Zlepšujme čo sa dá zlepšovať u nás. Podnecujme ľudí k tomu, aby sa cítili dobre tam, kde žijú. Máme dosť okresov, kde je veľa ľudí nezamestnaných. Pri iniciatíve tvorivých ľudí, by sa aj to dalo zlepšiť. Nehovorme sústavne, že sa to nedá, rozmýšľajme nad tým , ako sa to dá. V každej lokalite máme šikovných ľudí, ktorí by mohli zmeniť život tam, kde žijú. Potrebovali by ľudí, ktorí by ich v tom podporili. Často sa nájdu takí, ktorí miesto podpory znechucujú. Napriek tomu, nedajme sa odradiť. Ak chceme niečo dokázať, treba sa o to usilovať. Podnietiť k tomu aj druhých, aby sa pridali na riešenie dobrého projektu.

"Úspech v živote sa dosiahne vtedy, keď všetko, čo človek chce, je citlivo vyvážené všetkým, čo potrebuje." Sufijská múdrosť

          Na splnenie týchto predsavzatí, sú potrebné finančné prostriedky. Je dobre, ak obec, či štát poskytne pomoc. Máme veľkú škálu problémov, ktoré treba riešiť. Pokúsiť sa vytvoriť projekt, do ktorého by sa zapojilo mnoho ľudí. Možno by sme boli prekvapení, koľko máme tvorivých ľudí. Stačí jeden ambiciózny človek, ktorý by to organizoval. Ak by sa vytvoril kolektív tímovej práce, dosiahlo by sa veľa. Vyžaduje si to spolupatričnosť a chuť niečo dokázať. Všetko sa dá, len treba chcieť. Túto iniciatívu sa vždy oplatí podporiť, nie ju mariť.

          Máme veľa bezdomovcov, starších i mladších, rôznych profesií. Ak by sa našiel človek, ktorý by vytvoril projekt, ktorý by mohli realizovať, sami by sa mohli o seba postarať. Štát by tu mohol zohrať veľkú úlohu, keby prispel finančnou čiastkou a podporil ich v tom. Taktiež v rómskych osadách by sa dalo veľa spraviť. Medzi nimi je veľa šikovných ľudí, treba ich nadchnúť k tomu. Uľahčili by život sami sebe, aj druhým. Myslím si, že sa peniaze tratia tam, kde by sa nemuseli.

"Odvážte sa a svet vždy ustúpi. Ak vás občas porazí, odvážte sa znova a on sa poddá."

William Makepeace Thackeray

          Viem, čo píšem. Sama som robila s rómskymi deťmi. Jeden prázdninový mesiac som sa im venovala. Dopoludnia sme sa učili, popoludní sme mali rôzne činnosti, ktoré im boli cudzie. Chodili sme do prírody, poznávali sme prírodné krásy. Ako sa správať v prírode, vysvetľovala som im, čo všetko nám poskytuje príroda. Nebola to ľahká práca, ale ak som si ich získala, cítila som zmenu. Aby som si uľahčila prácu, vybrala som dvoch šikovných chlapcov - vajdov, ktorí mi pomáhali riešiť niektoré problémy. Vždy si treba vyhliadnuť takých, ktorým sa chce pracovať, vytvoriť pracovný tím, ktorý môže veľa zmeniť.

          Zdá sa mi, že sa málo myslí na rajóny, kde je nezamestnanosť. Malo by sa myslieť na celé Slovensko. Veď máme veľa poslancov, vládnych činiteľov z rôznych kútov Slovenska, mala by to byť ich srdečná záležitosť. Netreba myslieť len na seba, ale aj na tých, ktorí vytvárajú hodnoty, alebo chcú ich vytvárať. Ak by sa myslelo viac na tých, ktorí pomoc naozaj potrebujú, aj za cenu, že sa aj ja uskromním, život by bol spokojnejší. Treba motivovať ľudí, aj ich spravodlivo ohodnotiť.

          Nie každému sa páči to, čo robíme, najhoršie je začať.

          Každý človek je iný, inakšie rozmýšľa, inakšie koná. Jednému sa páči to, čo sa druhému nemusí páčiť. Prosto, sme jedinečné a neopakovateľné bytosti. Spisovatelia sa už rodia. Majú veľa nápadov v hlave, ktoré dávajú dnes už do počítača, kedysi na papier. Aj ja som mala tú ambíciu, ak sa dožijem dôchodkového veku, dám svoje pocity do počítača. Myslela som skôr na rodinných príslušníkov, priateľov, taktiež žiakov, ktorí ma poznali z inej stránky života.

          Spisovateľkou som sa nestala, ani som si netrúfala na to. Mojou túžbou bolo stať sa učiteľkou. Je to krásne povolanie, vyžaduje si to veľkú zodpovednosť. Dať dobré základy deťom, hlavne na prvom stupni. Vo vyšších ročníkoch ich rozširujú. Učiteľ musí so všetkým počítať. Nemusí každému vyhovieť, hlavne rodičom a to sa prenáša aj na deti. Sú to ojedinelé prípady. Ak zodpovedne pristupujem k práci, podarí s nám aj to zvládnuť.

          Dôchodku som sa dožila, Stvoriteľ života a smrti mi ho stále predlžuje. Asi chce, aby sa naplnilo predsavzatia, ktoré som si dala. Podarilo sa mi napísať knihu: O živote, ktorý niky nekončí. O tom sa mi ani nesnívalo, že sa raz zrodí. Podnietili ma k tomu niektorí priatelia, tiež žiačka Marienka, aj nakladateľstvo, ktoré bolo ochotné vydať ju. Sú ľudia, ktorým kniha nič nehovorí. Na druhej strane tí, ktorí mali ťažký život, našli sa tam. Boli mi za to povďační. Ak som aspoň jednému človeku ulahodila, moja práca nebola zmarená. Kniha hovorí o zaujímavom, skutočnom živote, nepochopení, zrade. Viac bolo predsa pekného, čo ma povzbudzovalo, aby som sa nevzdávala.

"Všetka ľudská múdrosť je zhrnutá v dvoch slovách - čakaj a dúfaj." Alexandre Dumas

          Ako vidíte, stále sa nevzdávam. Pokračujem v písaní. Viac sa zameriavam na život okolo seba. Hodnotím svojimi očami, skúsenosťami, ktoré som získala a stále získavam. Človek sa učí celý život. Ak žijeme usporiadaným životom, cítime sa dobre, vtedy nám aj Boh žehná. Nebojím sa to nahlas povedať, alebo napísať. Sú veci, ktoré si aj ja nechávam pre seba. Ak chcem, aby sa nad niektorými prešľapmi zamysleli, napíšem, alebo poviem. Aj v tom sa líšime. Dobre je, že nie sme rovnakí. Ak sú nezrovnalosti, treba ich konzultovať, prienik sa vždy nájde.

"Nik vás neprinúti cítiť sa menejcenne bez vášho súhlasu." Eleanor Rossevelt

          Ten, kto chce niečo dokázať, je potrebná odvaha a veriť si. Musí počítať aj s kritikou, tá je dobrá, ak je konštruktívna. Píšem svoje pocity v danom momente. Ak sa niekedy vrátim k tomu čo som napísala, som kritická sama k sebe, poviem si: "Ej, mala si to inakšie podať. Napokon, som to ja, nehrám sa na dokonalú, kritizujte ma." Je dobre mať úprimného človeka, ktorý by nás podnietil k tvorbe, akéhokoľvek druhu.

          Mali by sme byť kritickí sami voči sebe. Každý robí to, čo ho baví. Ako skôr narodená, snažím sa tým, čo dávam do počítača, cibriť si pamäť. Nielen to, ale ak sa nechcem nudiť, preto sa zaoberám tým, čo práve teraz čítate. Nudu nepoznám. Rada by som zmenila mnoho toho, čo ma hnevá. Nie je to v mojej moci.

"Múdrosť má vo svojej podstate trpezlivú disciplinovanosť." Pam Brown

          Žijeme naozaj v ťažkej dobe. Už dlho nás morí pandémia, máme plno obmedzení, ktoré nám strpčujú život. Nemôžeme sa stretávať s ľuďmi, ktorých milujeme. Deťom už tiež musia chýbať kamaráti, kolektív, aj učitelia. Živý kontakt sa nedá ničím nahradiť. Nezávidím dnes učiteľom prácu. Budú to mať náročné po nástupe do škôl, aby nabehli na systém práce, ktorý sa vyžaduje. Učenie doma nemôže dať také vedomostí, ako v triede. Nie je možnosť pristúpiť ku každému žiakovi. Poradiť mu v tom, čomu nerozumie.

          Je to veľká záťaž, pre žiakov, rodičov, ako aj pre učiteľov. Trvá to už dlho, ľudia žijú v strese, nemajú v ničom istotu. Dnes už nikto ničomu a nikomu neverí. Nič pozitívneho nepočúvame, samé negatíva. Vyhováranie sa jeden na druhého. Za všetko môže ten druhý. Vláda sa zmenila. V čom? Vymenili sa dve stoličky, jedného ministra nahradil druhý. Ministri, ktorí podali demisiu, vrátili sa opäť na svoje stoličky. Teraz už bude dobre? Špiníme si vo svete do vlastného hniezda. Pomoc hľadáme tam, kde by sme nemuseli. Či si už myslíme, že sme všetci hlupáci? Zas píšem otvorene, ako to cítim. Nech mi prepáčia tí, ktorých som sa dotkla. Som presvedčená o tom, že viacerí si to myslia, čo aj ja.

          Presviedčam sa na každom kroku, ako sa zhadzujeme sami pred sebou. Je to naša prezentácia vo svete? Uvedomujeme si vôbec, že sme už skoro tri desaťročia samostatný štát - Slovensko? Už nie sme v područí nikoho. Pokojnou cestou sme sa osamostatnili. Namiesto toho, aby sme ukázali, že sa vieme o seba postarať, robíme si hanbu. Moc je veľký pán. Ak sme už zvíťazili vo voľbách, myslíme na tých, ktorí nás volili. Nie je umenie voľby vyhrať, umenie je vedieť štát riadiť. Každý by mal byť sebakritický, či som schopný riadiť transparentne, bezkorupčne. Každý národ je hrdý na vedcov a múdrych ľudí, ktorých máme dosť. Tí, ktorí by mohli veľa zmeniť, sú hluchí a slepí, len aby sa vláda udržala.

          Rusi sa urazili, našou nedôverou k vakcíne Sputnik, ktorou sa už dalo zaočkovať mnoho ľudí v iných štátoch. Všetko organizuje jeden človek, ktorý kazí všetko, čo sa len dá. Neprizná si svoju neschopnosť. Sú to vedci a iní ľudia, ktorí nesú za to zodpovednosť. V Rusku vládny činiteľ poukazuje na vedcov, s ktorými sa ani neporadí, ešte sa za nich aj ospravedlňuje. Uteká do Maďarska bez vedomia kompetentných. Čo si o tom môže myslieť obyčajný človek? Je to tá transparentná vláda, ktorá tu ešte naozaj nebola. Zapíše sa do dejín nášho národa. Rozmýšľam, ako aj moji žiaci. Vážila som si u nich bezprostrednosť, úprimnosť, otvorenosť, povedia to, čo si myslia. Mnohí nám robia dobré meno doma aj v zahraničí.

          Pár rokov sme žili v zhode s maďarskou menšinou, vzájomne sme sa podporovali, bol pokoj. Veď každá menšina nás obohacuje, chceme, aby sa všetci na Slovensku cítili dobre. Teraz sa dostal do vlády fenomén, ktorý začína vnášať nepokoj medzi Slovákov a Maďarov. Nechápem, ako sa taký človek dostal do vlády, ktorý znevažuje všetko, čo sa dá.

          Aj teraz namiesto diplomatov a šikovných ľudí, náš čelný vládny predstaviteľ si ho pozval do Maďarska. Rozmýšľam - ako poradcu, alebo prekladateľa? Je to smutná vizitka, akoby sme už skutočne nevedeli rozmýšľať a nemali schopných ľudí. Dávam to do počítača, aby som sa viac nezaoberala politikou, ktorá nám nič neprináša pozitívne, len nepokoj. Dosť nás znepokojuje pandémia, teraz aj to, čo sa vo vláde robí. Je tam veľa rozumných ľudí, nechápem ich správanie. Ľudia ešte vedia rozmýšľať. Ak je to víťazstvo, že zvíťazili nad jedným človekom, je to choré.

"Citlivosť a láskavosť nie sú známkou slabosti a zúfalstva, ale prejavom sily a rozhodnutí."

Chalil Džibrán

          Pes je priateľom človeka

          Presviedčam sa o tom na každom kroku. Príklad: Potrebovala som súrne poslať list. V blízkosti máme poštovú schránku, poštu vyberali v ranných hodinách. Prídem k schránke, zistila som že čas výberu preložili na odpoludňajšie hodiny. Odobrala som sa aj s listom domov. Nepozerajúc sa pod nohy, zakopla som na kanalizačné potrubie, letela som ako raketa. Rozpľasla som sa ako žaba, obálka ostala roztrhaná na kusy.

          Okolo mňa prechádzala pani s malým psíkom. Obzerala sa, kto by mi pomohol pozviechať sa. Psík nerozmýšľal, pribehol ku mne a začal ma ťahať za svetrík. Pohladkala som ho a poďakovala som sa mu za pomoc. Postavila som sa na vlastné nohy. Psík naozaj vycíti, kto ho má rád. Mám veľa skúseností s tými štvornohými miláčikmi.

           Vierka z vedľajšieho paneláka v tom momente vyšla z domu, videla ma ležať na dlažbe. Pohľad na môj list, roztrhanou obálkou ju podnietil doniesť mi z domu čistú obálku. Napísala som adresu, prejavila ochotu odniesť list na poštu. Bola som jej za to nesmierne povďačná. Na také veci sa nezabúda. Už nie je medzi nami. Vtedy mi ju sám Pán Boh poslal do cesty. On vie, prečo to robí. Niet dňa, aby som sa nepomodlila za jej dušu.

          Nerada spomínam na negatíva, bohužiaľ, ani tým sa nevyhneme. Predsa ich spomeniem, aby sme sa niektorí zamysleli nad svojím konaním. Na druhý deň som cítila bolesť v krížoch. Vybrala som sa k lekárovi, ktorý ma poslal na rontgen. Možno sa sestrička horšie vyspala, alebo ju niekto nahneval. Bola netrpezlivá, i keď videla, že mi robí problém dostať sa na stôl. Nebola som dvadsaťročná, mala som už svoj vek, ktorý sa nedá zakryť. Zvýšeným hlasom ma upozornila, aby som sa rýchlejšie hýbala. Ospravedlnila som sa jej. Z vedľajšej miestnosti, keď počula zvýšenie hlasu, vyšla sestrička pozrieť sa, čo sa robí. Zahľadela sa na mňa, pozdravila ma. Bola to bývalá moja žiačka. Nechcela som o tom písať. Robím to len preto, ak si tieto riadky ktosi prečíta, možno sa tam nájde a dá si pozor. Ďakujem žiačke, ktorá sa mi priznala, vymenili sme si pár viet. Bolo to milé, záporné prekrylo pozitívum.

Nikdy sa nesmieme vzdať presvedčenia, že dobrí ľudia vždy zvíťazia. A že my sme dobrí ľudia. Faith Popcorn

          Stále sa presviedčam, že u nás máme mnoho ľudí ambicióznych, ktorí sa nevzdávajú vo svojom predsavzatí. Pracujú na sebe, snažia sa zlepšiť život v našej krajine. Čo si u nich najviac cením je, že pracujú v prospech každého, nielen pre seba. Oceňujem reláciu Hosť Andrey Poláčkovej. Pozýva zaujímavých, tvorivých hostí, od ktorých čerpám mnoho múdrosti. Pani moderátorka je vždy pripravená svojimi vedomosťami na každého hosťa rôznych profesií. Teším sa na ňu.

          Páčil sa mi dnešný jej hosť, Ján Híveš, /neviem či som správne napísala jeho meno/ profesor na chemickej škole. Je to pohodový človek, myslím si, aj študenti ho majú radi. V práci zažíva dobrodružstvo, hlavne pri pokusoch. Môže to zažívať len človek, ktorého práca baví a prináša mu radosť. Paradox je, že začal robiť to, o čo nemal záujem. Zaujímalo ho viac logické myslenie v matematike. K chémii ho nadchol zanietený učiteľ chémie.

          Títo ľudia majú môj veľký obdiv, sú pohotoví, vynaliezaví. Vnášajú moderné prvky do svojej práce. Skôr narodená pani sa snaží vniknúť do ich myslenia. Niektoré prvky v minulosti sama používala. Mala som rada skupinovú prácu s deťmi. Deti sa učili tímovej práci. Boli aj také skupinky, kde šikovní žiaci pomáhali slabším. Niekedy som si tiež pripadala ako dobrodruh. Človek sa učí naozaj celý život.

          V mojom veku snažím sa žiť s dobou. Zaujímam sa o všetko, čo sa okolo nás deje. Mám rada tvorivých mladých ľudí. Bohužiaľ, myslenie už nie je také ako u mladých ľudí. Ďakujem Pánu Bohu, že mi to ešte myslí. Často s oneskorením. Práve preto sa niekedy dostanem tam, kde som nechcela, hlavne v komunikácii. Ako veriaci človek, venujem sa aj náboženskej otázke. Tá mi dodáva silu, dokážem sa ľahšie zmieriť aj s tým, čo som nečakala.

          Tak, ako rastlinky, ktorým chybuje voda - sklesnú. Je to aj s nami, ak zabúdame na lásku Ježiša Krista, tiež nám čosi chybuje. Viera a povzbudenie do pekného života. Niekedy stačí len povzdychnutie. Tiež poďakovanie za každý prežitý deň a dary, ktoré sú nám dané. Najdôležitejší je vnútorný pokoj. Ten môže získať svetlo, ktorým prežarujeme temnotu nášho srdca a srdcia druhých. Práve v dnešnej dobe to veľmi potrebujeme. Starší človek potrebuje ľudí okolo seba a pochopenie. Bez lásky sa nedá žiť.

          Boh nás chce milovať takých, akí sme. Robíme to aj my? Ak veríme v neho, máme večný život. Rozhodnutie záleží od každého z nás. On nás k ničomu nenúti. Ako sa správame k susedovi, k priateľovi a k ľuďom, s ktorými prichádzame do styku. Niekedy sa nedokážeme pochopiť, možno ani počúvať. V banálnych nedorozumeniach vznikajú nezhody. Paradox je v tom, že myslíme rovnako, každý si to inakšie vysvetľuje. V dnešnej dobe sa už ani ničomu nečudujem. Počasie sa s nami zahráva, pandémia, politika. Všetko to ovplyvňuje psychiku človeka.

          Zbadala som to sama na sebe. V niektorých momentoch si pripadám, ako skutočne nerozmýšľajúci človek. Dospela som k tomu, že nie som to len ja, ale aj druhí okolo mňa. Okolností, ktoré nás trápia, vplývajú na náš organizmus. Viem si predstaviť aj deti, aké rozdivočené prídu do školy. Budú mať čo robiť učitelia, aby ich zvládli, pokiaľ nabehnú na normálny školský systém. .

"Hodnota skúseností nie je v tom, že chápeme veľa, ale že chápeme múdro."

Sir William Oler

          Sme rôzni ľudia, uprednostňujeme každý svoje priority.

Viera je veľmi dôležitá. Viera v lepší život, lepšie medziľudské vzťahy. Veriť v to, že život nekončí smrťou. Čaká nás večný život. Tam nás už nebude nič bolieť, nebudeme si závidieť. Pane, posilni nás svojim Duchom, aby sa tak stalo.

          Intelektuáli a vzdelanci, chcú dostať svoje myšlienky von. Tvorba každého človeka je individuálna. Do každej činností dávame svoje pocity - radosť, bolesť, nespokojnosť. Toto všetko sa dá vyjadriť rôznym spôsobom. Mnohokrát si neuvedomujeme a nevážime si človeka, ktorý žije v našej blízkosti. V mladšom veku človek inakšie rozmýšľa, ako človek zrelý, ktorý už má život takmer za sebou. Ten už má kritickejší postoj k tomu, čo sa okolo neho deje. Sú to celoživotné skúseností.

          Zažili sme veľa pekného, hlavne v mladosti. Život nám bol gombička. Aj nepríjemné zážitky sme prijali s ľahkosťou. Pribúdajúcim vekom je už človek rozvážnejší. Stretáva sa s bolesťou, zradou, nepochopením. Je dobre, ak sa aj s tým dokážeme vyrovnať. Nezapodievajme sa s tým, čo nemôžeme zmeniť. Snažme sa žiť čestne, neubližovať, ak nechceme pomôcť. Tešme sa z toho, ak sa niekomu darí. Nezáviďme si.

          Nebojme sa povedať aj to, ak sa nám niečo nepáči. Nemusíme sa hneď urážať, treba si nezrovnalosti vykonzultovať. Hnev nám navodí ďalšie nedorozumenia. Ak si chceme zachovať úprimné priateľstvo, snažme sa byť konštruktívni. Dôvera je na prvom mieste. Môžeme si čokoľvek povedať, sme presvedčení, že sa nezrádzame. Aj mladí ľudia môžu mať rozdielny názor. Nebojme sa konzultovať s nimi. Napokon sa presvedčíme o tom, že sa dokážeme zjednotiť.

          Často mávame veľké oči, chceme mať to, čo ani nepotrebujeme. Ideme do obchodu, nemáme premyslené, čo potrebujeme kúpiť. Zistíme, že sme pokúpili to, bez čoho by sme sa mohli zaobísť. Mohli sme ušetriť, na veci, ktoré naozaj potrebujeme. Prevláda u nás túžba po nasýtení. Zamýšľame sa niekedy aj nad tým, či sme aj duchovne nasýtení - dobrom? Každý sme jedinečná a neopakovateľná bytosť. Niekto má všetkého dosť, až nadbytok, i keď to nepotrebuje. Chcem byť lepší, ako je ten druhý. Nie po duchovnej stránke, ale materiálnej.

          Mám to šťastie, že som veriaci človek. Ak som v koncoch, mám pocit, že mi ľudia nerozumejú, cítim, že Pán Boh ostáva so mnou. On ma nikdy neodmietne, stojí pri mne. Učí ma, aby som si vážila každého človeka. Ak mu nemôžem inakšie pomôcť, modlím sa zaňho. Pán nezabúda na nikoho. Človeka nemôžem prinútiť, aby ma miloval. Len od nás záleží ako sa správame k ľuďom okolo nás. Všetko, čo robíme a konáme, je v nás. Často ani sami nevieme, prečo vidíme v tom druhom len zlo, i keď nevidíme do jeho vnútra. Nemusí nám byť každý sympatický - neubližujme, ak mu nechceme pomôcť.

.

Vložte svoj text