Každý deň sa zamýšľam nad tým, ako žiť, aby sme boli šťastní a tešili sa zo života.

          Nikto nie je dokonalý, snažme sa o dokonalosť. Dokonalý človek musí byť:

                        zásadový, no nie ohrozujúci,

                        dôsledný, no neubližujúci,

                        presný, no neohraničujúci,

                        žiarivý, no neoslepujúci!

          Pre správne spravovanie ľudstva i službu Nebesiam nie je nič dôležitejšie, než skromnosť, spravodlivosť, pracovitosť a byť príkladom! Veď len skromnosť a odhodlanosť je skutočne tým, čo sa dá nazvať - predvídavosť.

          Každý z nás sme nejakí v práci, v súkromnom, v spoločenskom živote. Môžeme sa krásne dopĺňať, inšpirovať sa navzájom, pomáhať si. Závisť nechať bokom. Vytvárajme tímy ľudí, ktorí vedia pracovať a rozmýšľať ako zlepšiť to, čo doma máme. Pracovať na tom aby sa rozrástol turistický ruch. Každé mesto, či obec má svoje špecifika, treba ich len objaviť. Začnime od tých najmladších. Ak s tým začneme už dnes, budeme sa čudovať koľko vynaliezavých mladých ľudí sa rodí.

        Nie všetko sa nám darí čo robíme. Netreba sa pri prvom neúspechu vzdávať. Poraď sa s tvojim priateľom. Jeden človek málo zmôže. Je dobre, ak sa vytvorí pracovný tím, ktorým záleží na projekte, ktorý spoločne vytvoria. Snažme sa o to, aby sme žili v pravde, vzájomne si pomáhali, boli vzorom pre iných. V tom prípade niet sa čoho báť, sám Pán Boh bude nám naklonený.

          Všetko, čo robíme, robme a prijmime to s pokorou. Často sme balamutení neprajníkmi a závisťou. Rozmýšľajme - ktorou cestou sa dať. Duch Svätý pomáha, ak ide o dobrú vec. Vyhýbajme sa pýche. Byť pokorným - nevyvyšovať sa nad druhého. To neznamená mlčať tam, kde sa treba ozvať, ak sa robia nekalé veci. Ak čuším, nie je to pokora. /Ak niekto hanobí človeka v jeho neprítomnosti./

          Dnes sa veľa hovorí o mafii, mafiánoch. Tí nám nič neprinášajú pozitívne. Sledujem svet okolo seba. Buďme radi, že žijeme na Slovensku. U nás sa ešte môžeme slobodne pohybovať ulicami. Mali by sme si to konečne uvedomiť a pracovať na tom, aby nám mladí ľudia neutekali. Každý by mal mať prácu, ktorá je spravodlivo ohodnotená. Povzbudzujme a podporujme vedcov, ktorí sú vynaliezaví, robia dobré projekty. Nevyháňajme múdrych ľudí za lepším životom. Z múdrych nápadov ťaží druhý a kapitál od nás odchádza. Bohatnú tí, ktorí sú prešibanejší.

          Je to v rukách našich čelných predstaviteľoch. Dokážu to len tí, ktorých bude zaujímať budúcnosť celého národa. Netreba myslieť len na svoju prestíž. Koľko je u nás bezdomovcov. Mnohí sa stali bezdomovci nie vlastnou vinou. Dať im priestor, aby sa uplatnili. Poskytnúť im primeranú prácu, ubytovanie. Medzi nimi sú ľudia rôznych profesií. Môžu byť prospešní pre štát. Samo sa to nespraví. Sú na to potrební zanietení ľudia, ktorým ich život nie je ľahostajný. Porozprávajme sa s nimi ľudsky, treba s nimi hovoriť. Nech mi nikto nepovie, že sa to nedá. Skôr rozmýšľajme, ako sa to dá. Najhoršia je bezbrehá kritika.

"Život je tragédia, ak naň pozeráme zblízka, ale v dlhom zábere je to komédia." Charlie Chaplin

         Budujme šťastný život pre každého. Nemyslíme len na svoje obohatenie, ale na budúcnosť celého národa. Nemusíme sa báť, že nebude mať kto robiť na dôchodcov. Aj oni si právom zaslúžia slušne prežiť starobu. Podľa toho sa pozná vyspelosť národa. Práve preto, že sme malý a mladý štát, s hrdou minulosťou, mali by sme budovať zdravú a vyspelú budúcnosť. Nezabúdajme ani na významné osobnosti v minulosti, aj dnešné. Každý, kto žije na Slovensku, nemal by hanobiť štát v ktorom žije. Nech je akejkoľvek národností.

          Aj v masmédiách by sa malo viac hovoriť o pozitívnych veciach a pravdivo. Potrebujeme inšpiratívnych ľudí, viac ako inokedy. Zapodievajme sa skôr pozitívnym myslením. Sama sa snažím o to. Ak pociťujem bolesť nad správaním sa určitých ľudí, snažím sa myslieť na to, čo ma obohacovalo v minulosti. Pekných spomienok máme určite viac. Prečo sa k ním nevracať! Každá etapa života nám prináša radosť, ale aj starosť. Naučme sa im čeliť. Buďme hrdý národ, budujme spoločne náš štát. Ironizovať a haniť dokáže každý, kto chce byť zaujímavý. Napokon, mnohým sa to páči.

          Narodenie človeka je zatajené tajomstvom jeho života. Mnohí sa zamýšľame nad našim životom. Prichádzame na to, že sme zažili mnoho trpkých chvíľ, predsa tých krajších bolo viac. Práve na tie najradšej spomínajme. V každom období sa nájdu ľudia ironickí. Zamiešajú sa tam, kde netreba, aby ponížili druhého. Možno by im jazyk onemel, ak by mali niekoho pochváliť. Skôr riešia zaňho pred verejnosťou to, čo by naozaj nemuseli. Veľkosť človeka sa javí v tom, že nie je pomstychtivý - za podrazy.

          V seniorskom veku skôr rozmýšľam nad tým, čo bolo v mojom živote pekné. Práca s deťmi je obohatenie samej seba. Veľmi rada spomínam na roztomilé dievčatko. Mám ho v spomienkach od jej narodenia. Napokon som aj jej krstnou mamou. Spomínam si na to, keď som ju s hrdosťou držala v náručí pri krste. Krstom sa stala kresťankou, obohatená Duchom Svätým. Pán Boh ju sprevádza celým životom a drží nad jej životom ochrannú ruku. Vyrástlo na roztomilé dievčatko. Keď sme boli spolu na prechádzke, nedalo sa ju nevšimnúť. Svojou bezprostrednosťou sa vedelo predvádzať, upútalo nejednu pozornosť okolo idúcich. Nedá sa na to zabudnúť. Mám s ňou množstvo prekrásnych spomienok. Detská dušička je neopakovateľná. Milujem ju.

"Ak chcete mať krásne oči, hľadajte dobro v iných ľuďoch."   Audrey Hepburn

          Dnes je už samostatná, žije si svojim životom, s radosťami aj trápeniami, ktoré nás neobchádzajú. Pán Boh ju sprevádza celým životom. Najdôležitejšie je, aby sa cítila šťastná. Ak je obklopená dobrými priateľmi, je to najväčšie bohatstvo. Človek nepotrebuje toho veľa, aby bol šťastný. Stačí jeden človek, ktorému bezprostredne dôveruje, vie, že ho nesklame. Najväčšie hodnoty sú láska, tolerancia, chápanie sa navzájom. Často miesto lásky, ženieme sa za peniazmi.

          Život okolo nás je v útlme. Stretávame sa s nevďakom, nepochopením. Neostáva nám nič, snažiť sa to vnútorne vstrebať, prijať to s pokorou. Netreba vidieť všetko v negatívach. Do vnútra človeka nevidíme. Chráňme sa odsudzovania človeka, pokiaľ sa s ním neporozprávame. Ak by sme boli voči sebe otvorení, mnohé veci by sa dali zmeniť. Láska sa vytráca, udomácňuje sa skôr sebectvo. Je šťastný človek, ktorý dokáže odpúšťať. Má čisté svedomie, ktoré nezaťažuje myseľ. Snažme si spomenúť na to pekné, ktoré sme zažili.

          Každý potrebuje spriaznenú dušu na ktorú sa môže obrátiť kedykoľvek. Ak takú máme, nemusíme sa ničoho báť. Pohodový je človek, ktorý nečaká, aby bol obdarený hmotnými vecami. Stačí, ak cíti, že nie je sám, vie, že ho ktosi má rád, neodmietne pomoc v najnutnejšej potrebe. Aj takých ľudí je chvalabohu okolo nás dosť. Sama som sa o tom presvedčila. Naučme sa aj nepríjemné veci prijať s nadhľadom. Často súdime bezdôvodne. Ak by sme sa hlbšie zamysleli nad sebou, zistíme, že svoje chyby pripisujeme druhému. Všetci sme tvorcami svojho šťastia, aj nešťastia, len si to nedokážeme priznať.

"Ľudia konajú zlo iba z neznalosti, nikto nie je zlý z vlastnej vôle."  Sokrates

          Pýcha a netolerancia je najhorší radca. Ak by sme sa ich zbavili a s pokorou prijali aj zdravú kritiku, náš život by sa zmenil k dobrému. Bolo by treba zamyslieť sa sám nad sebou a priznať si aj svoju nedokonalosť. Uvedomiť si - nikto nie je dokonalý. Ak ktosi nedokáže človeka osloviť menom, ktoré mu prislúcha, nemusí nás to trápiť, ani sa s tým zapodievať. Pomyslím si: "Som nič." Osobne, som vďačná Pánu Bohu, že nie som na invalidnom vozíku. Ten mi predpovedali pred pätnástimi rokmi.

          Človek je spoločenský tvor, má rád ľudí, ktorí si rozumejú, rád sa s nimi stretáva. Vzájomná úcta a rešpekt patrí do priateľského, ako aj rodinného vzťahu. Ak to nefunguje, človek je radšej sám. Ako veriaca, necítim sa nikdy sama, lebo viem, že Boh je stále so mnou, porozprávam sa s ním, on mi rozumie. Povzbudzuje ma, aby som sa nevzdávala. Aj v týchto dňoch sú neznesiteľné horúčavy, človek sa najradšej zdržiava doma. Ako vidíte, nie som sama, rozmýšľam, spomínam a Pán Boh mi v tom pomáha. Vkladá mi slová, ktoré dávam do počítača a ponúkam tým, ktorí ich budú čítať.

          Niekoľkokrát som už hovorila, nie som spisovateľka, nepíšem román, ale postrehy zo života. Som to ja, píšem tak, ako to vnútorne cítim, bez zásahu druhých. Môžete ma kritizovať, koľko chcete. Na druhej strane, som neskromne presvedčená, že sa tu každý nájde. Buď v pozitívnom, či negatívnom svetle. Záleží od každého, aké hodnoty uprednostňuje. Ako ste mali možnosť ma poznať, som otvorená aj kritická nielen k sebe, ale aj k druhým.

          Nie všetko sa dá napísať. Každý máme svoje súkromie, ktoré si nechávame pre seba. Niekedy ľudia nerozumejú tomu, čo píšem, alebo nechcú rozumieť. Sú ľudia, ktorí sa radi zamýšľajú nad životom a čítajú aj medzi riadkami. Sú to ľudia, ktorí sme žili v rovnakej dobe, kde sme si viac vážili jeden druhého. Mnohí sa tam našli. Nebojte sa písať, hlavne v staršom veku, aby vám pamäť nezakrpatela. I keď je to kostrbaté. Cibríme si tým pamäť. Staroba sa dá len vtedy kvalitne prežiť, ak trafíme domov a nie sme dementní. Vtedy je aj staroba pekná.

"Tancuj akoby ťa nikto nevidel, miluj akoby ťa nikto nezranil, spievaj akoby ťa nikto nepočul a ži akoby si mal zajtra umrieť."  Oscar Wilde

          Pane Bože, najviac sa k tebe obraciam s prosbou, alebo vďakou. Uvedomujem si, že som niekedy nevďačná. Som len človek s chybami a nedokonalosťou. Často mi chýba trpezlivosť. Aj doba v ktorej žijeme vplýva na naše myslenie a psychiku. Preberáme veci od kadekoho, ktoré nám neprinášajú pokoj, skôr mrzutosť. Všetkým nám by bolo treba zamyslieť sa, ako zmeniť svet do krajšej budúcnosti. Pane, prosím, pomôž nám rozoznať dobro od zla. Veď nás k tomu, aby sme sa naučili rozhodovať sa správne. Povzbuď aj našich politikov, aby už prestali riešiť svoje problémy. Treba si všímať potreby iných.

          Zázrakom sa mi dostala do rúk modlitba, ktorú sa modlím každý deň:

                    Za všetko ďakujem

                    Za život, ktorý si mi dal,

                    za tvoje dary každý deň,

                    za to, že si vždy pri mne stál,

                    teraz ti, Pane, ďakujem.

                                        Za oči, ktoré vidia svet,

                                         za ústa, že ťa chváliť smiem.

                                         Za všetky veci vôkol mňa

                                          úprimne, Pane, ďakujem.

                    Za ruky, ktoré pracujú,

                    za to, že vôbec chodiť smiem.

                    Vzdávam ti chválu, oslavu,

                    za všetko, Pane, ďakujem.

                    Prosba

                    Pomôž, Pane, keď ťa volám,

                    nenechaj ma v núdzi.

                    S tebou všetko ľahko zdolám,

                     prosím, buď mi naporúdzi.

          Sme ľudia rôzneho zmýšľania. Ak chceme byť užitoční, pracujme na sebe, aby sme sa nenudili. Mnohí si myslia, že sa chcem zviditeľňovať. Nerobím to pre zviditeľnenie sa mojej osoby. Myslím si, že ma niektorí ľudia dobre "zviditeľnili." Svoje postrehy som ponúkla mojim priateľom a tým, ktorí ma poznajú. Mnohí si to ani nezaslúžili. Nemrzí ma to, naopak, tým vlastne poznávam ľudí a ich myslenie. Som rada, že moja práca nie je daromná. Ľudia, ktorí mali podobný život, aký je môj, našli sa v ňom. Úvahy, ktoré teraz píšem, zavesila som na internet, pre mojich priateľov. Kto chce, dostane sa k tomu. Bola by som rada, keby si uvedomili mnohí, aký je pohľad ženy, ktorá má bohaté životné skúsenosti. Na život sa pozerá triezvo. Vážim si hodnoty každého človeka, taktiež svoje. Som kritická, čo sa nemusí každému páčiť, kritická som aj k svojej osobe.

          Niekoľkí ľudia mi napísali pekné vyznanie. Majka - bývalá kolegyňa, ktorá už nie je medzi nami, dovolím si odcitovať časť z jej listu:

          "Tvoja kniha bola najvzácnejší darček k mojim narodeninám. Pri jej čítaní sa aj mne vyplavili na povrch spomienky, ktoré som zatlačila do pozadia, ale teraz si uvedomujem, aké boli pre mňa dôležité. Tvoje rozprávanie je také skutočné, že si Ťa zhmotňujem, cítim, že si tu so mnou. Dokonca mám pocit, že počujem Tvoj hlas, vidím Tvoj úsmev a Tvoje neskutočne dobrotivé oči. V knihe sú krásne myšlienky, ktoré aj mne pohladili dušu, viem že s ňou už nikdy nebudem sama. Je v nej zachytený nielen Tvoj život, ale aj svedectvo doby v ktorej sme žili a žijeme. Pripomenula mi aj moje začiatky, prebudila vo mne spomienky a neraz som v nich nachádzala samu seba. Ďakujem osudu, že mi aspoň chvíľu dovolil kráčať v Tvojej blízkosti a poznať Ťa. S mnohými myšlienkami sa stotožňujem. Sú hlboké a pravdivé. Nenachádzam dostatočne silné a krásne slová, aby som vyjadrila obdiv k Tvojmu životu. Spisovateľ Jozef Čapek napísal: "Život sa nepíše, život sa žije." S Tvojou knihou sa mi bude oveľa krajšie žiť ako doteraz. Tvoje láskavé slová mi dávajú silu i chuť do života."

          Moju knihu pochopí len ten, kto ma pozná, lepšie povedané, kto ma chcel poznať. Majka, Tvoje úprimné slová mi boli ako balzam na ubolenú dušu. Ďakujem. Chápem Ťa. Posledné roky svojho života si prežila v cudzom svete. Dobrých priateľov si mala v Martine. Chýbali Ti tí najbližší, poznám to. Pandémia nám nedovoľovala návštevy.

          Kolegyňa Janka, vo svojich Omrvinkách zo života o mojej knihe píše:

        "Ja som ju nazvala "turčianska biblia", no jej názov je: "O živote, ktorý nikdy nekončí..." Svoj život, detstvo, skúsenosti, politiku, zážitky, každý deň bežných ľudí, ktorých stretávala, myšlienky slávnych ľudí, Božie Slovo, proste všehochuť. Je to zaujímavé čítanie, ktoré sa stále číta a číta. Posadila si do srdiečka Ježiša, kráča s ním, žije s ním. Je katolíčka, každé ráno chodí celým mestom do kostolíka na omšu. Cestou sa nadýcha čerstvého vzduchu, postretáva ľudí, urobí si nákup. /Dnes už nechodím každý deň - nevládzem./ Je sebestačná a samostatná. Jednoizbový byt má ako zo škatuľky. Všetko vo vzornom poriadku. Tak to má aj vo svojej duši."

         Potešili ma láskavé a úprimné slová, ktoré mi dodali chuť pokračovať. Milé moje kolegynky, ďakujem za milé povzbudivé slová, ktoré sa mi tak často nedostávajú. Majka, Tebe je už dobre u nebeského Otca. Odišla si rýchlo a nečakane. Stretneme sa tam. Prihovor sa, prosím, u sv. Petra, ktorý má kľúče od nebeského Kráľovstva, keď príde ten čas...

"Kto nepozná váhu slov, ten nemôže poznať ľudí." Konfucius

          Zdá sa mi, že sa viac pozerám kriticky na svet. Možno je to aj preto, lebo sme viac zahľadení sami do seba. Málo sa zaujímame o potreby a záujem iných. Ak chceme žiť šťastným vyrovnaným životom, nebuďme ľahostajní voči svojmu okoliu. Niektorí ľudia radi ponižujú druhých. Miesto toho, aby povzbudili, všetko skritizujú. Nebojme sa ozvať. Slušným spôsobom naznačme, že sústavný nesúhlas na to, čokoľvek povieme, nás už unavuje. Myslím si, že to robia ľudia, ktorým chýba zdravé sebavedomie.

          Vysoká škola, nie je všetko. Ak chceme kráčať s dobou, treba celý život na sebe pracovať. Niektorí nadobudli tituly podvodom. V žiadnom prípade by som sa tak neznížila. V mojom pracovnom zadelení som bola v najvyššej platovej stupnici. Nadradené orgány chodili na hospitácie. Na základe hodnotenia som bola zaradená do tej stupnice. Aj dnes sa snažím sledovať udalosti, ktoré ma obohacujú po vnútornej stránke. Rada si vypočujem iný názor, nevyvraciam ho, i keď nemusím s ním súhlasiť. Môžeme mať na tú istú vec rozdielny názor. Treba o ňom diskutovať, vtedy sa dá nájsť spoločný prienik.

          Ak si chceme udržať zdravie, nezapodievajme sa tým, čo nedokážeme zmeniť. Hlavne starší ľudia. Robme to, čo nám prináša radosť. Najhorším nepriateľom je nuda. Každý z nás má danosti, ktoré by sme mali zužitkovať. Vtedy nám aj čas beží míľovými krokmi. Vyhľadávajme ľudí s ktorými sa nám dobre debatuje a ktorí nás aj počúvajú. Učme sa jeden od druhého. Človek sa učí celý život, vždy objaví čosi nové. Nemyslíme si, že sme najmúdrejší a pupkom sveta, nikoho nepotrebujeme.

          Susanna Kubelková: Začínam znova

        "Kto čestne pracuje neprehrá. Aj najdokonalejšie štruktúry sa môžu zrútiť, obrovské podniky vinou zlého vedenia skrachovať. Kto sa však spolieha na seba, je usilovný a čestný, ten prežije.

         Dátum narodenia nie je dôležitý. Dôležité je znovu začať, počúvať svoj hlas a nápady, ktoré človek má realizovať. Bez ohľadu na vek.

          Kto chce svoj život žiť, musí sa naučiť vychádzať s okolím. Konečne človek začína žiť sám pre seba, a nie pre susedov. /"Bože, čo ľudia povedia?"/ Múdremu človeku je jasné - musí sa spoliehať na seba.

Ak sa prepožičiavam nečistým obohacovaním, celý život ponesiem vinu. Ak odmietnem, zostávam slobodný.

          Kto len trochu vybočí z radu, musí rátať s tým, že ho ostatní budú považovať za smiešneho. Každý závidí každému jeho nápady a odvahu, má inú predstavu o dobre a zle, o peknom a nepeknom, dôležitom a nedôležitom a je to už v ľudskej povahe, za to čomu nerozumie, vysmeje, a tak isto keď niekomu závidí. Pre každý prípad - aby tu nestál ako stĺp.

        Kto chce začať odznovu, nájde na to silu. Láska nie je ďaleko. Len nezatrpknúť! Nikto nie je ušetrený sklamaní. No vždy - to je zákon prírody - napokon sa všetko na dobré obráti. Bojujme! Tešme sa z najmenšieho úspechu! Všetko, čo súvisí s láskou a citmi, stojí za námahu.

      Nešťastie v láske neznamená koniec sveta. Len nezatrpknúť, nesedieť doma a neľutovať sa. Ľúbostných trápení nie je nikto ušetrený.

        Dôležité je byť optimistom. Len neurobiť tú chybu, že na základe niekoľkých zlých skúseností znenávidíme všetkých mužov, či ženy.

           Ukážme, čo je v nás! Spusťme naplno! Preč so strachom! Život má i príjemnú, radostnú stránku. A kto ju hľadá, nájde ju.

          Človek má dosť síl, aby si pomohol. Kto sa ústne pousiluje, niečo dosiahne. Je dôležité motivovať sa prirodzene, v rozumných medziach.

         Kto sa chystá zmeniť život, mal by robiť len to, čo ho teší. Nedajme sa viac znechutiť našim vekom. Ide o náš život. Pozbierajme odvahu a dobýjajme svet!

          "Cesta k úspechu nespočíva v prispôsobovaním sa jednoliatej spoločnosti. Čo sa vypláca sú chuť, individualita, fantázia a vytrvalosť!"

            Buďte húževnatí ako steblo trávy: zakorenené, s túžbou oprieť sa o niekoho, rásť mierumilovne so všetkými navôkol. Natalie Goldberg

        Keď čítam a niečo sa mi mimoriadne páči, poznačím si to. Zvyknem to citovať v mojich zamýšľaniach sa. Ak by sme to robili, naučili by sme sa veľa. Nemusím sa so všetkým stotožniť. Používajme mozog. Niekedy poznačím aj to, nad čím sa zamyslím a rozmýšľam: "Je to možné?" Nenapíšem autora a som v kaši. Väčšinou si poznačím to, s čím sa stotožňujem. Objavila som v mojich zápiskoch autorku, ktorej myšlienky ma fascinujú, preto vám ich ponúkam.

          Často som sa zamýšľala o osobnostiach: "Kto je osobnosť?" Budem opäť citovať:

          Ján Bubelíni - Rozhovory so psychológom

       "Ponúka sa otázka: Je každý človek osobnosťou, alebo sú ňou len niektorí významní jedinci? V psychologickom zmysle je každý človek osobnosťou.

         Je prirodzené, že dieťa, s ktorým sa rodičia menej zaoberajú, ktoré má menej sociálnych postrehov vo vývine osobností zaostáva. Prácou človek nielen pôsobí na okolitý svet a pretvára ho, ale mení aj seba.

        Ako sa stať osobnosťou? Nájsť si zmysel života a formovať svoj životný cieľ. Byť cieľavedomý, zásadový, húževnatý, čestný - prosto charakterný v tom najširšom zmysle slova."

        Každý je jedinečná a neopakovateľná ľudská bytosť. Ľudia zároveň majú veľa spoločných čŕt a vlastností.

        Rada relaxujem tam, kde čerpám silu, nádej, lásku. Na sviatok Navštívenia Panny Márie svoju príbuznú Alžbetu, ktorá bola tehotná už v pokročilom veku, vrátila som sa do mojich študentských liet. Konala sa púť na Mariánsku horu v Levoči. V Levoči som prežila krásnych tri a pol roka v školských laviciach. Nedá sa na to zabudnúť. Levoča a ľudia ma formovali. Tam som čerpala vedomosti a skúsenosti, ktoré sú dôležité pre šťastný život.

        Snažila som sa a snažím sa žiť, ako ma učili. Panna Mária a jej Syn, Ježiš Kristus, ma sprevádzali celým svojim životom. Cítila som to práve vtedy, keď som potrebovala pomoc. Cítim to aj dnes. Rada sa vraciam spomienkami do Levoče a Kežmarku. V Kežmarku ma moji profesori pripravovali na krásne povolanie. Všetkým vďačím za to, čím som dnes. Päťdesiate roky mi zanechali neblahé spomienky, keď nám zatvárali ľudí, ktorí nás formovali, boli pre štát nežiaduci. Bola to barbarská noc. To, čo nám vštepovali do sŕdc, ostalo v nás, nevyrval nám ho ani totalitný systém.

        Aj dnes sledujem to, čo ma duševne i psychicky obohacuje. Už roky mám obľúbenú reláciu: Tú hudbu mám rád. Dozvedám sa - koľko máme na Slovensku šikovných, múdrych a vynaliezavých ľudí. Taktiež mám rada reláciu Pálenicu Borisa Filana. Pri obidvoch reláciách som pookriala. Boris je spisovateľ, cestovateľ, obdarený rečou, má bohaté skúsenosti, je inteligentný, rada ho počúvam. Dnešná Pálenica mi bola srdcu najbližšia. Príroda je môj život.

        Krásne začal o vode - zázračnej životodarnej tekutine. Bez vody život zaniká. Sama som bola milovníčkou prírody. Voľné chvíle som venovala poznávaniu prírodných tajomstiev, vždy sa mi podarilo objaviť niečo nové. Či je to kvetenstvo, rastlinstvo, živočíšstvo, horstvo, všetko čo do prírody patrí. Žiaľ, nachádzali sme tam aj to, čo tam naozaj nepatrí. Páčila sa mi zanietenosť pána Filana k Slovensku a k našej prekrásnej prírode. Veď my si ani neuvedomujeme, čo doma máme.

"Keď vidíš dobrého človeka, usiluj sa z neho brať príklad. Keď vidíš zlého, presvedč sa, či nemáš jeho chyby."  Konfucius

        Naše Slovensko a každý kút našej zeme treba propagovať, aby sa rozšíril u nás turizmus. Máme dosť bystrých hláv a ľudí, ktorí sú populárni, práve oni by mali šíriť dobré meno našej prekrásnej vlasti. Čo by za to dali naši južní, či západní susedia?! Naše Vysoké, Nízke Tatry sú na nezaplatenie, Malá, Veľká Fatra... Treba ich len poznať a zveľaďovať. To, čo si vezmeme do prírody so sebou, treba doniesť domov, alebo dať tam, kam to patrí. Nerobme smetisko z prírody. Aj vodné toky, ktoré sú nenahraditeľné pre život, ľudským zásahom sa menia na brečky.

       Sme obdarení množstvom jaskýň, ktoré tiež stoja za povšimnutie. Aj naša Turčianska záhradka má veľa prekrásnych dolín. Šútovské vodopády, Gaderská, Blatnická dolina a nemálo zaujímavých útvarov. Za povšimnutie stoja zámky , galérie, múzeá. Ani moja prekrásna Orava sa nedá zahanbiť. Máme tam veľa pracovitých a vynaliezavých ľudí. Rio De Klin, stojí za povšimnutie. Oravská Priehrada, krásna viditeľnosť do susedného Poľska, najmä Zakopaného. Roháče sú prekrásne. Treba sa tam vybrať na dovolenku, budete nadšení.

   "Kto žije podľa prírodných zákonov, stane sa šťastným, kto ich posudzuje, nešťastným." Konfucius

          Práve dnes, keď sa toľko pretriasa očkovanie proti pandémií. Mali by sme sa viac zamerať na poznávanie vlastnej krajiny, aby sme ju mohli propagovať vo svete. Nevracali by sa domov nakazení pliagou, ktorá morí celý svet. Poznám ľudí, ktorí by sa radi dali zaočkovať Sputnikom. Vrátili ho. Sama som sa dala ním zaočkovať. Postavila som sa k tomu skôr ako rebelant. I keď som musela cestovať do Žiliny. Cestovanie mnohých odrádza. Čakám na druhú dávku. Neviem pochopiť, prečo hneď, ako sme ho dostali, nenechali ľuďom na výber, ktorí sa chceli dať zaočkovať. Nemusel sa robiť nábor za peniaze, bolo by viac zaočkovaných dobrovoľne.

          Badám sama na sebe, nie som až taký kritik, skôr hovorím otvorene to, čo si myslím a čo sa mi nepáči. Zdá sa mi, že sme sa skôr preorientovali na západ. Nik nám nič nedá zadarmo. Nie sme osamelý ostrov, potrebujeme spoluprácu s inými krajinami. Nezavrhujme žiadnu krajinu. Buďme rozumní, uvažujme racionálne, konajme diplomaticky. Nemajme veľké oči. Myslíme aj na tých najchudobnejších. Snažme sa každému dať prácu. Práce u nás je dosť. Držme sa hesla: "Bez práce, nie sú koláče."

          Tá neistota, všetko sa mení zo dňa na deň, sme dezorientovaní. Badám to na sebe, aj na druhých. Chodíme namosúrení, nevieme sa milo prihovoriť. Ak sa aj prihovoríme, dostaneme zlostnú odpoveď. Kto dnes nemá problémy? Nemusíme ich prenášať na druhého. Zisťujem, že som najspokojnejšia doma. Snažím sa pochopiť každého človeka, ale mnohému nerozumiem. Beriem život z tej krajšej stránky. Nechcem ešte načisto otupieť, preto sa zamýšľam sama nad sebou: "Dievča," kde robíš chybu?" Ak chcem byť spokojná, vypočujem druhého. Ak by som aj chcela niečo povedať, bez záujmu hľadí kadekde.

          Niekedy nerozumiem ľuďom. Lepšie povedané, oni nerozumejú mne. Zvykám si na to. Som vďačná mojej opatrovateľke Danke, ktorá mi pomáha s tým, čo nezvládam. Nebeský Otec ma napĺňa láskou, pokojom a radosťou. Je to moje najväčšie bohatstvo, ktoré mi môže každý závidieť. Mám za čo ďakovať. Pane Bože, jedine ty, vieš, čo robíš a čo človek najviac potrebuje. Ty ma lepšie poznáš, ako ja samu seba. Pane, som ti nesmierne vďačná za všetko, čo od teba dostávam. Mám jedinú istotu u teba - aj keď dopustíš, ale neopustíš!

         Často počúvam, alebo čítam, ako sa niektorí ľudia s posmechom vyjadrujú o Bohu a jeho Matke Panne Márii a o Duchu Svätom. Každý inteligentný človek vie, že svet nevznikol len tak. Zamýšľali sa už nad tým vedci, filozofovia. Napokon dospeli k tomu, že to musela byť nadprirodzená, inteligentná bytosť, ktorá to dokázala. Keď sa zamyslím len nad vesmírom, všetko má svoje vyhradené miesto. Sám Pán Boh sa stal človekom, žil na zemi ako my, obyčajní ľudia. Sú na to dôkazy. Mnohé veci sú našim rozumom nepochopiteľné. Je to tajomstvo. Čo všetko sme nevideli, neohmatali a predsa sme im uverili.

          Do Cirkvi patríme všetci, ktorí sme pokrstení. Treba prechovávať úctu aj k iným náboženstvám. Ani Alah nekázal zabíjať sa vzájomne. Život je to najcennejšie čo máme. Všetci sme omylní, nemusíme mať vo všetkom pravdu. Priznať si chyby, ktoré robí aj vrchnosť. Ani oni nie sú dokonalí, treba sa snažiť o dokonalosť. Mali by sme sa vzájomne chápať a neútočiť na seba. Ten je lepší, ten je naničhodník. Ak takého medzi sebou máme, treba sa s ním ľudsky porozprávať. Ak si myslíme - nemá to význam, vtedy ani neurážajme. Naši predkovia ťažko pracovali, aby zanechali po sebe dedovizeň. Čo zanecháme našim potomkom my?

"Máte nepriateľov? Výborne. To znamená, že ste v živote za niečo bojovali." Winston Churchill

Netreba odsudzovať nikoho, ani ateistu, mnohí veria v iné, možno aj krajšie hodnoty, ako my, kresťania. Prestaňme sa nadraďovať nad druhých. Ak by sme sa toho držali, nemuseli by sa vyrábať zbrane, ani vojny by neboli. Momentálne žijeme naozaj v ťažkej dobe. Morí nás kadečo. Najnovšie pandémia. Myslela som, že sa zamyslíme každý jeden sám nad sebou a budeme láskavejší jeden voči druhému. Opak je pravda. Žijeme každý sám pre seba. Spolupatričnosť sa vytráca. Mali by sme chrániť to, čo máme. Veď my ani nechceme poznať hodnoty, ktoré máme, mnohí nám ich závidia. Len my sa ich ľahkovážne vzdávame. Najnovšie prežívame najnebezpečnejšiu pandémiu, ktorá sa rodí v našej mysli a konaní.

"Máme sklony posudzovať úspech podľa výšky svojich platov alebo veľkosti svojich automobilov a nie podľa kvality svojej služby a vzťahu k ľudstvu."  Martin Luther King

"Umenie a láska pôsobia ako slnko - prebúdza energiu." Maxim Gorkij

          Majme na zreteli opatrnosť a jednoduchosť. Len vtedy, ak to budeme mať na zreteli, vyhneme sa napätiu a nedorozumeniu. Zlosť a nenávisť voči ktorémukoľvek človeku, vyvoláva spory a nepokoj. Je mi ľúto takých ľudí, ktorí sa nevedia ovládať. Netreba na všetko reagovať. Ak predsa cítiš potrebu sa vyjadriť, rob to s rozvahou, nie výbušne. Všetko sa dá vyriešiť pokojnou cestou, vyžaduje si zvoliť správne slová bez zvyšovania hlasu. Vyhnime sa ponižovania druhého. Môže sa nám to vrátiť ako bumerang.

          Vrátim sa trochu do histórie. Mnohých história nezaujíma, hlavne mladých, ani sa im nečudujem. Nezažili to, ani sa o tom neučili, ak predsa - v negatívoch.

          Už som spomínala - dejiny sa opakujú. Mrzí ma, že sa naše často spochybňujú. Mnohé udalosti sa vytrhávajú z kontextu. Napíše sa A, zabudne sa aj na B. Často sa útočí na náboženstvo, najviac katolícke. Aj tam sú ľudia z mäsa a kostí, nedokonalé bytosti. Ľudská bytosť je už taká, vidí len to, čo sa udeje nesprávne. Škoda, že nevidíme aj to dobré, čo sa robí. Poukazujem na to, čo sa mi nepáči. Robia sa veci, ktoré by sa nemali robiť, prieči sa to dobrým mravom. Nestavajme sa k tomu ľahostajne. Treba to odsúdiť. Najspravodlivejšie nás bude súdiť najvyšší Sudca, nikto sa tomu nevyhne.

          V každej dobe boli štátnici, ktorí popáchali mnoho zverstiev. Milióny ľudí prišlo o život. Nešetrili ani nevinné deti. Všetci to vieme, historici o tom píšu. Stalin, Hitler... a mnoho iných politikov, ktorí zapríčinili smrť mnohým nevinným nešťastníkom, ktorí im prekážali. Možno aj za to, že hovorili pravdu. Boli aj takí, ktorí boli odsúdení z nenávisti, nezaslúžili si to - clonili. O tom sa nepíše pravdivo. Ak áno, skôr s potupou. Máme slobodu, ale ak už niečo napíšem, som presvedčená, že je to pravda. Píšme pravdu. Cítim zodpovednosť za to, čo napíšem. Zažila som mnoho historických premien na vlastnej koži, píšem ako to ja vnímam. Poznatky čerpám z kníh, z vlastného života a z toho s čím sa stotožňujem. Žijem už dosť dlho, pamätám sa na historické premeny.

          Mrzí ma, že ani o prvom Slovenskom štáte sa nepíše pravdivo, skôr hanlivo. Čoho sa bojíme? Sme takí, akí sme. Radi sa prispôsobíme dobe a tomu, čo mne vyhovuje. Žila som vtedy, hodne som počula, i keď som bola dieťa, zapamätala som si to, čo hovorili ľudia so zdravým sedliackym rozumom. Dnes sú ľudia k tejto téme ľahostajní. Ani ich to nezaujíma. Nečudujem sa tomu. Viac sa zameriavame na západ ako na východ. Uberáme sa iným smerom. Každý sa zaoberá sám sebou, nepočúvame sa. Mali by sme si vybrať, čo je správne a čo prospieva našej krajine a mentalite.

          V každej dobe sa nájdu pätolizači a škodcovia, ktorí zapredajú vlastnú mať, ako im to vyhovuje. Je to naše nešťastie: "Čo ťa nepáli, nerieš!". Kníh o tej dobe máme veľa. Poznať pravdu nechceme, ale kritikou nešetríme. V škole sa to neučilo, nebolo to v učebných osnovách. Som rada, že niektorých mladých ľudí naša minulosť zaujíma. Taktiež dnešná doba a budúcnosť. Kultúrny človek by mal poznať históriu svojej vlasti. My máme bohatú históriu, nespadli sme z mesiaca. Uvedomme si, nikto nám nedá nič zadarmo. O všetko sa musíme pričiniť sami!

          Prezident Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso bol inteligentný a vzdelaný človek, vedel čo robí. Pre záchranu ľudí, teda aj Židov veľa spravil. Hovorí sa, že vyznamenával gestapáckych vojakov, ale nepovedalo sa prečo ich vyznamenával. Zachránil tisícky ľudských životov. Ešte pred vyhlásením Slovenského štátu 13. marca 1939 v Berlíne Tiso docielil, že Slovensko nebolo rozdelené medzi susedné štáty, ako to bolo plánované. V roku 1940 zabránil nemeckým úmyslom urobiť zo Slovenska protektorát. Veľmoci si nevedeli dať rady so židovskou otázkou, ba ani sv. otec Pius XII., čo mohol urobiť viac ako urobil?

          Nechcela som sa púšťať do histórie tejto doby, lenže my, Slováci, nechceme pravdivo poznať naše dejiny. Miesto toho, aby sme hľadali pravdu, my sa jej skôr posmievame. Robíme zo seba hlupákov. Nečudujme sa, že nás aj za takých majú. Pomsta a nenávisť je najväčšia pliaga ľudstva. Treba poukázať na skrivodlivosť, ktorá sa páchala. Pácha sa aj dnes. Sami sme za to zodpovední. "Vojnový zločinec!" On si to naozaj nezaslúži. Židov neposielal na smrť. Sú o tom knihy, ktoré písali múdri ľudia, ktorí túto dobu prežili. Dr. Jozefa Tisu by mali skôr rehabilitovať a nie hanobiť.

          Mala by to byť práca historikov a tých, ktorým to prináleží. Páči sa mi pani profesorka - historička, Emília Hrabovec a mnoho iných osobností, ktorí vysvetľujú naše historické udalosti pravdivo. Pravdu nechceme počuť. K písaniu ma podnietil výrok, ktorý údajne povedal Dr. Jozef Tiso. Čítala som to v nemenovanej knihe. On bol príliš múdry človek, aby osobu, o ktorej vedel čoho je schopná, vyjadroval sa lichotivo. Tým by ponížil svoj vlastný národ. Ak šlo o záchranu ľudských životov, vedel čo má robiť a povedať.

          Prezident mal veľa neprajníkov, najmä preto, že bol kňaz a bol Slovák. Preto podstúpil potupnú smrť, ako najväčší zločinec. U Beneša boli orodovať o milosť aj bratia protestantskej viery - nepochodili. Veď Beneš nás neuznával ani ako národ, považoval nás za českú menšinu s českým dialektom. Sám sa o Slovákoch takto vyjadril. Je to pravda, prečo ju nechceme poznať. Svet o nás ani nevedel, že žijú aj nejakí Slováci. Aj dnes mnohí, skôr poznajú Slovinsko ako Slovensko. Je to naša chyba, stále sme ešte akoby neprebudený národ. Miesto toho, aby sme skutočne dokázali, že sme schopný národ, skôr si špiníme do vlastného hniezda. Bojíme sa zastať tam, kde treba.

        Nechcela som sa zaoberať touto otázkou, ale ako vidím musela som. Často som sa zamýšľala nad tým, prečo mi Boh predlžuje život. Chce, aby som písala to, čo cítim a to, čo ma hnevá. I keď je to úloha historikov. Čoho sa boja? Prebudíme sa, alebo necháme sa stále ponižovať? Niekedy pravda bolí, ale každý by si ju mal priznať. Vyžaduje si to odvahu, aj ospravedlnenie. Písala som to len pre seba, teraz to píšem verejne. Môžete si myslieť o mne čo chcete. Ľudia neradi počúvajú pravdu, skôr naletia slovám, ktoré sú plné klamstva. Preto som neobľúbená u ľudí, lebo poviem, čo si myslím. Počítač neprotestuje, môžem povedať čo ma trápi a mne sa uľaví.

         Každý národ je hrdý na svoju vlasť, len my sme vlažní, dovolíme si všetky neprávosti páchané na nás. Všade sa nájdu ľudia, ktorí si nevážia ľudský život. Množstvo ľudí neváhali poslať do vyhladzovacích táborov. Nechceme, aby sa vrátil fašizmus a boľševizmus. Vtedy sa popáchalo mnoho zverstiev. O tom sa vie, treba to pripomínať, aby sa to už viac neopakovalo. Dnes sa tiež pohybujú ľudia, ktorým život je ľahostajný, neštítia sa zabíjať. Slovensko je zatiaľ bezpečné, môže sa to ľahko stať aj nám. Je smutné ak hanobíme ľudí, ktorí naozaj majú radi Slovensko - vyjadrujú sa o nich hanlivo. Sú ľudia, ktorí milujú svoju vlasť, dostáva sa im nálepka: "nacionalisti?" Nevieme si vážiť prírodné bohatstvo, ktorým sme obdarení.

           Bola som v Sovietskom zväze /Rusku/ niekoľkokrát, ľudia sú tam milí, úctiví. Taktiež v Nemecku - Bavorsku tri mesiace. Všade sú ľudia, ako sú aj u nás. Myslím si, že sú aj hrdí na svoju vlasť. Za krivdy v minulosti sa netreba pomstiť, ale pripomenúť ich treba. Som hrdá aj na mojich žiakov, ktorí dobre poznajú našu históriu. Sami ma upozornili na literatúru, o ktorej vedeli, že ma zaujíma. Nie som "nacionalista", milujem Slovensko, nehanobím iné štáty, chcem, aby sme sa mali v úcte. Nie všetkým je ľahostajná minulosť, ale ani dnešok a budúcnosť. Všetci chceme žiť v šťastnej a prosperujúcej vlasti. Ak sa sami o to nepousilujeme, nikto nám nepomôže.

         Myslíme na budúcnosť, aby tu neostala po nás čierna diera. Sme múdry a vynaliezavý národ. Neuzatvárajme sa do svojej ulity. Ukážme svoju šikovnosť, myslíme pozitívne. Všetko záleží od mladých ľudí v akej krajine chcú žiť. Je to vlastne budúcnosť mladých a ich detí. Konečne žijeme na našom krásnom Slovensku, nemusíme sa nikomu podraďovať. Sme obdarení prekrásnou prírodou vodstvom, ktorá môže mať cenu zlata. Záleží len od nás, ako budeme zveľaďovať to, čo máme. Na vládnych činiteľoch záleží, či sa oplatí u nás žiť a budovať šťastný život. Všetko sa dá, len treba chcieť. Zdá sa mi, že politici myslia len na seba, iné ich nezaujíma. Nechajú sa manipulovať.

"Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať." 

Gabriel García Márquez

         Zapamätajme si tri podstatné písmená: p, p, p. "Pokoj predpokladá pokoru." Ak si to zapamätáme, nemusíme sa ničoho báť, budeme šťastní. Najväčší zázrak, ktorý by mal ovplyvňovať náš život je, že sám Boh sa stal človekom, zomrel a vstal zmŕtvychvstania. Nemusíme tomu veriť, ale ani posmievať sa tomu. Nezabúdajme na najkrajšie slová: ďakujem, prepáč, prosím.

          Žijeme naozaj v krásnej krajine, ktorú nám Pán Boh daroval. Ponechal nám ju, aby sme sa o ňu starali a zveľaďovali ju. Nekazme si to sami. Ak ju porovnávam s inými krajinami, myslím si, že nám ju môžu mnohí závidieť. Bola som aj v Spojených štátoch amerických. Mám tam rodinu, majú sa dobre, žijú spokojne. Svojou pracovitosťou, ktorá je aj ohodnotená. Ak by to bolo aj u nás, mladí ľudia by neodchádzali za lepším životom.

           Máme šikovných ľudí, ktorí si aj doprajú, radi poznávajú aj iné krajiny. Môžu porovnávať. Kto túži po poznaní, nezakladá si na bohatstve. Ak nezarobí toľko, snaží sa privyrobiť mimo. Je to aj môj prípad. Jeden prázdninový mesiac som pracovala s deťmi. Zarobené peniaze som venovala na poznávanie iných krajín. Kto je pracovitý, nemusí sa života báť. Sú krajiny, kde sa hlási väčšia chudoba. Ľudia sú ponižovaní, zaobchádza sa s nimi ako otrokmi. Som rada, že žijem na Slovensku. Mrzí ma, že sa nemyslí na ľudí, ktorí nemajú rodinu. Musia sa poriadne obracať, aby žili primeraným životom. Z mnohých sa stávajú bezdomovci. Štát sa o to nezaujíma.

          Je dobre, keď mladí ľudia majú možnosť poznať aj iné krajiny. Získajú bohaté skúsenosti. Mnohí sa vrátia domov, snažia sa uplatniť doma to, čo ich podnietilo k lepšiemu životu. Človek v cudzom štáte sa stále cíti ako cudzinec. Aj keď to sám necíti, dajú mu to pocítiť druhí. Vážme si doma šikovné mozgy, ohodnoťme ich šikovnosť, aby nám neodchádzali. Ktosi to raz musí začať. Náš život je taký krátky, treba ho plne využiť, aby sa tu každý dobre cítil. Cestujme, poznávajme, zveľaďujme. Do hrobu si nič nevezmeme, myslíme na to! Zahoďme mamonu! Buďme patrioti!

"Môžeme sa stať svetlom v živote inej osoby, aj keby to malo trvať len chvíľu." Lorna Berne

          V poslednom čase cítiť vo svete, teda aj u nás nepokoj. Ľudia sú podráždení, nevedia komu majú veriť. Cítim to sama na sebe. Od hlavy ryba smrdí. Vidím, ako sa politici nevedia dohodnúť medzi sebou. Dohadujú sa medzi sebou a nezaujíma ich to, čo ľudí najviac trápi. Sme kresťanský národ, mali by sme sa vedieť dohodnúť na správnej veci, ktorá by bola v prospech nás všetkých. Mali by nás zaujímať hodnoty, ktoré by nám uľahčovali život. Malo by to byť jedno, či som kresťan, alebo ateista. Myslieť na každého človeka. Zbavme sa ľahostajnosti! Amerika nám nepomôže, ak si sami nepomôžeme.

          Počula som, že sa má upraviť zákon, ľudia budú stíhaní, ktorí budú hovoriť pravdu. To sa mi nezdá - je to žart? Je smutné, ak ktosi ide bojovať proti pravde. Vždy sa nájdu ľudia, ktorým stále čosi, alebo ktosi prekáža. Žeby aj pravda? Nemáme na každého rovnaký meter. Treba poukazovať na to, ak sa niečo nekoná správne. Páči sa mi pápež František. Je ľudový, chce sa priblížiť ku každému človeku, či je veriaci, alebo neveriaci. Aj svätý Ján Pavol II. bol niekoľkokrát na Slovensku, ktoré tak miloval. Aj vtedy mali mnohí výhrady, že to stojí mnoho peňazí. On sa nehanbil pobozkať zem na Slovensku, ktorú navštívil.

         Peniaze sa tratia tam, kde by sa nemali. V systéme je chyba. Ak sa niekomu dávajú peniaze za ničnerobenie a je zdravý. Prečo má pracovať, keď sa štát postará. Práce u nás je dosť pre každého, chybuje motivácia. Len aby sa návšteva Pápeža nezneužívala na politické ciele. Mali by sme ho prijať ako posla pokoja, lásky a porozumenia pre všetky vrstvy ľudí, ktorí tu žijeme. Myslím si, že je to pre nás veľká pocta. Treba sa nad tým zamyslieť a prijať ho ako človeka, ktorému záleží na každom jednotlivcovi. Sama som zvedavá na jeho láskavé slová, ktoré neurážajú, skôr povzbudzujú. Je to autorita, ktorá si zaslúži úctu.

          Práve v dnešnej dobe potrebujeme povzbudzujúce slová, ako nikdy predtým. Dá sa všetko stmeliť, ak sme prajní a vzájomne si želáme šťastný život. Všetci by sme sa mali oň pričiniť. Máme preto veľké predpoklady. Nezáleží na tom, či som mladý, starý, bohatý, chudobný, nech sme prajní a žičliví jeden voči druhému. Každému by malo záležať na našej šťastnej budúcnosti. Nezatracujme nikoho. Ako kresťanský národ, mali by sme si každého vážiť. Treba poukázať aj na chyby, ktoré sa robia. Často sa stáva, že niekomu prepáčime všetko, druhého by sme ukrižovali, za tie isté, ak nie horšie prešľapy. Nenávisť a pomsta je pliaga ľudstva. Popáchalo a pácha sa vo svete brutálne zlo. Život je dar, naučme sa ho vážiť.

"Tí, čo sa im myšlienky začínajú na jazyku, nikdy nedosiahnu múdrosť." Charlotte Gray

         Moja žiačka, rehoľná sestra mi požičala knihu: Bergogliov zoznam - ľudia zachránení pápežom Františkom počas diktatúry v Argentíne.

         S radosťou som si ju prečítala. Taliansky publicista Nello Scavo /1972/, známy svojimi reportážami z oblasti organizovaného zločinu a globálneho terorizmu sa v knihe zameral na náročné obdobie vojenskej diktatúry /asi 1976 - 1983/ v Argentíne a na pôsobenie Jezuitu Jorgeho Maria Bergoglia, terajšieho pápeža Františka. Bergoglio zachránil pred prenasledovaním a istou smrťou mnohých. Patria k nim ľudia z rôznych spoločenských vrstiev. Mnohí ste iste videli aj film o brutalite tohto režimu.

         Mnoho kňazov a biskupov urobilo vtedy veľa dobra aj za cenu veľkého nebezpečenstva. Bergoglio bol jeden z nich, a tí, čo ho napádajú sa dopúšťajú podlosti, lebo všetci vedia, čo robil pre záchranu desiatok životov.

        Nesmieme zabúdať, že v rámci Cirkvi v Argentíne a v regióne sa mnohí postavili proti tomuto režimu a nevyhli sa zastrašovaniu, mučeniu, zmiznutiu, či poprave. Mnohí z nich sa zasadili a stále sa zasadzujú za ochranu ľudských práv pre všetkých, bez akejkoľvek diskriminácie.

         V roku 2010 sa museli podrobiť výsluchu mnohí, medzi inými aj arcibiskup Jorge Bergoglio, keď trestné orgány skúmali mieru kolaborácie s vojenským režimom zo strany argentínskych duchovných.

             Predsedajúci sudca: Čo vám rozprávali?

        Bergoglio: Rozprávali mi všetko. Že im zakryli hlavu, že im znemožnili hýbať sa a že ich po nejakom čase previezli na iné miesto, pravdepodobne do nejakého domu v tej istej oblasti alebo v blízkom stredisku ESMA, kde - ako boli presvedčení - boli až do konca. Boli si istí, že ide o tú istú oblasť. Pretože počuli hluk štrajkujúcich a pristávajúcich lietadiel. A že ich pustili na slobodu uspatých, na nejakom poli v Caňuelas.

                Stelle a Pietrovi

                Miluj pravdu, buď sám sebou,

                a to bez pretvárky, strachu a ohľadov.

                Ak ťa pravda bude stáť prenasledovanie, prijmi ho.

                 Ak utrpenie, nájdeš ho. A ak by si mal pre pravdu

                obetovať seba samého a svoj život,

                buď v tej obetí silný.

                 sv. Jozef Moscati

          Z histórie by sme sa mali poučiť a nie šliapať po nej. Slováci boli vždy ponižovaní, nenávidení práve tí, ktorí boli múdri a chceli budovať šťastný život. Nestratili sme sa, žijeme. Sme suverénny štát, prečo sa bojíme pravdy? Nemyslíme len na svoju prestíž, ale hlavne na ľudí, ktorí tu žijeme a chceme žiť. Dokážme, že sme ľudia vynaliezaví, vieme sa o seba postarať. Používať vlastný rozum a spolupatričnosť so všetkými, ktorí na Slovensku chceme žiť. Nenechajme sa nikým a ničím zotročovať. Treba si aj veriť, nezávidieť si. Máme k tomu všetky predpoklady. Vyžaduje si to súdržnosť a hlavne odvahu. Práce je u nás dosť, pokiaľ je človek zdravý.

         Osobné bohatstvo je len dočasné. Všetci by sme sa mali snažiť o to, aby k nám prichádzali múdri ľudia, ktorých by sme si vážili. Tiež, aby sa necítili u nás ako cudzinci. Pracujme na tom, aby naši ľudia neodchádzali za lepším životom. Veď u nás môžeme mať Švajčiarsko. Bola som tam, je to krásna krajina a čistotná. Uvedomujeme si to? Všetko záleží od človeka, ako sa vie postaviť k vlastnej krajine. Môže sa stať, že nás nebude mať kto liečiť. Potrebujeme múdrych a vzdelaných ľudí, ktorým by záležalo na tom, že chcú žiť v prosperujúcej krajine. Priala by som si, aby to tak bolo. Ja sa už toho nedožijem. Mám svoj vek, nemala som život ľahký, nestratila som sa. Kalkulovala som, priala som každému len to najlepšie, prajem ho aj dnes.

         Na ľudí, ktorí sú sami, vôbec sa nemyslí v dnešnej dobe, nemyslelo sa na nich ani v minulosti. Platili väčšie dane, kládli sa na nich väčšie požiadavky ako na vydaté, i keď nemali deti. Je to diskriminácia. Aj takíto ľudia musia kdesi bývať a všetko potrebujú, čo k priemernému životu patrí. Ak chcú slušne žiť, sú nútení nájsť si prácu nadčas. Na všetko sú samí, za všetko sa platí. A čo tí, ktorí už nevládzu pracovať pre choroby? Dôchodok nestačí na tie základné potreby. Malo by sa myslieť aj na ľudí, ktorí nemajú rodiny. Nemyslím na seba, ale na ľudí, ktorí sú v podobnej situácií. Celý život som myslela skôr na druhých ako na seba.

          Verte mi, kto dáva, ten aj dostáva. Nehanbím sa zato, že som veriaca. Neviem, koľko mi Pán Boh uštedrí toho života. Cítim tu ešte nejaké poslanie. Možno aj preto, aby som tu nechala odkaz, nad ktorým by sa bolo treba dobre zamyslieť. Najväčšie bohatstvo, ktoré mám, je to, že dokážem ešte rozmýšľať, mám pokoj v duší, nebojím sa ani smrti. Vážme si starých ľudí, ktorí nemali ľahký život. Majú bohaté skúsenosti. Zaslúžia si ľudskú dôstojnosť a prirodzenú smrť. Buďme hrdí na bohatstvo ktoré nám zanechali naši predkovia. Myslíme na to, akú dedovizeň zanecháme našim potomkom na Slovensku my. Len od nás záleží, akých chceme mať zákonodarcov. Od toho záleží budúcnosť štátu.

          Stále počúvam o podvodoch, korupcii, podplácaní. Práve tí, ktorí sú dobre platení, neštítia sa podvádzať najviac. Podvodníci, ktorí zneužívajú poctivých ľudí. Dá sa aj čestne žiť. Ten, kto okráda, robí hanbu svojmu poslaniu a národu, mal by niesť zato zodpovednosť. Koľkí ľudia sú odsúdení nevinne. Tí, ktorí by si to zaslúžili, vyzujú sa z toho rôznymi podvodmi. Ako môže takýto človek spokojne spávať?! Chybuje nám cit pre spravodlivosť. Naučíme sa to?

"Múdrosť plodí skromnosť."  Abraham Iben Ezra

          Je dobre mať ľudí okolo seba, na ktorých sa môžeme spoľahnúť. Ak takých máme, môžeme sa počítať medzi šťastných ľudí. Hlavne v staršom veku to najviac potrebujeme. Chvalabohu ja ich mám. Pomohli mi v minulosti, pomáhajú mi aj dnes. Priateľkina rodina mi nahrádza rodinu, ktorá žije za veľkou mlákou. V núdzi poznáš priateľa. Presvedčila som sa o tom, keď som bola v situácii, ktorú bolo treba promptne riešiť. Ivko, ich otec nezaváhal ani na minútku. O to viac som si to vážila, robil na stavbe, mohol sa vyhovoriť. Obidvaja ich rodičia už nie sú medzi nami. Pán Boh im to vynahradí, som o tom presvedčená.

          Stále tvrdím: Dobro robiť sa vždy vypláca. Pán Boh nás k tomu smeruje. Vo Svätom písme často sa hovorí v podobenstvách. Preto, aby sme sa nad Božím Slovom zamýšľali. Rozmýšľajme, čo nám chce povedať. Kto zohráva akú úlohu: kúkoľ a pšenica. Dobré a zlé semeno. Akým životom my, žijeme?! Sme dobrým semenom, či kúkoľom? Zlý človek nie je. Len nepracuje na sebe. Pácha zlo a bolesť druhému, i keď si to často neuvedomuje. Pracujme na sebe, aby sme boli dobrým a užitočným semenom.

       V živote sa stretávame s toľkou bolesťou, niekedy sme jej príčinou sami. Pri akomkoľvek rozhodnutí, mali by sme sa rozhodovať s rozvahou. Predídeme nedorozumeniam. Ak máme s niekým problém, pokúsme sa s ním slušne porozprávať, vykonzultovať si nezrovnalosti. Hneváš sa na človeka bezdôvodne, tým ho aj strácaš. Je to v nás, cítim sa nadradený nad druhého. Ak racionálne uvažujem - beriem toho človeka takého, aký je. Nevyhľadávam ho, ale ani nezatracujem.

          Všetci by sme mohli žiť v láske a porozumení, keby sme krotili svoj jazyk. Dobre by bolo, keby sme si občas zahryzli doň. Jazyk je ten, ktorý rozdáva radosť, ale vie uštedriť bolesť. Ak nás niekoho jazyk uštipne, druhý nás pohladí, vyrovnáva sa to. Alenka, moja bývalá žiačka mi napísala mailom povzbudzujúce slová. Pochválila sa so svojim vnúčikom - školákom, ktorý mal na vysvedčení samé jednotky. Sama prispela k tomu svojou starostlivosťou. Zlatá dva a pol ročná vnučka jej robí radosť. Sú roztomilé. Deti dokážu vyšťaviť človeka, ale stojí zato, aby sme sa im venovali.

          Poslala mi prekrásne srdce s ružou v strede srdca. Ako málo potrebuje človek, aby mu ktosi spravil obrovskú radosť.

          Pridala: Prajem Vám ešte krásne dni so zdravím a potešením. Alena

           Zmohla som sa len na dve slová: Srdečne ďakujem.

"Nikdy nie je neskoro stať sa tým, čím ste sa chceli stať."  George Eliot

          I keď nemám vlastné deti Pán Boh mi dal tú možnosť - poznať ich potreby a vynaliezavosť. Dva mesiace som opatrovala v USA deti mojich synovcov. Jeden mal jeden a pol roka, druhý dva a pol roka. Ako sa vedeli tešiť, malí huncúti, keď sa im podarilo niečo vyparatiť. Sestru poprosila pani, ktorá sa prisťahovala z Poľska, či by som mohla opatrovať jej bábätko. Mesiac som opatrovala štvormesačné dievčatko. Dopoludnia som sa venovala jemu, poobede chlapcom. Veľmi rada spomínam na to dievčatko. Bolo zlaté, ani neplakalo. Papalo, kakalo, spinkalo, trochu sme sa rozprávali. Sledovali sme detičky, ako sa schádzajú pred školou. Ešte dnes cítim jej ručičky, ako mi hladkalo moje ruky pri papaní. Keď sa napapala, ten úsmev, ktorý mi venovala, vyjadroval všetko.

        Vedela sa aj nahnevať. Zobudila sa skôr, dala som jej asi menšiu dávku, nemala som ešte pripravené jedlo pre malého hladoša. Prvý a poslednýkrát si trochu poplakala. Hnevala sa na mňa, ruku mi nepohladkala, ani sa nepozrela na mňa. Vybabrala so mnou.

          Netreba posudzovať človeka, ktorý nemá deti, že im nemôže rozumieť. Možno im viac rozumie ako matky, ktoré ich porodili. Mám veľmi pekný zážitok aj s päťročným dievčatkom, ktoré som opatrovala v zahraničí tri mesiace. Bolo nevidiace, aj mentálne postihnuté. Takéto deti dokážu dať toľko lásky, ako nik na svete. Sú vďačné, treba im rozumieť. Sú učenlivé, vedia sa tešiť z každej maličkosti. Ono vycíti, že ho máme radi. Človek, ktorý má rád život, miluje svoju prácu, nemôže byť sám. Aj s postihnutými deťmi treba pracovať ako so zdravými, aby sa vedeli orientovať v domácom prostredí.

          Za tie tri mesiace sa naučila veľa. Čítala som jej z leporela o zvieratkách. Naučila sa ich naspamäť- po slovensky. Chodili sme do prírody, hrali sme sa s kamienkami, aj slimáčika sme mali. Naučila sa rečňovanku o slimáčikovi. Skúšala ma, čo si môže dovoliť. Niekedy som ju aj vyhrešila: "Fuj, to sa nepatrí!" Chvíľu ostala ticho, bola prekvapená. Čakala na reakciu. Ak videla, že som opäť v pohode, boli sme opäť kamarátky. Zapamätala si to, viac sa nepokúšala to zopakovať. Vedela sa krásne sama zahrať. Vysvetlila som jej, že idem pripraviť obed, zatiaľ sa bude pekne hrať. Za veľkým dubovým stolom mala hračky. Sledovala som ju v zrkadle. Aj keď sa udrela o stôl, zapamätala si to, dávala si už pozor.

          Ona ostala pre mňa najväčšou celebritou. Som presvedčená, že som dostatočne splnila úlohu, ktorá bola na mňa kladená. Chodili za mnou už ako s dospelou. Keď počula môj hlas, tešila sa, rukami tlieskala. Spievali sme spolu, tešili sme sa, súťažili, smiali sa. Od tohto dievčatka som sa veľa naučila, hlavne pokore. Tešila sa z každej maličkosti. Večer rozprávala rodičom, čo sa nové naučila. Vedela šikovne hrať - Človeče, nehnevaj sa. Ako vidíte, aj v dôchodkovom veku môžeme byť užitoční. Hlavne pomáhať a robiť radosť druhým.

"Myslí na minulosť len vtedy, ak ti spomienka na ňu prinesie radosť."  Jane Austen

          U dôchodcov je to najdôležitejšie, že všetko môžu ale nemusia. Stretávam sa s tými, s ktorými ja chcem. Nevnucujem sa tam, kde ma nechcú. Snažím sa každého pochopiť. Nemusím byť každému sympatická. Snažím sa s každým vychádzať. Som rada s ľuďmi, ktorí mi rozumejú a ja rozumiem im. Vždy si nájdem činnosť, ktorá ma baví a prináša radosť. Vtedy je aj staroba pekná. Nezaťažujem nikoho tým, čo ma trápi a s mojimi bolesťami. Snažím sa pozitívne myslieť, vtedy aj bolesť duševnú, či telesnú ľahšie znášam. Ľudia neradi počúvajú to, čo ich môže povzbudiť. Chorôb máme každý dosť, prečo nimi zaťažovať.

          Človek rád spomína na pekné medziľudské vzťahy. Vedeli sme sa ľudsky porozprávať, vzájomne si pomáhať. Dnes sme uzavretí, žije každý sám pre seba. Ak sú kompletné rodiny, tie si vystačia. Majú sa s kým porozprávať, podeliť sa s radosťami, bolesťami. Tešia sa z prírastku do rodiny. Staré mamy sú nenahraditeľné. Tak by to malo byť.

         Ak nemám rodinu a nemá ma kto vypočuť, nájdem si spôsob, ako si spríjemniť život. Človek potrebuje človeka. Ako vidíte, moje pocity dávam do počítača, a mne sa uľaví. Dnes už starší ľudia pracujú s počítačom, možno si to raz niekto rád prečíta. Budem rada ak sa tu sám nájde. Počítač neprotestuje, ani mi nedáva najavo, že ho to nezaujíma. Robím to vtedy, keď potrebujem sa odreagovať od bežných starostí. Radím to každému, ktorý cíti potrebu vyrozprávať sa, lenže nemá poslucháča. Je to vždy krajšia aktivita ako ohováranie.

         Dnes nám chybuje empatia, nevieme, alebo nechceme sa vžiť do pocitov toho druhého. O pomoci už ani nehovorím. Vtedy dávajú najavo - nezaujímaš ma. Neostáva mi nič iné, len vypočuť, čo sa žiada druhému povedať. Ak je to tak, lepšie sa cítim doma pri dobrej knihe, alebo rozhlase, ak je zaujímavá relácia, ktorá ma obohatí. Možno je to aj na škodu tých, ktorí sa radi počúvajú, názor druhého je im ukradnutý.

          Áno, každý sme iný. Dokážeme sa vcítiť do pocitu toho druhého? Ak treba, môžeme povedať svoj názor. Sú aj takí, ktorých iný názor nezaujíma, skôr ho vyvracajú. Nech mi nikto nepovie, že je to vo mne, iný už nebudem. Celý život treba na sebe pracovať a meniť sa. Dôležité je odpúšťať. Kto nedokáže odpustiť, ten nemôže mať vnútorný pokoj a radosť v srdci. Cíti sa nadradený a často ubližuje druhým, možno si to ani neuvedomuje.

"Veľké veci zvyčajne stoja na pevnom základe nezdaru."  Pam Brown

         Sú aj populisti, ktorí chcú byť najspravodlivejší, ukázať sa v dobrom svetle u ľudí na ktorých im záleží. Nemajú zábrany donášať nepravdy svojim nadriadeným, alebo vás ohovoriť, len aby zakryli svoju neschopnosť. S takými pätolizačmi sa často stretávame. Oni sú najspravodlivejší, ktorí ubližujú tým, ktorí ich prevyšujú. Začínajú ich nenávidieť. Najsmutnejšie je to, že sa považujú za najlepších kresťanov. Pán Boh vidí do svedomia každého z nás. Jeho veru neoklameme.

          Nie som populista, poviem, čo si myslím, snažím sa použiť primerané slová, ktoré neurážajú, skôr nabádajú k zamysleniu sa. Je to už každého osobná vec či sa vôbec chce nad tými slovami zamyslieť. Ak by to spravil, možno by sa mu vrátil pokoj do duše. Osobne môžem ďakovať jedine Pánu Bohu, že ma obdarúva pokojom, cítim vnútornú radosť. Teším sa z každého pekného a povzbudivého slova. Mám ľudí rada, nezamýšľam sa nad tým, či má ktosi výhrady voči mojej osobe. Možno mu chýba to, čím disponujem ja.

          Ako astmatička, často som chodila do Tatranskej Kotliny na liečenie. Bol tam vynikajúci kolektív zdravotníckeho personálu, taktiež pacientov. Chodili sme cvičiť do Belianskej jaskyne, ktorá mala blahodarné účinky na dýchacie cesty. Taktiež klíma prospievala na liečbu celého organizmu. Tešila som sa na pacientov, ktorých som už poznala.

          Na izbe sme bývali po dve pacientky, staršie, mladšie. Vedeli sme sa dohodnúť, prispôsobiť sa jedna druhej. Taktiež sme si utvorili skupinky, ktoré mali rady turistické výlety. Ak to bolo možné, dohodli sme sa na ďalšiu spoločnú liečbu. Sú to prekrásne spomienky, ktoré nevymiznú z pamäti. S niektorými som aj dnes v kontakte. Prichádzam na to, že v cudzom prostredí si človeka viac vážia ako v bezprostrednej blízkosti. Preto sa tým nezaoberám. Problém je niekde inde a práve to ma uspokojuje.

"Len vtedy milujeme skutočne, keď milujeme bez príčiny."  Anatole France

          Áno, ľudia sa menia, k dobrému, alebo horšiemu. Žeby som sa až tak zmenila? Snažím sa na sebe pracovať, aby som vedome neublížila nikomu. Ak sa mi niečo nepáči, poviem to tomu, ktorého sa to týka. Ak si myslím - nemá význam ozvať sa, nekomentujem.

          Cítim Božiu prítomnosť, Boh je Láska, ktorá mi dáva nesmiernu silu. Mnohé veci už nezvládam tak, akoby som chcela. Snažím sa uvariť, môj zdravotný stav si vyžaduje diétnejšiu stravu, zavarím, ak mám čo. Ľudia mi občas prinesú to, čo sa im urodilo v záhradke. Spracujem to - rada to robím. Snažím sa spraviť radosť aj mojim priateľom tým, čím disponujem. Dostávam požehnanie od Boha. Cítim povinnosť byť láskavá k ľuďom, ktorí sú v mojej blízkosti. Naučme sa to všetci, budeme šťastní.

          Treba uvažovať dopredu, nežime len pre dnešok. Myslíme aj na budúcnosť. Naučme sa predvídať. Nemali by sme nikoho od seba odháňať. Pre úspech a dobrotu, zabúdame často na Boha. On nás obdarúva bez akýchkoľvek zásluh. Je to veľká Božia Láska. Naučme sa aj my, byť ústretoví ku každému človeku, ktorý nás poprosí o pomoc. Ak to dokážeme, bude sa nám dariť, neostaneme sami. Hovorím to z vlastnej skúsenosti.

         Keď sa tak zamýšľam sama nad sebou, cítim, že Pán je so mnou, drží nado mnou ochrannú ruku. Povzbudzuje ma, aby som sa nevzdávala a nezabúdala ani na druhých. Niekedy si myslím že som nevďačná za dary, ktoré dostávam od nebeského Otca. Treba vydržať aj v tých najťažších situáciách, ktoré nás neobchádzajú. Zdá sa mi, že viac myslím na ľudí, ktorí ubližujú, ako sama na seba a Boha. Treba pomáhať každému, ak nás potrebuje. Najväčšiu lásku k človeku preukážeme, že ho vypočujeme ak sa nám chce zdôveriť, povzbuďme ho. Dajme mu nádej. Aj najväčšia bolesť raz prebolí a život ide ďalej.

          Každého treba vnímať v jeho celistvosti. Uvedomme si hodnoty našej viery. Nebojme sa zabojovať, ak ide o pravdu. Často sa naša snaha obráti proti nám, ale ostane v nás dobrý pocit, že sme sa ozvali tam, kde bolo treba ozvať sa. Koľkí ľudia trpeli, že sa nevzdali svojho presvedčenia. Hľadajme pravdu v sebe samom a potom uvažujme nad pravdou lásky. Ako prejavujem lásku k blížnemu? Dnes prevláda zloba a nenávisť. Nedokážeme človeka osloviť menom. Je to smutné konštatovanie, žiaľ, pravdivé. Najbolestivejšie je to, že je to človek srdcu najbližší, ktorého milujem takého, aký je.

          Hovorí sa: Kniha je najväčší priateľ človeka. Kto veľa číta veľa vie. Dnes sa aj to vytráca. Ľudia málo čítajú, skôr sa venujú počítaču, senzáciám a klebetám. Niekedy sa vedú rozhovory o ničom. Nemáme radi udalosti nad ktorými sa treba zamyslieť. Ak je to tak, skôr vyhľadávame samotu. Človek je spoločenský tvor, má rád humor, ktorý neuráža a dá sa na ňom z chuti zasmiať. Radšej počúvam rozhovor, ktorý ma napĺňa radosťou a pozitívnym myslením. Život v láske je oveľa šťastnejší, ako žiť v nenávisti.

          Každý z nás disponuje mnohým bohatstvom. Záleží len od nás ako uplatňujeme tento dar. Vieme sa podeliť s tým, čo sme dostali do vienka? Nemusíme byť bohatými po materiálnej stránke, ale hlavne duchovnej. Rozdávajme dar veselej mysle, rozdávajme radosť okolo seba. Milé, povzbudivé slovo dokáže premieňať človeka. Nezabúdajme na to. Majme srdce na pravom mieste, ktoré dokáže rozdávať radosť. Netvrdím, že som dokonalá, mám tiež svoje nedostatky, ktoré sa snažím odstráni, ak ma ktosi na to upozorní.

          Nebojme sa zasmiať aj na svojej nemohúcnosti. Smiech uzdravuje. Je šťastný človek, ktorý dokáže vnášať radosť tam, kde panuje nenávisť. Nezabúdajme na humor a humorné príbehy. Ak sa ocitneme v takej spoločnosti, zabudneme na to, čo nás najviac znepokojuje. Našťastie mám takých ľudí okolo seba dosť na ktorých sa teším, cítim sa príjemne v ich spoločnosti. Zdá sa, že píšem viac pesimisticky. Nie som pesimista, ale život okolo nás to nasvedčuje. Preto sa vyjadrujem tak, ako sa vyjadrujem.

          Napriek tomu, čo okolo nás sa deje, pozerám sa na svet s optimizmom. Vidím kam ten svet speje. Nie sme až takí hlupáci, aby sme to nevideli. Sú aj takí, ktorí naletia na vidiny, ktoré sa nám predstierajú popod nos. Ak sa nespamätáme, môžeme sa ocitnúť v čiernej diere. Ja sa už toho nedožijem, chvalabohu. Nikto mi nedáva rozum, zatiaľ mi funguje môj, preto sa aj tak vyjadrujem. Treba len načúvať dobre otvorenou hlavou. Ak to budeme robiť, možno predídeme machináciám, ktoré niektorí chytráci snujú. Opatrnosť netreba zanedbávať. Na čokoľvek sa odhodláme, treba si to poriadne rozmyslieť.

          Píšem to ako veriaci človek, s ktorým sa život nemaznal. Napriek tomu, v živote som sa nestratila. Som presvedčená, že aj tieto slová, ktoré píšem mi vkladá do mozgových závitov sám Stvoriteľ neba a zeme. Nehanbím sa priznať, že som veriaci človek, mnohí sa tomu posmievajú. Napriek tomu im prajem, aby sa im v živote darilo.

          Dnes som počula epizódku: Jeden kozmonaut povedal: "Vyletel som do neba, ale Boha som nevidel, Boh neexistuje. " Áno, Boha nikto nevidel, videli ho prostredníctvom jeho Syna. Boh dáva každému, čo mu patrí. Je to Božia spravodlivosť. Vie kto čo potrebuje. Nie je pomstychtivý. Každý má právo na denár, lebo ho potrebuje. Záleží ako ho zužitkuje. Tak uvažuje Boh, lebo on je Láska. Nikoho nezatracuje. Aj tomu najväčšiemu hriešnikovi odpustí, ak ho v poslednej hodine svojho života poprosí o odpustenie.

          Mali by sme na to myslieť, že život je dočasný, čaká nás večný život. Aj tí, ktorí neveria v Boha, posmievajú sa mu. Svedomie by mali mať a konať tak, aby neškodili druhému, len aby získali prestíž. Dnes sa propagujú verejne drogy a iné prostriedky, ktoré ničia rodiny. Čo nespraví človek pre biznis? Peniaze ešte nerobia človeka šťastného. Áno, niektorí sa neštítia zapredať svoju vlasť, len aby sa oni mali dobre. Niekedy žasnem, čo všetko dokáže človek, aby získal to, po čom túži. Odpratať nežiaducich, ktorí stoja v ceste, dnes nerobí žiaden problém. Je to moderný kapitalistický, novodobý trend, ktorý víťazí. Inakšie to neviem nazvať.

          Boh sa nám ponúka svojou dobrotou a svojou láskou. Mali by sme ho nasledovať. Každému s kým sa stretneme mali by sme prejaviť úctu. Aby sme si uctili človeka, prejavíme to aj svojím primeraným oblekom a správaním sa. Dôležitejšie je vnútro človeka. Viem sa zachovať primerane v každej situácii? Často hľadáme chyby tam, kde nie sú, čím vznikajú nedorozumenia. Cítim to práve v dnešnej dobe, sme podráždení, nevieme sa kontrolovať, ale ani počúvať. Práve preto mám svoj vlastný pohľad na to, akú budúcnosť pripravujeme pre mladých ľudí.

           Vládnutie:

          Pri vládnutí je dôležitá autorita. Autoritu vnímame jeho postojom k ľuďom, ktorí volili autority a ktorým dôverujeme. Sľuby, ktoré dali pred voľbami, treba plniť. Nemali by myslieť len na svoje záujmy, ale hlavne na potreby ľudí. Dnes sa to zdá utopistické. Od rodiny sa odvíja všetko, tá je veľmi dôležitá. Rodinu tvorí muž a žena. Aká je rodina, taká je aj spoločnosť. Od nej závisí náš život. Dnešný život sa uberá úplne opačným smerom. Prevláda nestabilita. Vyhovára sa na peniaze, tie sú, lenže ony sa záhadne tratia. Ak by sa systém zmenil peniaze by boli na všetko.

           Školstvo a zdravotníctvo upadá. Zamyslel sa niekto nad tým, kde je chyba? Každý, kto zastáva svoje miesto v práci, mal by si svoje povinnosti plniť ako najlepšie vie. Hlavne vedúci činitelia, mali by ukázať príklad, ako sa to dá robiť. Naučme sa žiť bez okrádania a šikanovania. Školstvo, kde som pracovala, bolo na vysokej úrovni. Za vedomosti žiakov sme sa nemuseli hanbiť. I keď učitelia boli na poslednom rebríčku hodnotenia. Prevláda sebectvo, ľudia sú na vedľajšej koľaji. Svet sa stáva apatický. Kde je tu spravodlivosť? Nič nie je pre nás sväté, uberáme sa veľmi zlým smerom. Obyčajní ľudia sme bezradní. Na staro - dôchodcov sa vôbec nemyslí.

          Koľkí ľudia dnes bohatnú na nezmyselnostiach. Ktosi na tom poriadne zarába, lenže tých, ktorým by malo na tom záležať, ich to netrápi. Trápia ich iné veci. Politici by mali robiť rozhodnutia v prospech všetkých ľudí. Mnohí ľudia poctivo pracujú z ktorých daní žijú tí, ktorí rozhodujú o ich osude. Koľkí boháči neplatia dane, nič sa im nestane. Ak by sa to stalo priemerne zarábajúcemu človeku, má problém. Na tých ľudí by sa malo myslieť bez zvyšovanie daní a najzákladnejších prostriedkoch, ktoré sú pre život najpotrebnejšie. Len potraviny o koľko zdraželi. O inom zdražovaní nehovorím, ktoré sa na nás chystá. Výška platov sa nemení. Kto na to najviac doplatí? Tí najchudobnejší.

          Je to smutná predstava do budúcnosti. Politici by mali robiť rozhodnutia tak, aby sa tu všetci ľudia cítili dobre. Všetkým by malo záležať na tom, kam sa uberáme. Nezáleží, či som v koalícii, či v opozícii. Je pravda, že koalícia je zodpovedná za to, akú krajinu chceme mať. Ak nám záleží na prosperite národa, mali by spoločne na tom pracovať. Myslieť na každého človeka. I keď sme krajina založená na kresťanských tradíciách, tá sa od nás vzďaľuje. Viac sa myslí na bohatšie vrstvy a to nie je správne. Malo by sa to vyrovnávať.

          Láska sa vytráca. My ľudia inakšie rozmýšľame, ako rozmýšľa Boh. Keby sme žili v láske, svet by sa zmenil. Dáme sa zlákať mylným vidinám, ktoré nás vedú k sebectvu a do slepej uličky. Vidíme skôr svoje potreby, ktoré nás vedú k záhube. Mnohým je to jedno. Prevláda krutosť, pohŕdanie, ktorý nám narúša pokoj. Naučme sa v prvom rade odpúšťať. Neživme krivdy v sebe, začnime sa vzájomne rešpektovať. Ľudia sú chorí z toho, čo sa u nás deje.

          Peniaze kazia človeka. Je šťastnejší človek, ktorý žije priemerným životom, ale čestne. Môže byť šťastný človek, ktorý okráda tých, ktorí statočne pracujú? Ten, kto zakúsil nedostatok, vie si viac vážiť všetko, čo si nadobudol poctivou prácou. Takému človeku aj Boh žehná. Verte mi, som sama tým príkladom. Myslela som aj na dôchodcovský vek, snažila som si niečo ušetriť, aby som mala aspoň na lieky. Vtedy sa oplatilo šetriť, získali sme na úrokoch.

          Mnohí si povedia: "Tá je ale idealistka." Áno, som, len moje predstavy sa tratia. Ak by nám všetkým záležalo na spravodlivosti a nezávideli sme si, možno by sme žili v ideálnom svete. Sú ľudia, ktorí vedia poctivo pracovať svojou šikovnosťou a vynaliezavosťou, sú úspešní. Neokrádajú, skôr myslia na tých slabších. Tí by si zaslúžili byť aj milionármi, ktorým by nemusel nikto závidieť. Prestávam rozumieť tomu svetu. Pred pár desiatkami rokov som v zahraničí počula múdreho človeka povedať: "Len sa tešte na kapitalistický spôsob života, nevážite si toho, čo doma máte." Už je to tu. Nepíšem to za seba, možno za mnohých, ktorí zmýšľajú tak ako ja. Ja už mám život za sebou, môžem spokojne odísť s čistým svedomím.

          Nebola som v komunistickej strane. Svoje povinnosti som si plnila statočne. Našli sa ľudia, ktorí mi chceli škodiť. Vymýšľali veci, ktoré sa nezakladali na pravde. Nikto sa ma nezastal, obránila som sa sama. Zo školy ma nevyhodili. Sú aj dnes ľudia, ktorí myslia len na svoje záujmy, cudzie trápenie ich nezaujíma. Je to v ľudskej povahe, aj s tým treba čosi robiť a nikomu nevracať to, čo sa nám nepáči. Je to ten krajší pohľad na svet.

          Pán nás má všetkých vo svojich rukách. Má nás rád takých, akí sme. Myslí na každého. Robme to aj my. Aby sme to robili, potrebujeme k tomu múdrosť a citlivé srdce. Naučme sa byť štedrí k tým, ktorí našu pomoc naozaj potrebujú. Bez toho, aby sme čakali revanš, buďme múdri, vtedy sa aj nám bude dariť.

          Škola je naozaj matka múdrosti. Deti by sme mali učiť od útleho veku k vzájomnej úcte. Prvými učiteľmi sú rodičia. Škola im dáva širší obzor, aby poznali život nielen vo svojej vlasti, ale aj život v iných krajinách. Táto generácia je ochudobnená tým, že školy boli dlho zatvorené. Nech mi nikto nepovie, že priamy kontakt s dieťaťom nie je ten najúčinnejší. Vidím, v čom dieťa má problém a ten sa rieši. Hlavne na prvom stupni je to dôležité. Ak je treba, dôležitá je pomoc individuálna. Vedomostné základy žiaci získavajú práve v nižších ročníkoch. Deti by mali poznať život detí v krajinách, ktoré hladujú, vtedy by si viac vážili život u nás. Ak by sa to aj dnes robilo, mladí ľudia by neodchádzali za vidinou kvalitnejšieho života.

          Nech mi prepáčia tí, ktorí dnes šíria nepravdy, balamutia ľudí, ktorí naletia na ich klamstva, sľubom veľkých peňazí. Vidina peňazí láka. Ako ľahko sa dá prísť k peniazom podvodom. Tie by sa mohli dať na účely tam, kde sú naozaj potrebné, práve v dnešnej dobe. Veď sú to peniaze daňových poplatníkov. Hazarduje sa s nimi, je to veľká nezodpovednosť Už to ma zarazilo, keď som počula, ak sa ľudia prihlásia do lotérie, je potrebné uviesť čísla účtov. Kde sú tu zaručené osobné údaje? Sleduje sa tým určitý zámer. Je to odmena? A za čo? Nie sme ešte všetci sprostí, škola nás predsa niečo naučila, že vieme rozmýšľať a sme predvídaví. Ten, kto sa chcel dať zaočkovať, sám sa na to rozhodol. Nech si spytujú svedomie tí, ktorí znechutili mnohých ľudí dať sa zaočkovať. Očkovanie v tom prípade bola len zámienkou.

          Prečo neboli odmenení všetci, ktorí sa dali zaočkovať. Mnohí, ktorí sa chceli dať zaočkovať, cestovali za tým. Sama som cestovala do Žiliny. Verila som jedine Sputniku. Môžem vďačiť len mojim priateľom, že boli ochotní ma tam zaviesť autom. Sama by som to nezvládla. Na starých ľudí sa vôbec nepozerá. Ten, kto by si najviac zaslúžil odmenu na toho sa nemyslí. Nepíšem to preto, aby som sa ľutovala, skôr preto, lebo som si už na to zvykla. Bezdomovkyňou som sa nestala, aspoň viem pochopiť, ako ľahko sa môže stať človek bezdomovcom.

          Mnoho vecí by sa vyriešilo v prospech všetkých, keby sa o tom rozprávalo. Môžeme mať rozdielny názor na tú istú vec. Ak by sa o tom rozumne diskutovalo, našiel by sa spoločný prienik. Nevyvraciam nikoho názor, i keď s ním nesúhlasím. Ak ma svojimi argumentmi presvedčí, prispôsobím sa. Tvrdohlavosť je najhorší radca. Ak ide o dobrú vec pre všetkých, vtom prípade buďme tvrdohlaví. Dnes sa rieši kadečo, len na ľudí sa zabúda, akoby sme ani neexistovali.

          Neignorujme múdrosť, môže sa nám to vypomstiť. Objavujme múdrosť, vyhneme sa zlým veciam. Vždy je treba nájsť správne riešenie, ktoré sa robí premyslene a s rozvahou. Len taká práca nám prináša dobré ovocie. Ak sa postavíme na stranu Ježiša, nemusíme sa ničoho báť. On nás nasmeruje na cestu lásky. V dnešnej dobe sú aj takí, ktorí by ho najradšej vymazali z mysle ľudí. Nie je to správna cesta. Všetko si treba zaslúžiť, sami sa pričiňme o to, aby sme mali šťastný život. Nespoliehajme sa na nikoho, že nám pomôže. Áno, vo svoj prospech.

          Spomaľme, nájdime si trochu času aj pre druhého

Žijeme v rýchlej dobe, všade sa ponáhľame, nemáme na nič čas. Ak by sme si ho predsa našli, možno by sme vyriešili mnoho vecí, ktoré nám robia problémy. Kolegyňa Editka mi darovala nádherný kalendár - Anjeli z roku 2020. Prišiel na to čas, že som si ho konečne prečítala. Chcem sa teda podeliť s vami, ktorí sa dostanete k mojim zamýšľaniam.

        Anjel Gabriel

        Milovaný archanjel Gabriel sa rád spája so svojimi sprievodcami, ktorí v nás od nepamäti posilňujú múdrosť a krásne myšlienky.

        Tento anjel miluje kreativitu a túži, aby naše životné cesty boli naplnené čo najkrajšími príbehmi. Anjeli prajú všetkým bytostiam - či už ide o ľudí, zvieratá, rastliny a vily starajúcich sa o prírodu - čo najviac šťastných zážitkov. Náš život je vlastne našim príbehom, jeden z mnohých príbehov našej existencie. A tak by sme ho mohli vytvoriť s túžbou, čo najviac spoznávať, radovať sa, pomáhať, prežívať každú emóciu a vytvárať si spojenia so skvelými ľuďmi, so zvieratami, duchovnou rodinou... Jednoducho so všetkým Božím, čo je stvorené.

         A tak otázky archanjela Gabriela pre našu dušu znejú: Viete si predstaviť váš životný príbeh? Radi snívate? Veríte, že sa vám splnia vaše sny?

           Majster Budha

          Nanebovzatý milovaný majster Budha a anjeli veria, že každý z nás je jedinečný, rovnako ako naša cesta a viera.

         Každý človek, zviera, rastlinstvo, kameň, kvapka vody, hviezda, planéta, anjel, elf, majster... Každý jeden je jedinečný. Tým aj životné cesty, vývoj, túžby, talenty a priania sú jedinečné. Náboženské skupiny môžu ľudí inšpirovať. Všetko ostatné je na nás. Každý z nás musí otvoriť myseľ a srdce, dušu a vedomie, aby našiel to, čo je dobré pre jeho vývoj a existenciu. Múdry Budha, ďalší majstri a anjeli si veľmi prajú, aby každý z nich disponoval slobodou, ktorá nám umožní ísť našou spirituálnou cestou takou, aká je pre nás najlepšia.

         A tak sa milovaný majster Budha pýta našej duše: Po ktorej viere najviac túžite? Cítite vďačnosť za to, že žijete na mieste a v čase, ktoré vám poskytuje slobodu ísť svojou vlastnou spirituálnou cestou?

          Archanjel Cassiel

         Nežný a mocný archanjel Cassiel spája anjelov, ktorí túžia po tom, aby sme videli význam a krásu aj tam, kde to nie je hneď viditeľné.

          Slzy sa spájajú so smiechom, ale tiež s obrovskou úľavou a radosťou. Sloveso "opustiť" sa spája s vibráciami smútku, že nás niekto opúšťa. Niekedy je však potrebné opustiť staré chybné vzorce správanie v ktorých sme uviazli. "Moc" sa spája s mocou, ktorá sa zneužíva. "Moc" však znamená mať silu zmeniť veci a bojovať za dobré. Peniaze - koľko negatívnych reči sa o nich povedalo, ale za peniaze si môžeme kúpiť kvalitné jedlo a podporiť dobročinné organizácie. Veľa vecí, ktoré sa netešia okamžitému pozitívnemu pocitu, ho v skutočnosti majú.

         A tak sa milovaný archanjel Cassiel pýta našej duše: Dokážete objaviť pozitívnu stránku tam, kde ju hneď nevidno? Už ste vo svojom živote zažili niečo zdanlivo negatívne, čo bolo pozitívne?

           Archanjel Azrael

          Nádherný archanjel Azrael je veľký romantik a básnik, rád vnáša do našich sŕdc myšlienky, ktoré v nás prebúdzajú krásne pocity a hovorí nám:

         "Všetka tá múdrosť a poznanie, ktoré ste na svojej životnej ceste poznali, z vás robia posla Svetla. Nech už ste prišli na Zem s akýmkoľvek cieľom, teraz ste už úplne pripravení postúpiť na duchovnej špirále o niečo vyššie a urobiť tento svet lepším než bol." Jedno dievča si veľmi želalo, aby žilo v rozprávkovom svete. Hoci muselo v živote prekonať prekážky a každá krutosť ju bolela, v dospelosti si splnila svoj sen a vytvorila amatérsku hereckú skupinu, ktorá hrala rozprávky o vílach pre deti v školách. Neskôr jej jedna spiritualistka potvrdila, hoci nevedela akými lekciami musela prejsť, že to bola ťažká cesta, ale svoj sen si už splnila. A ona dodala: "Áno, a tiež viem, že som sa mala stať poslom Svetla a Lásky."

            Milovaný archanjel Azrael sa našej duše pýta: Cítite sa tiež poslom Svetla a Lásky?

        Ak by nám všetkým išlo o dobro národa, museli by sme sa o to všetci snažiť. Najviac záleží od našich politických činiteľov. Mali by nás naše záujmy spájať a nie rozdeľovať. Záleží vždy len od zodpovednosti človeka a jeho zmýšľaní. Nevyhneme sa rôznym nebezpečenstvám, aj pri našej pozornosti a zodpovednosti. Vážme si morálne hodnoty. Bojme sa ľahkovážností niektorých ľudí. Máme veľa podnetov, ktoré vnášame do rodín. Sú aj také, ktoré škodia spoločnosti.

          Človek, ktorý je neveriaci o veľa prichádza. Hlavne vtedy, keď prežíva bolesť telesnú, či duševnú. Bolesť prichádza vtedy, keď sa odvrátime od Boha. Boh nezanecháva človeka v bolesti, po bolesti prichádza radosť. Nikdy sa netreba vzdávať. Ani vtedy, keď nás všetci opustia. Boh je vždy s nami, aj tie bolesti nám pomáha zdolávať. Veď on sám sa stal Mužom bolestí za naše hriechy. On najviac pociťoval bolesť. Dáva nám nádej pre krajší život. Cítime vtedy pokoj v duši, ktorý sa nedá nahradiť žiadnym bohatstvom. Píšem to z vlastnej skúsenosti. Bolesť je dočasná. Viac si vážime život, keď nás nič nebolí a máme čisté svedomie.

          Najsmutnejšie je aj to, že sami kresťania sa nevieme zjednotiť a chápať sa. Ak ide o dobrú vec, treba sa o to pokúsiť. Žiaľ, mnohí sa považujú za lepších kresťanov, nezáleží im na našej mienke. Ak by im na nej skutočne záležalo a vzájomne sme sa vypočuli, možno by sa ich myslenie zmenilo k vlastnému dobru. Nadobudli by pokoj v duši, ktorý im chybuje. Pokoj nadobudneme len vtedy, ak máme čisté svedomie. Necháme sa zmanipulovať mocnosťami, ktoré myslia len na svoje záujmy na úkor nás.

          Dnes som si našla trochu času na sledovanie aspoň časti osláv SNP v Banskej Bystrici. Nepáči sa mi, že ani v tom sa nevedia naši politici zjednotiť. Boli pozvaní len niektorí ľudia. Neviem podľa akých kritérií ich vyberali. Miesto toho, aby spájali ľudí, vláda ich rozdeľuje. Je to tá najhoršia voľba, ktorá vyvoláva nepokoj. Čoho sa boja? Stále sa hovorí len o pandémii, očkovaní a na podstatu sa zabúda. Zaočkovaný, nezaočkovaný. Malo by to byť dobrovoľné. Už to lezie na nervy. Ani sa nečudujem, že sa ľudia nechcú dať zaočkovať. Aj na celej pandémii ktosi dobre zarobí. Očkovanie môže skôr uškodiť zdraviu ako ho posilniť. Viac treba dbať na vitamíny a zdravú stravu. Dnes ľudia už nikomu a ničomu neveria. Najväčšou prekážkou pre politikou je, že sa boja protestov proti nespravodlivosti, ktorá je okatá. Tentoraz by to bolo namieste, keby ľudia vyšli do ulíc, pokojne vyjadriť svoju nespokojnosť.

          Aj SNP by sa už malo konečne vysvetliť pravdivo. Za tých tridsať rokov by sme si to aj zaslúžili. V škole sme sa to inakšie učili, zatajuje sa skutočnosť. SNP stojí za povšimnutie. Áno, mnoho statočných partizánov položilo život za našu slobodu, je potrebné to pripomínať. Mnohí už nie sú medzi nami, ani neradi o tom hovorili. Treba pripomenúť aj skupiny ľudí, ktorí škodili partizánskemu hnutiu. Gardisti, ktorí likvidovali nevinných ľudí, ktorí pracovali v štátnych službách za Slovenského štátu. Ja ako dieťa si pamätám, že aj u nás po dedine chodili benderovci, ktorí odstraňovali nepohodlných ľudí. Mali namierené na nášho pána farára. Toho ľudia zachránili. Na nesprávnom mieste bol mentálne postihnutý muž, ktorého zastrelili. Naše deti to obdobie nepoznajú, lebo im to nikto pravdivo nevysvetlil. Literatúra o tom je. Koho zaujímajú dejiny tejto doby, dostanú sa k tomu. Ja som si aj to naštudovala. Cesta života a smrti, ktorú napísal PhDr. Martin Lacko /Útek z partizánskeho hrobu v Sklabini./

          Veď my máme naozaj bohatú históriu, mali by sme ju poznať a pravdivo vysvetľovať. Bojíme sa pravdy? Počítame sa za kresťanský národ, mali by sme pravdivo písať. Chybuje nám spolupatričnosť, tiež debatovať o veciach v ktorých máme pochybnosti. Pravdu netreba zakrývať. Je to záležitosť tých, ktorým to prináleží. Preto mnohí majú pochybnosti o SNP. Rozdeľovanie spoločnosti nie je správne. Treba viesť dialóg. Ak by sme to robili, styčný bod by sa našiel. Ak som presvedčená o svojej pravde, snažím sa ju aj dokázať. Ak má niekto iný názor, neberiem mu ho, i keď s ním nesúhlasím.

          Dnes sa stretávame so zneužívaním právomoci. To, čo si dovoľuje dnešná koalícia, doposiaľ si to ešte nikto nedovolil. Totalitné usporiadanie spoločnosti? Zastrašovanie ľudí. V škole nesmie nikto prepadnúť. Aké vedomosti budú mať naše deti? Už aj tak dosť stratili pri zatváraní škôl, zamýšľa sa niekto aj nad tým? Veď mladí ľudia sú naša budúcnosť. Potrebujeme múdrych, rozhľadených mladých ľudí. To čo píšem, je život, sama som pracovala na sebe celý život, aby som sa vo svete nestratila. Prosím, zobuďte sa konečne z nezmyselných ilúzií! Myslíte na národ!

          Človek sa niekedy cíti ako nepotrebná vec, ktorú nikto nepotrebuje, akoby tu zavadzal. Na druhej strane cíti, miesto toho, aby ho nechali na pokoji, škodia mu na každom kroku. Namiesto pochopenia sa mu dostáva pohŕdanie. Dnes mnohí zazlievajú, že sa venuje väčšia pozornosť zvieratám ako človeku. Sama som sa presvedčila, že zvieratka mi rozumejú viac ako človek. Mám ich rada a ony milujú mňa. Milé skúsenosti mám so psíkmi, mačičkami, aj vtáčiky sa vedia prihovoriť, len im treba rozumieť. Horšie je už so šelmami. Stane sa, že človeka napadnú. Ak sú premnožené, mali by sa odstreľovať. Tu sa naozaj uprednostňujú zvieratá pred človekom.

        Tí, ktorí sú pri moci, mali by viac myslieť na ľudí a ich potreby. Dnes sa venuje pozornosť kadečomu, len na ľudí, ktorí tu žijeme sa nemyslí. Nepociťujeme zmenu k lepšiemu. Sľúbili nám spravodlivejší život. Odstránia korupciu, nastolia spravodlivý režim bez oligarchov. Áno pozatvárali ľudí, beztoho, aby poriadne prešetrili ich vinu, či nevinu. Ľudia sme zmätení, zastrašovaní. Robia sa divné veci. Mám taký pocit, že mnohým ide o ochranu seba a priestupky, ktorých sa sami dopustili. Kde je tu spravodlivosť? Pozatvárame tých, ktorí sú prekážkou, aby neprezradili to, čo vedia?

          Už pomaly neveríme ani právnym zákonom, ktoré by mali byť sväté. Deje sa bezhlavé zatváranie aj nevinných ľudí. Každý si chráni svoju kožu pred zákonom, i za cenu, že nevinných potopí. Tvorí sa chorá spoločnosť, ktorá nikomu a ničomu neverí. Dnes najviac potrebujeme uzdravenie ľudstva na celom svete. Naučme sa dôverovať a pracovať na sebe, myslieť hlavne na tých, ktorí nás potrebujú.

          Mnohé veci sa skrývajú za pandémiu, očkovanie. Ktovie, čo nás ešte čaká. Miesto peňazí, ktoré sa nezmyselne vyhadzujú na lotériu, múdrejšie by spravili, keby sa dali na vitamíny, ktoré sú najblahodarnejšie pre zdravie človeka. Viac dbať na zeleninu a ovocie v školách, sociálnych zariadeniach, aj v obchodoch, aby boli lacnejšie, aby každý mal možnosť si ich dopriať.

           Prosme Boha, aby sme dôverovali aj tým, ktorí zodpovedajú za naše skutočné zdravie. Zdravie sa odvíja aj od toho, aké je naše vnútro. Ak cítime pokoj v duši, aj telo je zdravšie. Nech si najviac spytujú svedomie tí, ktorí zodpovedajú za naše Slovensko. Správajme sa tak, aby s nami bol spokojný náš najspravodlivejší a neomylný Sudca, ktorý je sám Boh.

               Treba sa len poobzerať okolo seba, čo tam nepatrí. Často si ten neporiadok robíme okolo seba sami. Koľko máme ľudí, ktorí by dokázali odstrániť to, čo do prírody nepatrí. Žijú na podpore. Ktosi to raz musí začať. Nad tým by sa bolo potrebné zamyslieť. Všetkým by nám to prospelo, aj peniažky by sa ušetrili. Prenechám to už na zamyslenie sa ľudí, ktorí nesú za to zodpovednosť.