veľmi by sa líšili. Podľa veku, mladí ľudia totalitu nezažili, poznajú to len z počutia. V každej dobe bolo niečo dobré, bolo aj to, čo sme nechceli. Treba stavať na tom dobrom. Bolo by dobre, keby sme sa zamysleli nad tými slovami všetci. Ponechám to na zamyslenie sa každého z nás.

          Aspoň my kresťania, by sme mali žiť v láske a pravde. Povzbudzujme sa vzájomne, nenadraďujme sa nad druhého. Najhoršia vlastnosť človeka je nenávisť a závisť. Nemali by sme poukazovať len na to zlo. Všímajme si aj to, čo bolo dobré a na tom stavať. Mnoho záleží od vládnych činiteľoch, ktorí riadia štáty. Sú aj oligarchovia, ktorí škodia štátom. Peniaze hýbu svetom. Treba sa rozprávať s mladými, ktorí chcú žiť na spravodlivom a šťastnom Slovensku. Náboženstvo bolo zaznávané, opakuje sa to aj dnes. Často nás kresťanov, niektorí považujú za obmedzených hlupákov. Možno si to spôsobujeme aj sami.

          Pred 32. rokmi sme bojovali za slobodu a demokraciu. Mnohí si predstavujú slobodu tak, že si môžu robiť čokoľvek. Sloboda je robiť dobre sebe, ale aj druhým. Najzákladnejšie je to, čo hovoríme a čo konáme. Hľadajme ten správny a pokojný spôsob pre šťastný a spokojný život. Najlepšie je, ak nemyslíme len na svoje výhody, snažím sa o dobro celého národa. Splnil sa nám ten sen za ktorý sme bojovali? Rešpektuje sa hlas ľudu?

          Osobne si myslím, že sme boli tolerantnejší, viacej sme si vážili jeden druhého. V každej dobe sú ľudia, ktorým prekážame. Ak sme tolerantní, berieme ich takých, akí sú. Nevyhľadávame ich, ale ani nevylučujeme z našej spoločnosti. Človek sa naučí aj s tým žiť, ak chce byť šťastný. Nezaťažujme si myseľ tým, čo nám odoberá energiu. Pustím si dobrú hudbu, môžem si aj zaspievať.

         Dnes pri varení som počúvala reláciu o spisovateľke Božene Nemcovej, ktorá bola popretkávaná dobrou hudbou. Po dlhom čase som si veru aj zatancovala. Pohyb blahodarne účinkuje na celý ubolený organizmus. Hneď mi bolo lepšie na tele aj na duši. Človek naozaj málo potrebuje, aby si zlepšil náladu. Žijeme v dobe pandémie, keď nám umierajú ľudia. Mladí ľudia uvažujú, čo ich ešte čaká. Najviac sa obávajú o svoje deti a vnúčence. Človek v živote zažije mnoho trápení a bolestí. Aj to treba prijať a naučiť sa s tým žiť.

          Bolesť zo straty dieťaťa vždy bolí. Najhoršia je náhla smrť človeka. Ak trpí a niet pomoci, prijmime to ako vykúpenie pre chorého, aj pre pozostalých. Nikto nevie, kde nás smrť zastihne, preto by sme mali byť vždy na ňu pripravení. Pán Boh má s každým z nás svoj plán. Treba mu dôverovať, potom sa nemusíme ničoho báť. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Pomáha mi na každom kroku, preto prijímam aj tie podrazy, ktoré sa nám dostávajú. Čím väčší kríž prežívame, v našom vnútri sme vyrovnaní. Robí to láska k druhým, taktiež, že sa nesprávame nadradene k druhým.

     Farizeji dodržiavali svoje zákony, pohŕdali druhými. chválili sa, akoby boli dokonalí a najspravodlivejší. Ježiš Kristus si neumyl ruky pred jedlom, pozerali sa naň pohŕdavo. Pozerajme sa skôr na naše vnútro, ako vonkajšok. Pane Bože, naplň nás Tvojim pokojom. Ak by sme sa zamýšľali nad Slovami Pána, stávali by sme sa lepšími.