Emocionálna inteligencia

          Každý človek inakšie rozmýšľa, inakšie koná a inakšie sa rozhoduje. Je to v našich myšlienkach, ktoré sa zapisujú do nášho podvedomia. Ak sa nám hlási naša emócia, treba ju v hlave spracovať. Dôležité je sebapozorovanie. Ak sa poznáme, pracujme na sebe používaním mozgu.

          Často prežívame stresy. Na zvládnutie stresov, používame rôzne techniky, ktoré sú osvedčené. Sú to dýchacie cviky, ktoré nám pomôžu stres spracovať. Každý máme vnútorné emócie. Niekedy sme nahnevaní sami na seba. Vtedy je dobre povedať svoje emócie pokojne, aby sme neublížili. Malé emočné nečnosti, môžu vzbudiť nevôľu. Emócie je potrebné spracovať. Porozprávať sa s človekom. Taktiež dieťa, ak príde nahnevané, treba sa s ním porozprávať. Výbušné emócie sa snažiť tlmiť na priaznivé.

          Emotívna inteligencia má veľký vplyv na náš život. Treba ho rozvíjať už od detstva. Sú šťastné deti, ktoré sa narodia do rodín, ktoré vedia usmerňovať emóciu od raného veku. Títo ľudia sú viac empatickí. Zo šťastných detí sa stávajú šťastní dospelí. Snažia sa vyvolať priaznivú emóciu tam, kde vládne nepokoj. Vyžaduje si to veľké úsilie a trpezlivosť. Kto nie je sebavedomý, vyvoláva nepokoj.

          Emócie, ktoré ľudia najťažšie zvládajú je hnev. Na rozdiel od smútku nám zlosť energiu dodáva, stimuluje nás. Vybite hnevu je jedna z najhorších spôsobov ako sa uspokojiť. Jedným účinným prostriedkom k zlepšeniu nálady je snaha pomôcť iným ľuďom. Modlitba, pokiaľ sme veriaci, pomáha vo všetkých druhov utrpenia, zvlášť u depresie.

         Každú otázku, ktorú si človek položí, privoláva pomoc z vyššieho zdroja. Kedykoľvek požiadame o pomoc, dostane sa nám. Kedykoľvek sa opýtam: Aké sú moje pohnútky? Žiadate Vesmír o pomoc, ona príde. Intuícia je vnímanie sveta za hranicami fyzických zmyslov, senzorický systém, ktorý pracuje bez informácií poskytovaných piatimi zmyslami. Intuícia slúži mnohým účelom. Pomáha prežiť. Nejasné tušenia nebezpečenstva. Pomocou intuície sa mnohozmyslová bytosť učí rozumieť a vedome ju používať.

          Líder vyššieho sebavedomia, váži si sám seba, ale aj druhých. Vie skôr chápať tých, ktorí si neveria. Ľudia s malým sebavedomím, často vyvolávajú spory. Nie sú spokojní sami so sebou. U zraniteľného človeka sa skôr buduje dôvera, dokáže sa zdôveriť. Je dobre poznať toho, komu sa chceme zdôveriť. Úcta jeden voči druhému je krásna vlastnosť človeka. Vtedy nám nerobí problémy s kýmkoľvek sa porozprávať. Vieme sa tolerovať aj v rozdielnych názoroch. Nemusíme mať všetci rovnaký názor na tú istú udalosť.

"Tí, čo čelia urputnému utrpeniu s pokojnou mysľou a sú schopní tešiť sa z malých radostí, čo im ešte ostali, sú skutočne odvážni." Pam Brown

          Nebojme sa povedať svoj názor. Možno sa zamyslíme aj nad názorom druhého. Po zrelej úvahe a zamyslením sa, možno dáme za pravdu oponentovi. Najhoršie je trvať len na svojej pravde. Nemá ani ochotu sa nad tým zamyslieť. V tom prípade je zbytočná námaha kohosi presviedčať o jeho omyle. Máme skúsenosti, ktoré sme zažili na vlastnej koži. A sú pravdivé, u niekoho je to demagógia. Prekrúcanie historických udalostí, to je demagógia! Aj vtedy, ak chceme niekomu škodiť klamstvami.

          Stáva sa to často vtedy, ak nepoznáme svoje vlastné dejiny, nesnažíme sa ich ani poznať. História sa opakuje, vidíme to aj dnes. Miesto toho, aby sme boli hrdý národ, sami sa zhadzujeme, aby sme sa zapáčili niekomu. Robia to slabosi, ktorí si nevážia sami seba, ani svoj národ. Každý by mal byť hrdý na svoju vlasť a robiť jej dobré meno vo svete. Je to tiež emotívna inteligencia. Neuznáva prácu druhého, vystačí si na všetko sám. Chce spraviť "dieru" do sveta, koná podľa toho, čo sa mu zrodí v jeho hlavičke. Tak nám treba. Sme nepolepšiteľní.

          Je to paródia, i keď máme množstvo vynikajúcich ľudí, ktorí nám robia dobré meno nielen u nás, ale aj vo svete. Takých ľudí by sme si mali viac všímať, dať im možnosť vzraste a podporovať ich v tom. V minulosti sme mali, máme aj dnes množstvo významných ľudí, ktorých uznáva svet, len my ich akosi nechceme vidieť a poznať. Sme naozaj holubičí národ? Všetko je dobre, čo sa robí u susedov, len my sme akísi neprebudení. Prebudíme sa? Áno sme malý štát, myslím si, že aj s veľkým srdcom. Mali by sme si viac veriť. Spamätajme sa, bude dobre.

"Ak bude poriadok v krajine, bude mier na svete." Konfucius

          V komunikačných prostriedkoch by sa malo viac hovoriť o pozitívach. Ak by sa to robilo, určite by motivovalo viac ľudí k tvorivosti. Ak sme kŕmení samými negatívami, stráca sa chuť k tvorivej práci. Školy sa otvárajú, ale nie všetky. Mladí ľudia budú mať veľké medzery vo vedomostiach. Prichádza obdobie maturít a prijímacích pohovorov. Vedomosti nebudú na takej úrovni, akoby sa žiadalo. Možno jednotliví žiaci, ktorí sú šikovní a záleží im na tom, aby sa uplatnili v živote, zvládli by to. Dajme im šancu.

          Všetci sme Božie deti

          Máme sviatok Dobrého Pastiera. Otec dobrý Pastier, prijme všetkých, aj tých, ktorí nepatria do toho košiara. Veď on sám obetoval svoj život, aby sme všetci žili. Obetoval sa za nás. Hľadá každého, kto sa odvrátil od neho. Mali by sme to aj my robiť. Milovať aj tých, ktorí nám nežičia. Buďme veľkodušní, naučme sa prechovávať lásku nielen k sebe, ale aj k druhým. Každý z nás má plány a túžby, ktoré sa nám nemusia naplniť. Dajme sa iným smerom, ktorý môže byť požehnaný. Služba a sebadarovanie nám prináša radosť a požehnanie. Záleží len od nás, či si zvolíme správnu cestu.

          Jedine Boh vidí do nášho vnútra. Podporuje nás s veľkou trpezlivosťou. Nevzdávajme sa a verme si. Človek bojuje a čelí mnohým nedorozumeniam. Záleží od nás, ako sa postavíme k ich zvládnutiu. Východisko sa vždy nájde, dúfajme v dobro. Každý človek má problémy, nie všetci o nich hovoríme. Učíme sa im čeliť, podľa svojich schopností a možností. Buďme trochu ústretoví voči sebe aj k druhým, berme sa ako ľudské bytosti.

"Múdry človek počuje jedno slovo a chápe dve."    Židovské príslovie

          Nevieme sa tešiť, ak sa niekomu darí, skôr závidíme a snujeme intrigy. Ten, kto statočne pracuje, zriedka sa stáva milionárom. Má všetko, čo potrebuje k spokojnému životu. Mnohí rozmýšľajú, ako je to možné, odkiaľ berie peniaze. Ak si chce dovoliť viac, musí aj viac pracovať. Čestnou prácou si hľadáme zdroje. To ale nikto nevidí. Ak je človek odkázaný sám na seba, nemá to jednoduché. Ak je tvorivý, vie ušetriť aj z mála, tomu aj Pán Boh žičí. Musí myslieť aj na zadné dvierka, snažiť sa niečo ušetriť pre horšie časy. Vie, že mu nemá kto pomôcť, musí sa postarať sám o seba. Ak vidí, že niekto je na tom ešte horšie, rád pomôže. Ten, kto dáva, aj dostáva. Niekedy sa sama čudujem, ako dokážem žiť z toho, čo mám.

          Ak je človek od detstva odkázaný sám na seba, život ho naučí gazdovať. Je to preňho najlepšia škola. Som boháčka, nech si o tom myslí kto čo chce. Nesťažujem sa. Celý život som žila skromne, žijem ho aj dnes. Moje šťastie bolo, že sa o mňa postaral štát. Štúdium, ubytovanie a stravu zabezpečil štát. Cez prázdniny som si zarobila na osobné veci a oblečenie. Mala som aj nejaké štipendium. Som za to vďačná. Snažila som sa štátu vrátiť to, čo do mňa investoval.

          Veľa neprávostí sa popáchalo za totalitného režimu, ale aj dobra. Každý mal prácu. Som vďačná, že som tým, čím som dnes. Bola by som pokrytec, keby som to neocenila. Áno, nemohla som sa otvorene priznať k viere, ak som chcela obstáť v práci, ktorú som milovala. Vieru v Boha mi nikto nevyrval z môjho srdca. Dnes je sloboda, tiež nie je všetko tak, akoby som si to predstavovala. Ostalo vo mne to, že som vždy bola otvorená, robím to aj dnes. Ak sa mi niečo nepáčilo, povedala som to v minulosti, robím to aj dnes. Z práce ma nevyhodili, i keď som sa zastala kolegyne. Preto som si musela pracovné povinnosti plniť svedomito. Bola som pod drobnohľadom. Prežila som aj to. Nešetrila som ani chválou, ak si to situácia vyžadovala.

          Dnes vďačím Pánu Bohu, že nie som kalika, mám dobrú pani opatrovateľku. Vieme sa zasmiať na našej "šikovnosti." Mám sa aspoň s kým porozprávať, lebo v dnešnej dobe sa vytráca to, čo kedysi bolo krásne. Nesťažujem sa. Človek sa dokáže prispôsobiť podmienkam, ktoré sú. Ak nemám komu povedať svoje pocity, môj kamarát - počítač si ma rád vypočuje, mne sa uľaví. V každom veku a situácii si človek musí nájsť spôsob, ktorý mu prináša radosť. Vtedy sa nezaoberá ohováraním, ktorý nám neprináša radosť, skôr nepokoj. Ak chceme byť zdraví a šťastní, žičme našim neprajníkom. Vtedy ani závisť nám nebude prekážať, naopak, zasmejeme sa na tom.

          Veľkosť človeka sa zračí v tom, keď dokáže milovať aj svojho neprajníka.

          Naučme sa nielen počuť, ale aj počúvať. Človek potrebuje človeka. Potrebuje aj povzbudenie. Pre šťastný a priateľský život je to veľmi dôležité. Aj tomu sa treba naučiť. Povzbudenie robí veľké zázraky. Hlavne pre človeka, ktorý nie si je istý v tom, čo robí. Ak by sa mu dostali povzbudivé slová, určite by sa zdokonalil v tom, čo ho baví. Máme veľa šikovných ľudí, nevedia si doceniť svoje hodnoty. Preto sú dobrí priatelia nenahraditeľní.

          Nenechávajme si dobré nápady len pre seba. Podeľme sa s priateľmi. Vytvorme dobrý pracovný tím. Každý je zbehlý v rôznych oblastiach. Ak to chytíme za správny koniec, môžeme vytvoriť krásne dielo. Prinesie radosť nielen nám, ale aj druhým. Možno ich budeme inšpirovať k zanietenosti, stanú sa našimi konkurentmi. Vyžaduje si to len iskru k tvorbe ďalších nápadov. Ľudia sú vynaliezaví, treba ich objaviť a pomáhať zdokonaľovať sa, ak treba.

          Máme dosť chudoby, ktorú nechceme vidieť. Prežívame ťažkú dobu. Pandémia nás už dlho morí, nikto nie si je istý svojím životom. Nezamestnanosť, sú aj takí, ktorí by mohli pracovať, stačila by len malá iskrička, aby mu ktosi mohol podať pomocnú ruku. Chybujú tí, ktorí by to chceli vidieť a snažili sa poskytnúť pomoc tomu, kto je v núdzi. Zdá sa mi, že nás druhí nezaujímajú.

        Niekomu sa zdá, že som viac kritická ako zhovievavá. Píšem to, s čím sa stretávam v bezprostrednej blízkostí. Sú ľudia, ktorí majú srdce na správnom mieste. Dnes som mala od rána šťastný deň. Stretla som sa práve s takýmito ľuďmi. Chcela som odbremeniť moju pani opatrovateľku. Zháňala mi liek, po celom Martine, Priekope a Vrútkach. Nedostala sa k nemu. Vybrala som sa teda k pani doktorke, aby mi predpísala náhradný. Náhradný nie je. Dozvedela som sa, že má škodlivé účinky.

          Milo ma prekvapil vodič autobusu, ktorý mi dal prednosť na priechode, za ním šla kolóna áut. Potešilo ma to, má môj obdiv. Musela som zdolať viac priechodov pre chodcov, niektorí vodiči mi tiež dali prednosť. V Piešťanoch som sa s tým stretla. Ak človek prichádzal k priechodu, vodiči zastavili, uprednostnili chodcov. Veľmi sa mi to páčilo. U nás záleží na tom, s akým človekom sa stretnete. Ďakujem všetkým slušným šoférom áut, aj slušným chodcom, ktorí dbajú na bezpečnosť.

          Ak chceš byť šťastný, pretváraj aj svoje okolie svojou nehou na šťastných ľudí. Treba sa o to aspoň pokúsiť.

          Každý človek v rodine, či v spoločnosti, túži žiť v láske a spokojnosti. Boh daroval svojho Syna do nenápadnej rodiny. Vybral si Máriu za Matku svojho Syna a Jozefa za manželku a pestúna pre Ježiša. Žili na zemi, zarábali si na svoje živobytie. Stretávali sa s problémami, ktoré máme aj dnes. Sú nám veľkým vzorom. V dnešnej dobe máme veľa špekulantov, ktorí chcú ľahko prísť ku koristi. Nechce sa im pracovať. Živia sa podvodmi a okrádaním. Posmievajú sa tým, ktorí si poctivou prácou zabezpečujú živobytie. Buďme obozretní.

"Mnohí ľudia sa naháňajú za šťastím ako pomätenec, ktorý zháňa svoj klobúk, zatiaľ čo ho má v ruke alebo na hlave."   James Sharp

          Bolo by dobre, keby sme otvorili srdcia ku všetkým ľuďom, ktorých stretneme. Venovať im aspoň úsmev, ktorý sa akosi vytráca. Namosúrená a nazlostená tvár nás odrádza prihovoriť sa. Ona nám ani nepristane. Možno práve vtedy prežíva bolesť, ktorú mu spôsobil človek. Vážme si každého človeka, ktorý šíri dobro okolo seba.

          Vďaka moderným vymoženostiam, máme možnosť zaoberať sa tým, čo nám ponúka technika. Každý podľa toho k čomu inklinuje. Ak sme veriaci, môžeme sa zúčastňovať na bohoslužbách. Od každého z nás záleží v čo, alebo v koho veríme. Nezáleží na tom, akého vierovyznania sme, alebo či sme ateisti. Naučme sa spoločne žiť v láske, vážiť si život a ľudské hodnoty. Rešpektujme sa navzájom. Snažme sa spájať, nie rozdeľovať. Naučíme sa to, ak sa budeme vzájomne počúvať, dostaneme sa k prieniku. Vyhneme sa vzájomným nedorozumeniam.

          Vďačím Bohu, že som sa narodila do kresťanskej rodiny. Pri mnohých životných prekážkach som sa presvedčila, že anjel strážny stál pri mne. Ani Boh nezabúda, pomáha, ak je to prospešné pre človeka. Nehanbím sa k tmu hlásiť úprimne. Neprekáža mi, ak ma niektorí ľudia považujú za kadečo. Celý život sa učím žiť čestne. Viem, nie som dokonalá. Poznám svoje chyby a nedostatky. Snažím sa im čeliť. Veď práve preto ma Stvoriteľ neba a zeme necháva na prechodnom pobyte. Jedine on vie prečo to robí.

          Dá sa povedať, prežívam spokojný - vyrovnaný život, to je moje najväčšie bohatstvo. Mnohé veci by som rada zmenila, nie je to v mojej moci. Žijem v nádeji, že sa aj to obráti na dobro. Boh povedal: "Bezo mňa nemôžete nič urobiť." Nemôžeme nič urobiť - Spásonosné. Mnohí neveriaci sú často ústretovejší ako veriaci. Záleží od nás, akým sme viničom. Ak sa zaoberáme klamstvom, ohováraním, nie som dobrým kresťanom. Niekedy sme bezradní, pomoc sa nám nedostáva. Žiaľ, stretávam sa s tým často. Možno je to aj dobre. Človek začne uvažovať a dokáže ši spraviť to, na čo si netrúfol.

          Jedinec, ktorý šíri okolo seba nenávisť, nemôže byť šťastným človekom. Šťastný je človek, ktorý má pokoj v duši a má rád ľudí. Každý si môže dať otázku - aký som ja človek? Skúsme sa zamyslieť nad sebou každý večer a spytovať si svedomie. Spravil som aspoň jednému človeku radosť? Pomohol som mu, ak ma o pomoc poprosil? Povzbudil som ho pekným slovom? Miesto povzbudivého slova pridal si mu väčšie trápenie. Napokon, človek sa naučí žiť s tým, čo sa mu ponúka.

          Každý má svoje problémy. Ak chceme spokojne žiť, treba ich brať ako súčasť života. Treba sa s nimi vyrovnať. Vo svete je toľko bôľu a neistoty. Najviac trpia rodiny s deťmi, keď sa manželia rozvedú z rôznych príčin. Jeden rodič sa stará o deti. Ani vtedy sa netreba vzdať. Treba sa zmieriť s tým, že si už nemôžeme dovoliť to, s čím sme disponovali pokiaľ bola kompletná rodina. Viac sa venovať deťom, vysvetliť im situáciu v ktorej sa ocitli. Viesť ich k väčšej skromnosti. Zapájať ich do bežných prác. Záleží v akom sú veku. Ak sú už dospelé deti, sú samostatné. Matka sa môže venovať činnosti, ktorá ju napĺňa. Spojiť sa s priateľmi, ktorí jej pomôžu hlavne v začiatkoch. Vyžaduje si to štúdium, poznávanie, získavanie skúseností. Napokon sa môže stať úspešnou ženou.

"Všetky najväčšie a najdôležitejšie problémy v živote sú v istom zmysle neriešiteľné. Nemožno ich vyriešiť, môžu iba pominúť." Carl Gustav Jung

          Je šťastný človek, ktorý sa nevzdáva a nebojí sa práce. Ak mám prácu, ktorá ma baví, prináša aj dobré ovocie. Treba si veriť a nevzdávať sa pri najmenšom neúspechu. Ak máme pokoj v duši, vtedy sa nám aj darí. Mnohí nám ho občas narušia, netrvá to dlho a opäť sme v pohode. Pokoj neznamená nevšímať si život a ľudí okolo seba, ktorým treba pomôcť radou, či materiálne, ak na to mám. Často si sami privodíme nepokoj, zaoberajúc sa zápornými myšlienkami. Milujúci človek prežíva radosť a tomu aj šťastie žičí.

          Ľudia sú niekedy zákerní. Často nám pes preukáže väčšiu pozornosť, čo človek nedokáže. Mám veľa pekných stretnutí so psíkmi. Bola som na prechádzke s pani opatrovateľkou. Mladá pani šla so psíkom, bolo to ešte mláďa. Pribehol ku mne, privinul sa k mojím nohám. Mal v papuľke kostičku na hranie, pohladkala som ho. Vzala som mu kostičku a odhodila som ju. Odbehol, doniesol mi ju. Pani bola prekvapená, že mi ju vôbec dal. Aj ten psík nám dokáže preukázať pozornosť a spraviť nám radosť. Nenadarmo sa hovorí: "Pes je najvernejší priateľ človeka." Ako môže ktosi týrať to nevinné stvorenie?!

          Komunikácia je veľmi dôležitá. Podeliť sa s radostnými prvkami, ktoré prežívame, povedať si aj to, čo nás znepokojuje. Ak máme empatického človeka, ktorý nás vypočuje, pozerá sa nám do očí, je to najlepšia terapia. Ľudská vlastnosť je taká, že radšej rozprávame ako počúvame. Aj keď sa nám zdá, že nás počúvajú, myšlienkami sú úplne v inej sfére. Stáva sa aj to, že sa nás opýtajú na určitú vec, prerušia nás, odpoveď ich nezaujíma. Som ticho, rada počúvam a vypočujem si človeka, ktorý hovorí k veci.

          Veď dnes ľudí nezaujímajú veci nad ktorými sa treba aj zamyslieť. Ak by sme sa zamysleli, možno by sme zmenili názor na udalosti, ktoré sú nezmyselné. Možno ani nie sme schopní ich vstrebať. Podstata nám uniká a veríme kadejakým bludom. Nevieme počúvať. Ak by sme sa to naučili, veľa by sa zmenilo v našom podvedomí k dobrému. Chybuje nám hĺbkové myslenie. O ničom a dlho hovoriť unavuje.

"Múdrosť nikdy nebúši do železných múrov, ktoré nemôže zbúrať."  Oliver Schreiner

         Niekedy túžime po ľudskom slove, chceli by sme sa porozprávať, vymeniť si medzi sebou pocity, čo nás teší, ale aj trápi. Dnes žijeme izolovane, spôsobuje to pandémia, ktorá nás už dlho trápi. Sme uzavretí. Ak sa aj občas stretneme s najbližšími, musíme si dávať pozor čo povieme. Sme podráždení, často nepríjemne reagujeme. Vtedy sa človek cíti lepšie ak je sám, dokáže si zariadiť mnohé veci bez pomoci. Žijeme v ťažkých časoch, máme množstvo rušivých momentov, ktoré to spôsobujú. Samé zákazy a príkazy, ktoré sa každú chvíľu menia.

         Som rada, že sa aspoň kostoly otvorili. Prvýkrát som sa odhodlala po dlhých mesiacoch navštíviť kostol. Stretla som sa, alebo aspoň videla známe tváre. Podľa mňa, mohli to už skôr dovoliť. Nebolo nás tam až tak veľa, sedeli sme v značnej vzdialenosti. Každý mal respirátor na ústach a nose, vydezinfikované ruky. Priznám sa, mne to už veľmi chýbalo. Domov som prišla ako znovuzrodená, posilnená Eucharistiou. Ťažko to pochopí ten, kto je ateista, alebo vlažný kresťan. Neviem prečo mnohým prekáža viera, keď máme náboženskú slobodu. Kedysi sme ju mali len na papieri. Veď aj na tom stroskotal totalitný systém.

"Nebojme sa toho, že váš život sa raz skončí. Bojte sa toho, že sa nikdy nezačne." Grace Hansen

          Dnes sa naň nadáva. Áno bolo tam veľa nespravodlivosti, ale boli aj plusy. Vyrovnalo sa to. Prečo nezachovávame to, čo bolo aj v tom režime dobré. Každý bol zamestnaný, kto nepracoval, šiel do basy. Najväčší hriech tejto doby bola náboženská nesloboda. Mnohí kňazi, biskupi, aj rehoľné sestričky, ktoré boli veľkým prínosom pre štát, pozatvárali, mučili, mnohí pomreli, alebo vrátili sa zmrzačení. Dosť bolo aj politických väzňov. Malo by to byť ako memento, aby sa to viac neopakovalo. Treba o tom hovoriť, hlavne mladým, ktorí to nezažili, ale pravdivo. Nie tvrdiť demagógie.

          História sa opakuje. Koľko rokov sme samostatný štát, vymenilo sa niekoľko vlád, prečo sa nerobil poriadok s tými komunistami, ktorí robili zlo a zapríčinili veľa bôľu a neprávostí. Teraz si ktosi spomenul, že idú brať zaslúžilým komunistom dôchodok? Podľa mojej mienky, tí sú už dávno na pravde Božej, súdiť ich bude sám Pán Boh. Žila som v tej dobe, nebola som v strane. Aj vtedy som povedala svoj názor, nezatvorili ma, robím to aj dnes. Poznám mnohých statočných komunistov, ktorí boli z presvedčenia komunisti. Po vpáde Spojeneckých vojsk, práve tých komunistov prepustili zo strany. Boli to mladí ľudia, živitelia rodín. Medzi nimi boli moji dvaja kolegovia, vynikajúci učitelia, ktorí veľa spravili pre našu vlasť. Aj to by sa malo pravdivo vysvetľovať mladým ľuďom.

"Nebojte sa robiť veľké kroky. Dvoma malými skokmi priepasť nepreskočíte." David Lloyd George

          Sledovala som reláciu V politike práve o tom, čo píšem. Páčil sa mi pán redaktor, dával rozumné otázky, aj som mu zatlieskala. Ministra Budaja , ktorý odpovedal na kladené otázky som si kedysi vysoko vážila, dnes ho nepoznávam. Bola som prekvapená, že práve on otvoril túto otázku. Na základe čoho? Mladých ľudí? Veď oni v tej dobe ani nežili, ako môžu súdiť to, čo nepoznajú. Je to farizejstvo od tých, ktorí balamutia mladých. Zakrývajú svoje prešľapy?

          Som za pravdu, nenadržiavam žiadnej politickej strane. Ak sa mi niečo páči, oceňujem to, ale som aj kritická. Čo sa deje dnes na politickej scéne, to som ešte nezažila. Som za to, aby sa potrestali tí, ktorí okrádajú vlastný štát, korupčné podvody. Nepáči sa mi to, že človek, ktorý ešte nie je odsúdený, sedí niekoľko mesiacov v kolúznej väzbe ako vinný. Nasadení kukláči prídu v nočnej hodine, odvlečú človeka. Už ho berú ako najväčšieho zločinca. Žijú v horších podmienkach ako odsúdení. Zaobchádza sa s nimi, ako najväčšími zločincami. Nečudovala by som sa, ak zo zúfalstva, keď mu nedovolia brániť sa, spácha samovraždu. Žiaden sudca sa s nimi nerozprával. Je tu vôbec prezumpcia neviny? Život im už nikto nevráti.

          Takúto transparentnú vládu som si nepredstavovala. Zatiaľ som tam nič nevidela pozitívne. V ničom sa nevedia dohodnúť. Rozhodnutia sa menia zo dňa na deň. Mňa nezaujíma kto sedí na významnom poste ale to, ako ten post zastáva. Nie som už najmladšia. Ešte mi to zatiaľ myslí, preto som sa pustila do takej ťažkej témy. Vždy som bola za spravodlivosť, ostalo to vo mne aj dnes. Možno práve preto mi Pán, predlžuje život, aby som písala, lebo moje pocity nemám komu povedať. Je to môj subjektívny názor. Bola by som rada, keby si každý stúpil do svojho svedomia a bol kritický sám voči sebe, nielen k druhým. V každom rozhodnutí by sme mali zachovať zdravý sedliacky rozum.

          Mám pocit, akoby sme žili v Kocúrkove. Nepočujem nič pozitívneho, hlavne v politike. Sledovala som reláciu na TA3, kde sa obhajovala pani ministerka spravodlivosti. Jej oponentkou bola bývalá ministerka spravodlivosti, ktorú si vážim. Má inteligentné vystupovanie. Priznám sa, vypla som televízor ak som si chcela uchovať pokoj v duši. Nepáčil sa mi prejav pani ministerky Kolíkovej. Skákala do rečí pani Sakovej, tak aj pani moderátorke. Nedala priestor dokončiť myšlienku, ani sa zastaviť vo svojom prejave. Ako ministerka spravodlivosti ani mňa nepresvedčila. Najmä svojím vystupovaním. Ako vidím, ľudia sme neviditeľní. Riešia si spory medzi sebou, človek je im ukradnutý. Je mi to ľúto, za každú cenu chcú udržať vládu. Sami vidia, že je tam - chaos.

"Čaro vzdialeného a náročného je klamné. Veľká príležitosť je tam, kde si." John Burroughs

          Nepáči sa mi ani prístup pani ministerky ku kolúznej väzbe. Každý súdny človek si spraví svoj úsudok. Mala by platiť, pokiaľ je človek ešte neodsúdený prezumpcia neviny, malo by sa s ním zaobchádzať ako s nevinným. Som za to, aby sa ľudia, ktorí sa spreneverili proti zákonu, niesli zodpovednosť. Aj s takými treba jednať ako s ľudskou bytosťou. Bolo by dobre, keby si aj pani ministerka vstúpila do svedomia. Konala spravodlivo, veď je ministerkou "spravodlivosti."

          Mladým ľuďom by sme mali vysvetľovať našu históriu. Kto nepozná minulosť, nezaujíma sa ani o budúcnosť. Máme naozaj bohatú históriu, i keď sme malý štát. Treba o tom hovoriť, ale pravdivo. Je to úloha najmä historikov. Mnohé veci sa u nás skresľovali, alebo sa o tom ani nehovorilo. V učebných osnovách to nebolo. Kto sa o to zaujíma, nájde spôsob. Dialo sa to v minulosti, deje sa aj dnes, skutočnú pravdu sa nedozvieme. Bola by som rada, keby som sa mýlila. V tom som trošičku optimista, pravda vždy vyjde na povrch. Ja sa jej už nedožijem. Ľudia sú znechutení, tým trpí aj psychika. Koho to zaujíma? Z klamstva a podvodov sa nenajeme.

          8. mája sme oslavovali 76. výročie víťazstva nad fašizmom. Zomrelo šesťdesiat miliónov ľudí. Aj toto obdobie treba vysvetliť našej mládeži. Vojna je najväčšie zlo. Sama som ju zažila, nechcela by som, aby ju znovu ktosi rozpútal. Netreba zabúdať ani na osloboditeľov, ktorí porazili fašizmus. Túto udalosť treba každoročne pripomínať. Vážme si život, ľudské hodnoty a že žijeme v mieri. Nezabúdajme na ľudskú dôstojnosť. Treba myslieť hlavne na tých, ktorí položili život za našu slobodu.

"Tam, kde sa oplatí naozaj ísť, nikdy nevedú skratky." Beverly Sills

          Duch Svätý nám pomáha vydávať svedectvo. Starý človek sa pamätá na kadečo. Život ani v minulosti nebol ľahký. Medziľudské vzťahy boli predsa krajšie. Pamätám sa na krásne susedské vzťahy. I keď sme sa moc nenavštevovali, vedeli sme sa porozprávať, pomáhať si navzájom. Na pracovisku taktiež sme si vyšli v ústrety. Dnes sa to akosi vytráca. Človek sa napokon naučí aj s tým žiť. Predsa sa nájdu ľudia, ktorí sa aspoň opýtajú, ako sa nám darí. Prekvitá egoizmus, závisť, neprajnosť a pomsta. Mám taký pocit, na starého človeka sa pozerá ako nepotrebnú bytosť. Kedysi som si vysoko vážila moje staršie kolegyne. Dnes mám taký pocit, akoby som pochádzala z iného sveta.

          Neodplácajme sa zlým za zlé. Žehnajme aj takým ľuďom a prosme, aby zmenili svoje zmýšľanie. To neznamená, že ho chcem premeniť na svoj obraz, alebo, že sa chcem s ním porovnávať. Dôležité je poznať hodnoty života a hodnotu človeka. Posnažme sa poznať aspoň jedinú vlastnosť u človeka, ktorá je chvályhodná. Neverme všetkým klamstvám a ohováraniu. Pomáhajme tým, ktorí našu pomoc potrebujú, bude sa aj nám dariť. Nebojme sa vydávať dobré svedectvo o človeku, ktorého dobre poznáme a ľudia ho nespravodlivo potupujú. Aj s takým postojom sa treba vyrovnať. Človeka nezmeníme, ak sa sám nechce zmeniť. Aspoň zamyslieť sa nad sebou.

          Aktivity ľudí sú rôzne. Záleží od predstavivosti človeka. Tvorivosť a hlavne záujem niečo vytvoriť. Obdivujem ľudí výtvarne nadaných, ktorí dokážu vytvoriť zázračné veci. Ak majú trochu aj podnikateľského ducha, môžu sa z nich stať úspešní podnikatelia. Dokážu sa postarať o živnosť nielen svoju, ale môžu poskytnúť prácu pre nezamestnaných. Je dobre, ak sa spolčí s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti, aby poradili hlavne na začiatku podnikania.

          Zmyslom nášho života je to, čo uprednostňujeme. Aké hodnoty dávame do popredia. Snažíme sa aj o duchovný rast? Sme oporou rodiny? Počúvajme, čo nám radí srdce. Žime vlastným životom. Robme to, čo nám, aj druhým prináša radosť. Vtedy sa budeme cítiť dobre a bude sa nám dariť. Láska je zmyslom nášho života. Ak prechovávame lásku vo svojom vnútri, nemusíme sa ničoho báť. Buďme trpezliví, aj keď sa opakujeme. Človek rád spomína na to, čo bolo pekné, občas aj na to, čo bolelo. Nevylučujme ľudí zo spoločenstva, ktoré milovali. Oberáme ich o radosť, ktorá je ako hnací motor pre šťastný život.

          Čo deň, to príbeh. Zažívame ho každodenne. Radi počúvame príbehy, ktoré sú podávané zaujímavou formou. Záleží aj od toho, komu ho rozprávame. Osobne mám rada humorné príbehy. Žiaľ, často sa stretávame so smutnými. Ak končí s dobrým koncom, poteší nás. Dlhé a nezaujímavé rozprávanie nás unavuje. Snažme sa vystihnúť podstatu.

          Sú zaujímavé besedy na rôzne témy. Ak nás pozvú na besedu, je dobre poznať osadenstvo s ktorým budem besedovať. Ak sú to starší ľudia, začneme niečím pekným, čo sa týka práve ich. Pristúpime k podstate. Necháme čas na diskusiu. Tá sa môže vyvíjať dobrým smerom. Z každého takého zasadnutia by sme mali odchádzať s radostným pocitom. Odchádzame obohatení o poznanie, ktoré nás podnietilo zamyslieť sa. Každý podľa svojich predstáv. Mám správny vytýčený cieľ života, alebo musím v ňom niečo zmeniť?

          Každého človeka zaujíma niečo iné. Pracujem na sebe. Ak sa mi darí, odovzdávam to ďalej. Nie každý máme dobré vyjadrovacie schopností. Záleží aj s kým sa zhováram. Pred jedným nemám zábrany hovoriť, pred druhým lovím slová. Tréma tiež zohráva svoje. Na liečebnom pobyte som rada rozprávala príbehy zo života. Stačil jeden, nechala som priestor, aby sa aj ďalší zapojili. Boli to milé posedenia, rada na to spomínam.

"Ak čo len raz obídete izbu, ste múdrejší než ten, čo nehybne stojí."  Estónske príslovie

          Aj deti v škole mali rady príbehy na ktoré sa tešili. Netreba sa hanbiť ani za svoju slabosť. Môj príbeh: 

          Mali sme hodinu hudobnej výchovy. Nacvičovala som pieseň Mať moja, mať moja. Po hlasovej rozcvičke som začala rozoberať slová piesne. Bola to krátka doba po smrti mojej mamičky. Bola som mladá, aj mamička mala len päťdesiatsedem rokov keď zomrela. Prišlo mi ľúto, nezdržala som sa a rozplakala sa. Deti ostali v nemom úžase. Vybehla som z triedy. Chvíľku som bola na chodbe, kým som sa upokojila. Deti boli ticho, aj špendlík by bolo počuť spadnúť na podlahu. Deťom som sa ospravedlnila, vysvetlila situáciu. Je to prirodzené, aj to sa stáva. Samozrejme deti o tom hovorili svojim rodičom. Aj rodičia to spomínali predo mnou.

          Ani učiteľ sa nemusí hanbiť za svoje city. Taktiež nadriadený, tým si vlastne získa ľudí. Každý sme z mäsa a kostí, máme svoje silné a slabé stránky života. Nie sme zo železa. Niektoré veci sa nás dotknú, iné berieme z nadhľadom. Dobre je občas sa zamyslieť nad sebou, prehodnotiť svoje správanie. Niekedy treba upustiť od svojho ega. Nemusím mať vo všetkom pravdu. Naučme sa viac počúvať a riešiť nezrovnalosti spoločne. Ak nedokážem povzbudiť, je lepšie, keď nehovorím.

          Je dobre, ak sa naučíme rozhodovať sami za seba. Malo by to byť v nás. Mladý človek rád vyletí z rodičovského hniezda. Chce sa osamostatniť. Zodpovednosť si musí zobrať sám za seba. Výhodou je, ak sa narodí do usporiadanej rodiny, kde prekvitá láska a porozumenie. Praktiky, ktoré videl od rodičov, snaží sa ich napodobňovať. Naopak, ak videl, že v rodine nebolo všetko tak, ako si to predstavoval, bude sa uberať iným smerom. Vybral si to sám. Treba počítať aj s ťažkosťami, ktoré prídu. Má zázemie u svojich rodičov, ktorí poradia vyriešiť to, čo nás trápi.

          Je krásne spolužitie starších s mladšími. Vyžaduje si to spolupatričnosť. Vzájomne sa dopĺňame a obohacujeme sa. Každý máme svoj názor na vec. Je dobre, ak ho môžem povedať. Nemusí so mnou súhlasiť. Vyžaduje si to opäť veľkú trpezlivosť, aspoň vypočuť človeka a zamyslieť sa nad tým. Ak by sme to robili, zistíme, že sme na polceste pravde. Samozrejme, že starší človek sa neporovnáva s mladým. Aj my sme boli mladí, mali sme iný pohľad na svet, aj iné starosti ako ich máme dnes. Všetko sa dá zosúladiť, ak si nemyslím, že som viac ako ten druhý. Vyžaduje si to vzájomnú úctu. V opačnom prípade neriešim to.

"Knihy sú najtichší a najstálejší priatelia, sú najprístupnejší a najmúdrejší radcovia, najtrpezlivejší učitelia."   Charles W. Eliot

          Pekné myšlienky z kníh, aj z môjho života

          "Celá moja práca je len ako kvapka v mori /oceáne./ Keby som ňou neprispela, v oceáne by táto kvapka chýbala. Matka Tereza je jedna z tých, ktorá zmenila túto planétu, radí nám: "To isté platí pre teba, pre tvoju rodinu, pre tvoju komunitu a platí to, kamkoľvek ideš. Jednoducho začni u jedného človeka." Matka Tereza

         "Človek, ktorý je naplnený úctou nie je schopný vykorisťovať svojho priateľa, spolupracovníkov, svoje mesto, svoj národ, ani svoju planétu. Je možné rešpektovať jedného človeka a nerešpektovať iného, ale nie je možné mať v úcte len jedného človeka, žeby sme si nevážili všetkých. Keby sme k životu pristupovali s úctou a pochopili svoj evolučný proces, stáli by sme pred životom v hlbokej pokore a kráčali by sme po svojej planéte s hlbokým pocitom vďaky." Gary Zukov: Sídlo duše

        "Beda dobe, ktorá si nevie vážiť nepríjemných, ale čestných kritikov, odporcova inovercov. Zbavuje sa vedomia tvorivého kvasu zárodkov vývoja a zdravého oplodnenia." Pavol Strauss: Život je len jeden

          "Malí Napoleonovia všetkých politických odtieňov zmiznú bez stopy. Ak čo ostáva, je kultúrne dedičstvo. Prečo by malo Slovensko dôjsť na svoje kultúrne vákuum týchto čias až o roky, alebo desiatky rokov?"

          "Moc, peniaze a falošná sebaistota sú klamlivé, ale o to vražednejšie nástroje zániku."

          Kvety z popola: "Čo viem je kvapka, čo neviem je more. - Náhody sú nevyhnutnosti, ktorých pôvod a úzadie nepoznáme. - Dobro nikdy nevykypí. - Šťastný je človek, ktorý od mladosti mal zlé skúsenosti, ktorý rástol proti vonkajšiemu i vnútornému odporu v spoločnosti. Život bez negatív je neúplný."

         Čím statočnejšia je naša povaha tým nepríjemnejšie pociťujeme myšlienky nečestnej osoby, len čo sa k nám priblíži. Môžeme konať podľa svojho úsudku správne a spravodlivo a predsa môžeme mnohým ľuďom ubližovať, pričom zostaneme oveľa čestnejší, akoby sme robili to, čo sa iným zdá správne. Nezdôverujme sa každému, iba človeku, ktorému môžeme veriť a prezradiť každú túžbu, náklonnosť a myšlienku, č je dobrá, alebo zlá.

          Šťastie nechodí samo, ale s nešťastím. Každý človek na svete pracuje podľa svojich schopností a nikto nevydá zo seba menej ako všetko. Kto niekomu ubližuje, najviac škodí sám sebe. Podľa odvekého a večného zákona každý z nás žije na úkor druhého. Žime preto v láske a buďme láskaví. Život je taký krátky, prečo si ho strpčujeme nepodstatným. Ak chceš byť šťastný, rob šťastného človeka s ktorým sa stretneš. Stačí pekný úsmev a povzbudivé slovo.

          Dnes je však súcit vlažný a tým je vlažná aj skutočná statočnosť. Aj skromnosť je zavrhovaná a tým je zavrhovaná aj štedrosť. Ba zavrhovaná je aj ústupčivosť a tým sú zavrhovaní aj tí, ktorí sa dokážu postaviť tvárou v tvár smrti. Kto bude mať súcit, ten v boji zvíťazí a v obrane bude neporaziteľným víťazom. Spojenie odvahy s bezočivosťou sa dospieva k vraždeniu, spojením odvahy s miernosťou sa dospieva k životu. Tieto dva druhy ľudského správania majú za následok- prospech, alebo škodu Ľudia, ktorí sa majú radi, netrpia závisťou.

.