pokračovanie 15

 Ako prežiť šťastný život i v starobe

(Tieto riadky sú ani nie tak pre tých, ktorí radi čítajú, ako pre tých, ktorí sa radi zamýšľajú.)

        Nikdy sa nevzdávajme robiť dobro. Každý deň si spríjemňujme život niečím pozitívnym. Spríjemňujme si prostredie, v ktorom sa najviac zdržujeme, aby sme sa v ňom cítili dobre. Neostávajme v nečinnosti. Spravme niekomu radosť. Myslíme skôr na druhých ako na seba. Buďme sami sebou. Verme, že nás ešte potrebujú, aj v tomto veku. I keď sa nám nedarí, ľudia nás nechápu, nerezignujme, dôverujme si, východisko sa vždy nájde.

          Počúvajme svoje srdce. Poznajme svoj vnútorný hlas, ktorý nás varuje, ale aj povzbudzuje. Prijmime nepriazeň neprajníkov a závistlivcov.

             Mnohí sa ma pýtajú, ako sa mi žije, keď som sama. Nudiť sa nemám kedy, lebo stále čosi hľadám. Dnes starší ľudia radi hovoria o chorobách. Kto ich dnes nemá? Ak sa ma ľudia, pýtajú ako sa mám, zvyknem odpovedať: "Čo ti mám povedať, bolí ma celý človek, ale duša je zdravá a som šťastná." Rozídeme sa s úsmevom na tvári. Aj lekári sa ma zvyknú pýtať, čo ma najviac bolí. Odpoveď: "Pýtajte sa ma, čo ma nebolí." A zasmejeme sa.

            Je pravda, že nestarneme rovnako. Často sa stáva, že mladý človek je starec. Záleží na kvalite života. Aj mladý človek sa učí od starého a naopak. Sú to spojené nádoby. Človek by mal celý život na sebe pracovať. Nevzdávajme sa, pokiaľ nám myseľ pracuje a dokážeme sa postaviť na nohy. Je dobre, ak sa dokážeme zasmiať na svojej nešikovnosti.

          Hľadajme spoločnú cestu, len vtedy bude náš život spokojný. Závisť a nenávisť je ničiteľom ľudstva. Vyhýbajme sa tomu. Buďme žičliví a tešme sa ak sa niekomu darí. Je to tá správna cesta, ktorá nám prináša radosť. Šťastný je človek, ktorý je obklopený pozitívnymi ľuďmi. Len takí sa môžu dopĺňať v zdravých a prospešných nápadoch. Mám rada inšpiratívnych ľudí, ktorí majú kopec nápadov. Nebojme sa poradiť druhému, ktorý si neverí. Stačí malá zapaľujúca iskrička, ktorá posunie človeka dopredu. O dobré veci sa treba usilovať. Nebuďme ironickí, komu neprajeme.

          Najväčšie bohatstvo v starobe, ktoré máme, je pokoj v duši a radosť, ktorú pociťujeme z každej maličkostí. Pokoj dostávame darom, vážme si ho. Už len to, že sa prebudíme do krásneho rána, pociťujeme radosť. Všetko, čo robíme, malo by nás napĺňať. Ďakovať nebeskému Otcovi, on najlepšie vie, prečo nás tu necháva. Aj bolesť patrí k životu. Lepšie si uvedomíme chvíľky, keď nás nič nebolí. Sme za to vďační.

"Telo je obalom duše. Ak je duša zdravá, je aj telo zdravé. Ak ochorie duša, ochorie aj telo". Neznámy

            Emočná inteligencia Daniel Goleman

       Ľudia s dobre rozvinutou emočnou inteligenciou dosiahnu v živote o moc väčšie naplnenie a spokojnosť, dokážu prekonať svoje zlozvyky, ktoré obmedzujú činorodosť. Naproti tomu tí, ktorí nedokážu vniesť do svojho citového života trochu usporiadanosti a disciplíny, sú nútení stále zvádzať vnútorný boj, ktorý narušuje ich schopností sústrediť sa na prácu a rozumne premýšľať.

           Mali by sme venovať menej času neustálou snahou deti karhať a hodnotiť: užitočnejšie by skôr bolo snažiť sa im pomôcť nájsť ich prirodzené schopnosti a nadanie, potom ich rozvíjať.

           Bez slobody myslenia sa inteligencia nerozvíja a spoločnosť bez inteligencie neprosperuje.

            Podstatou inteligencie medziľudských vzťahov sú "schopností rozoznávať náladu, temperament, motiváciu a potreby iných ľudí a primeraným spôsobom na ne reagovať." K intrapersonálnej inteligencii, ktorá je kľúčom k sebapoznaniu, podľa Gardnera predovšetkým "prístup k vlastným pocitom a schopnosť ich rozlišovať a používať pri konaní a rozhodovaní.

       Neexistuje len jeden typ inteligencie, skôr ide o širšie spektrum so siedmimi kľúčovými schopnosťami: Verbálne a matematicky logické myslenie, priestorová predstavivosť, pohybové estetické nadanie, hudobné nadanie, dve formy personálnej inteligencie: nadanie pre pochopenie medziľudských vzťahov, schopnosť rozumieť vlastnému vnútru. Kľúčovou charakteristikou inteligencie je podľa Gardnera práve jej rôznorodosť.

              Obratnosť v medziľudských vzťahoch sa rôznila štyrmi odlišnými schopnosťami: na vodcovský talent, na schopnosť pestovať vzťahy a udržiavať si priateľov, na schopnosť riešiť konflikty a na talent pre analýzu spoločenských vzťahov.

              Emócie, ktoré ľudia najťažšie ovládajú je hnev. Na rozdiel od smútku nám zlosť energiu dodáva, stimuluje nás. Ak dáme svojej zlosti voľný priebeh, dôjde k akémusi utlmeniu a všetko sa zlepší. Jedným z najúčinnejším prostriedkom pre zlikvidovanie zlosti je prehodnotenie situácie pozitívnejším spôsobom.

           Vybitie hnevu je jedným z najhorších spôsobov ako sa uspokojiť: Výbuchy zlostí spravidla ešte zvyšujú podráždenie emočných centier v mozgu a ľudia sa vtedy cítia ešte viac nazlostení.

            Úzkosť oslabuje intelekt, taktiež narušuje akékoľvek naše inteligentné schopností. Pokiaľ nám trvá dobrá nálada, umožňuje nám myslieť pružnejšie a kompletnejšie. Z hľadiska emočnej inteligencie mať nádej, znamená mať nádej, že človek neprepadne ochromujúcej úzkostí, nekapituluje pred ťažkými úlohami, alebo problémami, ani kvôli nemu neprepadne depresiám. Ľudia, ktorí dokážu nestrácať nádej sú menej depresívni

       Empatia pramení zo sebauvedomenia: čím otvorenejší sme k vlastným emóciám, tým lepšie dokážeme rozoznávať a chápať city ostatných.

        U všetkých harmonických medziľudských vzťahoch pramení láska z emočného zladenia sa s druhým človekom, zo schopnosti súcitu. S absenciou tejto vlastnosti sa stretávame u kriminálnych psychopatov a násilníkov.

           Pozitívna kritika sa sústreďuje na to, čo človek urobil a čo ešte môže urobiť. Nevzťahuje sa na zle urobenú prácu, na charakter človeka. Napadnutie človeka a jeho osobností tým, že je neschopný, alebo hlupák, míňa sa to účinku. Zvyknem povedať: nemôžem súhlasiť s tebou, ale tvoj názor ti neberiem.

            To, že sme veriaci, mali by sme sa občas opýtať: aká je tá moja viera? Nemáme posudzovať cudziu vieru. Mali by sme sa skôr spájať ako rozdeľovať. Snažme s o to, aby nám záležalo na našej viere. Ak by sme mali posudzovať našu vieru, veru by sme tam našli rôzne odpovede. Čo je to slabá viera? Budeme pozorne počúvať, čo hovorí Boh. Zachovať vernosť, čo je v Božom slove. Kto zachováva Desatoro, nemusí sa ničoho báť. Mesiáš vedel, že bode trpieť pre ľudskú slabosť. Dnešná doba nám vnáša chaos a neporiadok.

            Nešťastie a zlo si zapríčiňujeme sami svojou nedokonalosťou. Nespôsobuje to Boh, ale ľudská hlúposť. Pracujme na sebe a na premene srdca. Viac sa starajme o svoje vnútro ako o zovňajšok. Ak by sme prechovávali viac lásky jeden voči druhému, vedeli by sme sa dohodnúť. Vojna na Ukrajine nemusela byť, mohli by sa dohodnúť, keby do toho nezasahovali iné mocností. Je to nenávisť voči konkurentovi, viac sa myslí na biznis, ktorý ničí ľudské životy. Prenáša sa to aj na nás, žijeme v nenávisti, rodiny a priatelia sa rozchádzajú v názoroch, tým sa narúša aj spolužitie.

           Sú ľudia, ktorí si myslia, že sú dokonalí. Nezamýšľajú sa nad svojimi skutkami. Ak sa koná zlo, mali by sme upozorniť, ale medzi štyrmi očami. Mnohí nemajú radi kritiku, sú urazení, dobre by bolo aspoň sa zamyslieť, či je opodstatnená. Majme otvorené srdce prijať kritiku, ktorá je opodstatnená. Buďme spravodliví. Aj kritika sa dá povedať slušne, má väčší ohlas ako, nadávať a používať urážlivé slová. Hlavne v politike. Nečudujte sa potom, keď vám to ľudia spočítajú.

            Dar múdrostí je dôležitý pre šťastný život. Dnes žijeme v dobe nenávistí, pomsty. Človek si nemôže byť istý vo vlastnom byte. Keďže žijem sama, nemám sa s kým rozprávať, som zvedavý človek. Zaujímam sa čo sa deje okolo nás, svoje pocity dávam do počítača, cibrím si tým pamäť. Sú nasadení sliediči dobre platení, ktorí sa ľahko dostanú do počítača. Ak sa im niečo nepáči, zmaria moje úsilie. To je tá demokracia, keď nemôžem povedať svoj názor? Neodradíte ma, budem otvorenejšia, pokiaľ ma ktosi nepošle na druhý svet.

"Múdrosť môžeme získať utrpením. Len cez stratu a nezdar môžeme zistiť, čo je v našom živote skutočne dôležité."     Pam Brown

          Mrzí ma, že mi vypínajú skyp, ak sa chcem s rodinou, či priateľmi porozprávať. Mám ešte brata v USA, len sa začneme rozprávať, už nás prerušia. Takto si demokraciu neprestavujem. Rozprávame sa len o rodine, ak sa ma opýtajú na situáciu u nás, už nás zablokujú. Čoho sa boja? Ani na Slovensku sa nemôžem cez skyp rozprávať? Mám zdravotné problémy, ťažko sa mi chodí, som väčšinou doma. Bránia mi kontakt s ľuďmi ak potrebujem pomoc. Ani za totality také cenzúry neboli. Amerika má tiež svoje problémy, robia ich politici. Každý sa musí starať o seba ak chce prežiť.

         Veď dnes politikov nezaujíma, čo ľudí najviac trápi. Riešia sa problémy z ktorých sa nenajeme. Masmédia im v tom pomáhajú. Preberajú sa drogy, sexualita, ktorú chcú aj do škôl vmontovať. Deti máme učiť logicky myslieť, rozprávať sa s nimi, čo ich trápi. Každému by malo záležať na zdravej mysliacej spoločnosti. K tomu by sme mali viesť hlavne deti. Áno, dnes im dávame na podnose, čo ešte do detskej dušičky nepatrí. Deti sú zvedavé, politici ich zaťažujú nemorálnosťou. Už teraz sa zamýšľajú nad tým, či som dievča a či chlapec.

           Doteraz nám neprekážali páry inakšie orientované, dnes je to najpodstatnejšie, čo sa rieši. To sa zdá najpodstatnejšie, ktoré presadzuje PS. Čo ľudí trápi, nikoho nezaujíma. Chcete zničiť už aj tie nevinné dušičky? Ako sa na to môže pozerať pani prezidentka a matka! Veď je to zvrátenosť. Takých ľudí podporujete? Celý život som robila s deťmi, netreba im balamutiť rozumčeky, ktoré tomu nerozumejú. Dnes sa pýtalo dievčatko otecka, ktorému zomrela mamička, ako pozná, či nie je lesbička. Tým potrebujeme zaťažovať naše nevinné deti? Pýtala sa preto, lebo ešte nemala skúsenosti bozkať sa s chlapcom. Prečo narúšajú výchovu rodičom? Otecko je lekár, náležite jej to vysvetlil. Toto netreba propagovať, príroda to zariadi. Chémia pracuje, netreba dávať návody. Príde to samo.

"Príroda je jediná kniha, ktorá na všetkých stránkach ponúka zaujímavý obsah."

Johann Wolfgang Goethe

          Starých ľudí táto garnitúra nemá rada, lebo sme neproduktívni, na svet sa pozeráme reálne. Možno aj naivne, lebo dôverujeme. To sa dnes nenosí. Vybudovali sme tento štát, s ľútosťou sa pozerám, ako upadá. Na mne už nezáleží, život mám už prežitý. Že ešte žijem a mám zdravý úsudok, nie je to moja zásluha. Je to zásluha Stvoriteľa, ktorý chce, aby som písala to, čo marí ten, komu ležím v žalúdku. Šiesty zmysel mi to hovorí. Napriek tomu mu fandím, aby sa mu v živote darilo a nenarúša pokoj a neničí to, v čom nachádzam zmysel života. Život patrí mladým, mali by sa zobudiť, ak chcú žiť v normálnom svete, založiť si rodiny, ktoré sa budú dobre cítiť vo vlasti a vlastnej rodine, ktorú ešte stále tvoria otec, mama a detičky.

          Necítim sa stará nemoderná starena, ktorá nemá rada zmeny, prispôsobím sa dobe. Držme sa ale tradície, ktorá je nám blízka a nevnucujme novinky, ktoré preberajú zo Západu. Neprekážajú mi lesbičky, či teplí, ktorí tvoria pár. Nech sú registrovaní ako partneri, som proti adopcii detí. Deti patria otcovi a mame. Aj v škole by sa im posmievali. Koľké partnerské páry muž a žena, žijú spolu, nie sú zosobášení a neprekáža im to, nikto sa do toho nestará. Teraz sa najviac zaoberá pármi rovnakého pohlavia, "najviac utláčaná menšina." Problémy, ktoré nás všetkých trápia, nikoho nezaujímajú.

          To, čo jeme, nikoho netrápi, kontaminované potraviny dovážame z Ukrajiny, i keď máme svoje, alebo mohli by sme ich dopestovať. Koho dnes zaujíma zdravie nášho obyvateľstva? Zisťuje sa, že máme najhoršie potraviny v EÚ. Patríme do nižšej kategórie, alebo sme už naozaj tie "svine", ktorými nás pomenúvajú, ak máme iný názor ako niektorí politici? S tým sa naozaj nemôžem stotožniť. To by malo trápiť našich politikov, ak by im záležalo na prosperite a zdraví národa. Pandémia narušila všetko, čo sa dalo. Školstvo, zdravotníctvo upadlo, tiež medziľudské vzťahy sa naštrbili. Mám taký dojem, všetko to bolo pripravené, niekto sa na tom poriadne nabalil. Nech mi odpustia tí, ktorých sa to dotkne, podľa toho, čo sa deje na celom svete, nie je to normálne. Starí ľudia nie sú takí hlúpi, preto by sa ich najradšej zbavili.

          Nechcela by som byť dnes mladou. Ak sa ľudia neprebudia, nečaká ich ružová budúcnosť. Do tohto sveta už naozaj nepatrím. Stvoriteľ života a smrti ma tu ešte necháva. Tiež som bola obšťastnená pandémiou na rehabilitácii som ju chytila. Mala som vysoké teploty, ťažký priebeh. Zachránila ma pani doktorka, ktorá bola predvídavá, nasadila mi antibiotika. Prekonala som obojstranný zápal pľúc, v mojom veku? Sám Stvoriteľ, mi predlžuje život, aby som hovorila pravdu. Možno aj to sa bude niekomu zdať naivné. Prosím, nebráňte mi v tom! Bohu sa tiež nepáči, kam sa Slovensko uberá.

"Tak ako loď nemá byť ukotvená jednou kotvou, ani život nemusí byť postavený len na jednej nádeji."   Sokrates

          V dnešnej dobe nie je ťažko dostať sa k informáciám. Ak máme internet, dostaneme sa ku všetkému. Mailom som dostala list, ktorý napísal kňaz pani prezidentke. Bola som rada, že sa nájdu ľudia, ktorí napíšu to, čo si myslia, hlavne ak je to pravda a narúša sa morálka. Buďme úprimní aspoň voči sebe. Neskrývajme sa za to, čomu neveríme. Chcela som si to ešte pozrieť, zmizlo to. Mala som dobrú náladu na písanie, sadla som si k počítaču, pred očami sa mi stratilo to, čo som písala pred chvíľou. Cítila som, že ma ktosi sleduje. Vtedy, ešte netušiac, čo sa odohráva v súdnictve s prokurátorkou a novinárkou. Dozvedela som sa to na druhý deň. Pochopila som, kohosi znepokojovalo to, čo píšem. Pred týždňom moju niekoľko týždňovú prácu zmaril v priebehu sekundy./ Najnovšie mi telefonujú, zložia telefón, aspoň viem, že komusi ležím v žalúdku./

          Zamerala som sa na súdnictvo. Komu už dnes môžeme veriť, ak nie spravodlivosti? Dnes sa zatvárajú ľudia, bez toho, aby sa mohli brániť. Sľubovali nám transparentnú vládu, bez korupcie a mafiánov. Väčšiu korupciu a mafiu som nezažila aká je dnes. Sú novodobí kajúcnici, ktorí si chránia svoju kožu, môžu svedčiť čokoľvek, kto im povie, čo majú hovoriť proti obvinenému. Každý si chráni svoj chrbát, bojí sa za priestupky, ktorých sa dopustil i za cenu, že druhému znepríjemní život. Bez prítomností odsúdia nevinného človeka, nemôže sa ani brániť. Lúčanský veľa vedel, bol nepohodlný, nikto ma nepresvedčí o tom, že sa sám zavraždil.

           Pár desaťročí som bola prísediaca na okresnom súde. Prísediaci paragrafy nepoznáme, mohli sme povedať svoj názor pri rozhodovaní viny, či neviny. Lenže na pojednávaní bol prítomný obžalovaný aj svedkovia. Otázku sme mohli položiť obvinenému, aj svedkovi. Rozsudok sme mohli ovplyvniť. Teraz sa menia zákony, ako to komu vyhovuje. Od začiatku tejto vlády sa útočí na generálneho prokurátora Žilinku. Prečo asi? Jeho nepoznám, myslím si, že postupuje podľa zákona, to niekomu prekáža? Podobne proti Ficovi sa bojuje už niekoľko desaťročí, ako je v politike. Aj dnes, lebo Fico. Nezastávam sa ani jeho, spravil tiež chyby. Je to choré. Ľudia, ktorí clonia, svet ich nemá rád.

        Lenže za jeho pôsobenia nik nezomrel v cele, kde si odpykávali tresty. Žilo sa nám dobre. Patrili sme k úspešným krajinám, dnes sme na predposlednom mieste v EÚ. Diskutabilné sú aj nezmyselné úmrtia dvoch mladých ľudí. Život mali pred sebou, plánovali si budúcnosť. Najhoršia vláda bola za Dzurindu, rozpredala čo sa dalo, lenže o tom sa nehovorí. Otec Gabčíkova, pán Binder, musel sa v hrobe obracať, čo spravili s jeho stavbou v Gabčíkove. Bol veľkým bojovníkom za dobrú vec pre Slovensko. Dnes majú pripravenú pôdu, preto sa opäť hrnú do politiky. Asi dobre vynáša, prečo to neskúsiť znova? Nevieme aké vysvedčenie dostane terajšia vláda, nie som si istá, či sa ešte dá nazvať vládou.

"Ak žiješ iba v malom akváriu, veľmi ťažko sa naučíš rozmýšľať ako veľká ryba."

Neznámy

            Zažila som druhú svetovú vojnu, Slovenský štát, povojnové roky, ktoré neboli ľahké. Hranice sa menili. Spiš a Oravu vymenil Beneš za Karvinsko. Najviac pociťovali zmenu mladí ľudia, ktorí sme nevedeli kam patríme, sme Slováci , alebo Poliaci? Mnohí emigrovali na Slovensko. Bola som medzi nimi aj ja, môžem vďačiť sestre Hanke, že som dnes tým, čím som. Mrzí ma, že sa história nepodáva pravdivo. O Slovenskom štáte sa už popísalo kopec neprávd. Prečo vlastne vznikol tento štát? Nad tým sa už nikto nepozastavuje. Sami si to kazíme, hanobíme históriu, nepovieme, čo bolo dobré. Skôr propagujú klamstvá a to, čo komu vyhovuje.

            Moje povojnové začiatky boli veľmi ťažké. Prvý polrok som chodila do školy v Trstenej. Z Poľska sa pašovala soľ na Slovensko. V nočných hodinách ju nosila aj sestra, aby mi pomohla zaplatiť ubytovanie. Nebolo to jednoduché, šlo o život. Mladšia sestra, ktorá mala len desať rokov, sama sa vybrala cez hranice do Trstenej. Doniesla mi vajíčka, maslo, tvaroh. Obdivovala som jej odvahu. Bola som rada, že sa šťastne vráti domov. V tom čase sa v Poľsku horšie žilo ako na Slovensku. Sestra chodila oblečenie pre deti kupovať na Slovensko. Dnes do Poľska za nákupom chodíme my. Sú lepší obchodníci ako naši tržnici. Ak by sa dalo vyjednať lacnejšiu cenu, ovocie a zelenina by sa predala, nemuseli by vyhadzovať poškodenú.

              Druhý polrok nášho štúdia nás preložili do Levoče, bola to najdlhšia cesta, ktorú sme absolvovali. V Levoči, pri stanici sme si sadli na kufríky a rozmýšľali sme, ako sa dostaneme do Vojtaššákovho ústavu, kde sme mali byť ubytované. Ujal sa nás starší pán, ktorý nás videl zúbožené. Jeho pomocou sme sa dostali na určené miesto, kde sa o nás postarali. Dve sme boli z Oravy, zo Spiša ich bolo viac. Vychovávali nás sestričky. Dali nám základ do života, naučili nás učiť sa, plniť si svoje povinnosti. Dostali sme dobrý základ do života. Naučili nás myslieť.

            Zažili sme tam päťdesiate roky, keď nám v nočných hodinách zobrali sestričky, rehoľníkov, kňazov. Bola to barbarská noc. Náboženská sloboda bola potláčaná. Sestričky nás učili, ony ma naučili učiť sa a systematicky pracovať na sebe. Taktiež upevnili vo mne vieru v Boha. V socializme zakazovali náboženskú slobodu, veď na tom aj stroskotal socializmus. Naši mladí ľudia sa na túto dobu pozerajú, ako im ju podávame. Nehovorí sa o tom, čo bolo za socializmu dobré, ktoré sa malo zachovať. Hovorí sa len o záporoch. Čo sa bude hovoriť o dnešku?

          Školstvo, zdravotníctvo bolo na vysokej úrovni a zadarmo. Mnohí už na to zabudli? Nebola nezamestnanosť, každý musel pracovať. Komu sa nechcelo pracovať šiel do basy. Podľa mňa, bola chyba, že hranice neboli otvorené na Západ. Inakšie by sme sa pozerali na svet. Vieru nikto nezlomil vo mne, ňou som sa ani nechválila, ak som chcela ostať v školských službách. Na iné momenty, ktoré sa mi nepáčili, som povedala svoj názor, nikto ma nevyhodil z práce. To, čo sa mi nepáči, hovorím aj dnes.

              Vďačím socializmu, že som mohla študovať, som tým, čím som dnes. Snažila som sa štátu vrátiť to, čo do mňa investoval. Dnes to už nie je pravda. Učiteľom ďakujem, že mi dali vedomosti, tiež trochu sebavedomia. Veľa záleží aký prístup má učiteľ k žiakovi. Dá sa poučiť aj na nesprávnom prístupe učiteľa k žiakovi. Snažila som sa vyvarovať takých chýb, ktorých sa dopustili na mne. Rodičom ďakujem za život, dali mi základ do života, naučili ma pracovať a vážiť si prácu a život. Priateľom ďakujem za poskytnutie pomoci v cudzom svete, bez rodičov.

"Za každých okolností a pri akomkoľvek výsledku je víťazom múdry človek."

Pam Brown

         Po ukončení školy, snažila som sa o seba postarať ako som vedela. Začiatky boli nie najpriaznivejšie. Naučila som sa brániť, tiež hospodáriť s tým, čo som mala. Pracovala som na sebe, kalkulovala som tak, aby som nemusela peniaze požičiavať. Nevzdávala som sa, celý život som sa vzdelávala, všímala som si život okolo seba. Najkrajší pocit mám teraz, všetko čo vidím v mojom byte je úsilie mojej práce. Ani v dôchodkovom veku sa netreba vzdávať, sústavne treba na sebe pracovať. Človek sa učí celý život, len vtedy má dobrý pocit, necíti sa zbytočný.

"To, čo je pred tebou a za tebou, je nič proti tomu, čo je v tebe."   Neznámy

         Dovolím si povedať, medziľudské vzťahy v socializme boli lepšie. Vzájomne sme si pomáhali, nepozerali sme sa na to: čo za to? Dnes mne pomôžu, zajtra pomôžem ja, ak ma budú potrebovať. Ani sme si nezávideli, tešili sme sa ak sa niekomu darilo. V každej dobe sa nájde neprajník, ktorému všetko prekáža. Dostala som sa k družstevnému bytu, zo Sučian mi doviezli kolegovia nábytok a osobné veci na traktore. Traktor mi poskytlo družstvo, nechceli ani peniaze. Kolegovia sa veru zapotili, kým to všetko povyvláčali na deviate poschodie, výťah nefungoval. Rada na to spomínam.

          Susedské vzťahy tiež boli veľmi pekné. Po rokoch mi doviezli nový nábytok, nemusela som sa doprosovať o pomoc, sused sa o to postaral. Zohnal chlapov, ktorí to vyniesli, výťah už fungoval. Rozložili ho v obývačke. Ponúkla som im občerstvenie, tak sme sa vlastne zoznámili. Susedské vzťahy boli dlhé roky veľmi dobré. Boli sme všetci v strednom veku, tešili sme sa, že máme strechu nad hlavou. Na susedov som sa mohla kedykoľvek spoľahnúť. Rada spomínam na družný život a vzájomnú úctu.

          Po rokoch sa začali vzťahy kaziť, pridala sa k tom závisť, nepochopenie. Zmenil sa systém. Preto sme na námestiach štrngali kľúčmi? Čo sa zlepšilo? To, že môžeme viac cestovať aj na Západ. Prišla epidémia, nemohli sme sa stretávať, tým sa narušili vzťahy ešte viac. Zažili sme samé príkazy a zákazy. Dnes sa ani so susedmi nevidíme. Každý žije sám pre seba. Jediné moje šťastie je, že mám rodinu Bellovu a Havranovu, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Sú ochotní pomôcť, ak ju potrebujem. Dnes pomaly nikomu a ničomu neveríme. Nemôžem si byť istá ani vo vlastnom byte. Človek je na poslednom mieste. To je ten vytúžený kapitalizmus?

"Nikto nedáva také silne rany ako život. Nie je to však o tom, aké silné rany rozdávaš, ale aké silné rany dokážeš zniesť."   Sylvester Stallone

          Preladím sa na milšie témy. Niečo o psychológii: Existujú dôkazy, že miera empatie ovplyvňuje morálne schopností ľudí. Štúdie robené v Nemecku a v Spojených štátoch preukázali, čím empatickejší ľudia sú, tým viac uprednostňujú morálny princíp, že prostriedky by mali byť rozdelené v závislosti na potreby ľudí.

          U tých, ktorí páchajú tie najkrutejšie zločiny, bohužiaľ, empatia zvyčajne chybuje. Pedofil sám seba presviedča, že predsa dieťaťu nijako neubližuje, len mu prechováva svoju lásku alebo že "toto je len iná forma lásky."

          Rodičia, ktorí fyzicky týrajú svoje deti, sami tvrdia sebe, že toto je dobrá výchova." Takto sami pred sebou ospravedlňujú tie najkrutejšie zločiny. V jednom z najnádejnejších liečebných programov násilníci čítajú srdcervúce popisy zločinov podobných ich vlastným previneniam, videných však z perspektívy obetí. Psychopatia neschopnosť pociťovať empatie a súcit akéhokoľvek druhu, alebo aspoň výčitky svedomia.

           Pri každom stretnutí vysielame emočné signály. Tie potom ovplyvňujú človeka s ktorým sme. Čím sme spoločensky obratnejší, tým lepšie ovládame signály, ktoré vysielame.

           O ľuďoch, s ktorými radi trávime čas, pretože sa vďaka ich emočným chovaním cítime príjemne, hovoríme im, že sú "okúzľujúci" či "obľúbení". Ľudia, ktorí dokážu zosúladiť negatívne empatie druhých, sú zvlášť vyhľadávaní. Sú to duše ku ktorým sa obraciame v najväčšej citovej tiesni. Či už chceme, či nie, všetci sme súčasťou tejto emočnej výmeny.

       Jedným z prvých varovných signálov, že je manželstvo ohrozené, býva podľa Gottmana ostrá kritika. V zdravom manželstve môžu partneri kritizovať slobodne. Avšak pod vplyvom rozbúrených emócií vyjadrujeme kritiku nezriedka tak, že pôsobíme skôr deštruktívne, ako útok na charakter partnera. Muži majú sklony uzatvárať sa do seba.

          Sú dni plné prekvapení.

          Od rána som mala čo robiť. Najskôr som sa venovala duchovnu, pripravila som si obed. Spomenula som na prsteň, ktorý som sňala z prsta. Nebola som si istá, či to bolo v kuchyni, alebo v obývačke. Bolo to v predchádzajúcom dni. Vedela som, že mohol spadnúť len na zem. Všetko som prekutrala, prsteňa nikde. Prosím sv. Antona, aby mi ho pomohol nájsť. Prepadnúť sa nemohol. Zmierila som sa s tým, snáď sa nájde. Pokračovala som v činnostiach, ktoré som zanedbala. Posunula som taburetku, nezbedný prsteň sa vyškeril na mňa. Aj Pán Boh sa mi smial, nechal ma trochu potrápiť sa, iste chcel, aby som sa viac sústredila na to, čo robím.

          Sadla som si k počítaču, čakali na mňa videá s náboženskou tematikou. Potešila som sa im. Pozrela som si ešte zaujímavosti, ktoré ma zaujímajú. Mám dobrý pocit z toho, ak ma nerušia v tom, čo ma baví. Všetko má svoj zmysel. S niektorými názormi súhlasím, nad inými sa zamyslím. Každý má svoj názor na vec. Ak sa s ním zhodujem, teší ma to. Takých ľudí rada počúvam, hodne sa dozviem, tým sa aj utvrdím, že mi to ešte myslí a rastiem. Vraj hlúpi sú starí ľudia, treba ich počúvať a rozumieť im. Sú momenty, keď si neodpustím, vyjadriť sa na internete, ak je to vhodné.

          Odišla som od počítača, bolo zamračené, šla som k oknu odtiahnuť záves, spod neho vyletelo vtáča. Ostala som prekvapená, dostalo sa cez ventilačné okno. Bol to rozprávkový zážitok, ktorý sa tak často nezopakuje. Začal lietať po obývačke, otvorila som mu dokorán okno, aby som ho vyslobodila zo zajatia. Nemal chuť odletieť, cíti sa slobodne. Poriadne si poobzeral miestnosť, krúžil celou miestnosťou okolo mňa. Trvalo to hodnú chvíľu. Vôbec sa nebál, cítil sa dobre, robil mi spoločnosť.

           Bol zvedavý, odletel na chodbu, tam si tiež poprezeral priestory, vletel aj do kúpeľne, párkrát sa tam ešte vrátil. Medzitým som otvorila okno aj v kuchyni. Páčilo sa mu u mňa, neponáhľal sa odletieť. Čakala som, že sa usadí, prihovorím sa mu, ponúkla by som mu zob. Hladný nebol. V kuchyni si tiež polietal, ešte raz sa vrátil na chodbu, spravil si pár preletov. Radosť bolo pozerať toto divadielko. Napokon okrúžil okolo mňa niekoľkokrát, rozlúčil sa mávaním krídelkami a odletel. Neviem určiť meno vtáčika, bol čiernej farby, veľkostí lastovičky. Bol to malý zázrak, po nahliadnutí videá: Zázraky sa dejú aj dnes. Chcel ma potešiť, vedel, že som sama. Aj to bol zázrak. Radosť mi spravilo Božie vtáča. Chcela som ho pohladkať, nechcelo sa mu sadnúť, aj ruku som mu nastavila. Nereagoval. Pane Bože, ďakujem ti, že si ma potešil živým tvorom, ktoré mi predviedlo krásne predstavenie, poskytlo mi obrovskú radosť.

"Jednou z výhod lásky k sebe samému je, že sa začnem cítiť dobre."   L. Hay

            Stretli ste sa už s človekom, ktorý vieru stratil? Je to bolestivá skutočnosť. Ak áno, pýtali ste sa ho, čo ho k tomu viedlo? Príčiny sú rôzne. Niekedy stačí nevhodná poznámka, ktorá bola nepremyslene povedaná. Sama som sa stretla s človekom, ktorý zanevrel na vieru, nevhodnou reakciou cirkevného predstaviteľa. V Cirkvi sme rôzni ľudia, ktorí sme nedokonalí, dopúšťame sa chýb. Boh je dokonalý a milosrdný, ak sme úprimne veriaci, nemali by sme strácať vieru aj v Boha.

            Boh nikoho nevylučuje z Cirkvi, nemali by sme to robiť ani my. Nesúďme človeka, nepoznáme jeho vnútro. Skôr sa snažme poznať jeho dobré stránky. Ak sa nám niečo nezdá, treba sa opýtať, vyhneme sa nedorozumeniam. Škoda, že si nenájdeme čas, ak by sme ho našli, spravili by sme si iný názor. Buďme láskaví a zhovievaví ku každému človeku. Nedajme sa ovplyvniť neprajníkmi, ktorí nemajú dobrú mienku o nás. Tým vlastne ubližujeme druhému, i keď ho nepoznáme. Buďme tolerantní a napomínajme s láskou. Berme každého človeka takého, aký je. Ak nám niečo prekáža, povedzme mu to, medzi štyrmi očami, ale nie nahnevane.

            Zdá sa, Satan prevzal moc nad svetom. Dejú sa čudné veci, ktoré zdravým rozumom nemôžem pochopiť. Je to proti prírode. Boh stvoril muža a ženu, aby sa milovali, z lásky splodili deti, tak tvoria rodinu. Zakladajme si svoj život na podstatných veciach. V prvom rade, aby sme mali prácu a prostriedky pre pokrytie bežných výdavkov. Zabezpečili si rodinu pre šťastný život. Prostriedky sú dôležité, naučme sa kalkulovať, aby sme si mohli dovoliť dovolenku, bez toho, aby sme si peniaze požičiavali. Rodičia by mali poznať svoje deti, usmerniť ich ak treba. Politici by sa do toho nemali montovať, narúšať ich detstvo.

          Často sa zamýšľam sama nad sebou, žijem ešte na Slovensku? Dejú sa nepochopiteľné veci. Už naozaj ničomu nerozumiem. Naši praotcovia nám zanechali kultúrne dedičstvo, ktoré sme sa snažili zveľaďovať. Rodičia nás učili z pokolenia na pokolenie skromnosti, pracovitosti, mravnosti a pokore. Dnes sa to vytráca. Kde sú naši kultúrni pracovníci, herci a významní dejatelia? Vážila som si niektorých hercov, ktorí sa ozvali, keď sa bolo treba ozvať. Dnes neprotestujú, protestovali, keď to nebolo potrebné. Na sociálnych sieťach som počula rozumnú úvahu pána herca Mareka Ťapáka: "Koho je to vina? Veľmi pekne poukázal na históriu a dnešnú politiku.

"Keď nemôžem zmeniť skutočnosť, zmeňme pohľad na ňu."  Nikos Kazantzakis

         Našich čelných predstaviteľov od ich vládnutia, nezaujímajú bežní ľudia, ktorí tvoria hodnoty. Žijú z práce našich rúk. Nie je to naša vláda. Je to vláda Spojených štátov, Ukrajiny. Nevedia sa zastať národa ani v EÚ. Nemusia so všetkým súhlasiť, čo nám diktujú, nám to ale škodí. Koľko prostriedkov sa dalo na Ukrajinu, na úkor nás. Zažila som toho hodne. Nestretla som sa s tým, aby ľudia boli na poslednom mieste. Za socializmu som povedala svoj názor, ak sa mi niečo nepáčilo, neprenasledovali ma, ani nezatvorili. Slovensko bolo na dobrej ceste. Namiesto toho, aby vláda pomáhala vlastnému národu, zbedačuje ho. To, čo investovali na Ukrajinu, postavilo by sa niekoľko nemocníc. My vlastne nemáme vládu, ktorej by záležalo na prosperite a zdraví národa.

"Nechci byť človekom, ktorý je úspešný, ale človekom, ktorý za niečo stojí."

Albert Einstein

            Do vlády sa dostali ľudia, ktorí mali úplne iný záujem, ako napredovanie Slovenska. Matovič chcel poraziť Fica, čo sa mu totálne podarilo. Sústavne poukazoval na mafiu, oligarchov, skorumpovanosť. Väčšiu skorumpovanosť a mafiu, ako je dnes som nepoznala. Ľudia ich nezaujímajú, riešili si svoje problémy. Teraz mali herci ísť do ulíc protestovať. Školstvo, zdravotníctvo ratovať. O kultúre už ani nehovorím. Naši poprední kultúrni dejatelia sa musia v hrobe obracať. Pokazilo sa aj to, čo bolo dobré.

       Veď vládnych činiteľov nezaujíma história, ani kultúrne pamiatky. Je mi ľúto, keď počujem ospevovanie našej krajiny od cudzích ľudí, my si ju ale nevážime, mnohí ju ani nepoznajú. Slovensko mnohí nechceli, preto to tak vyzerá. Chceme, aby zo Slovenska ostala naozaj len tá, čierna diera? Každý národ preukazuje hrdosť svojej vlasti, snaží sa ju zveľaďovať. My ju znevažujeme, či prekrúcame jej fakty. Položme si otázku: "Čo som spravil ja, proti tomu, čo sa u nás deje?" Tí, ktorí by sa mali tomu všetkému spriečiť čušia. Zachutili im peniaze? Tie sú len dočasné. Peniaze ešte nerobia prospešného človeka, hlavne, ak ich získal podvodom.

          Často sa zamýšľam nad tým: "Žijem ešte na Slovensku?" Som v pochybách. Bojuje sa proti tradíciám našich predkov a tomu, čo nás robilo šťastných. Vláda preberá skôr prvky, ktoré do našej kultúry nepatria. Všetko k tomu speje, človek je na poslednom mieste. Svet nás nepotrebuje, skôr našu krásnu krajinu, ktorú nám Boh daroval. My si to nevieme vážiť. Búra sa to, čo sme deťom vštepovali počas nášho pôsobenia v školských službách. Vážiť si život človeka, poznať dejiny našej vlasti. Mnohí politici sa pasujú za odborníkov, lenže všetko potierajú v náš neprospech. Hovoria nepravdy o našej bohatej histórii. Mali by sme sa všetci zamyslieť nad sebou. Vzoprieť sa, a voliť ľudí do parlamentu, ktorým bude záležať na tradíciách a tom, čo nám zanechali naši predkovia. PS je strana proti Slovensku.

            29. augusta sme si pripomínali významné 79. výročie SNP. Naši čelní predstavitelia ho ignorovali vlani, tento rok taktiež, stretli sa, ale len komorne, vládni predstavitelia, ľudí nepotrebovali. Pani prezidentka sa skrýva pred ľuďmi aj so svojou vládou? S tým som sa nestretla, aby vláda ignorovala ľudí, nevzdala úctu ani tým, ktorí položili životy za našu slobodu. Sama sa zamýšľam nad tým, máme my vôbec vládu už vyše troch rokov? Čo spravila pre nás? Záleží im vôbec na štáte, ktorý zastupujú? Čo po tom, že sme stratili všetko, čo bolo pekné? Kto za to môže? Môžeme za to všetci. Čušíme, keď sa máme ozvať. Stačilo!

            Mám rada naše Slovensko, ľudia sú pracovití. Nemusíme sa hanbiť ani za našu históriu, ak by sme ju podávali pravdivo Máme vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorými sa hrdíme. Zdá sa, sú spokojní s tým, ako upadáme vo všetkom. Už sme tak osprosteli, že veríme propagande zo všetkých strán, ktorou nás kŕmia?! Všetko zožerieme, aj s navijakom. Máme sa čím pochváliť. Teraz sa s hanbou pozerám, čo sa to u nás deje, nič si nevážime, ani životy. Slováci ostávame tu, všetci sa nemôžeme vysťahovať. Nemôžu nás ani predať. Či nás už predali? Naši vládni činitelia to majú dobre premyslené, o nich je postarané, vy úbožiaci, alebo "svine", poraďte si sami, ostanú vám holé zadky. Veď dnes ani opozíciu nepotrebujú pri rozhodovaní vážnych problémov. Tým, pohŕdajú aj ľuďmi, ktorí ich volili.

"Je len jedna cesta za šťastím a to prestať sa trápiť nad tým, čo je mimo našu moc." Epiktétos

           Prepáčte, komu sa nebudú páčiť tieto slová, je mi ľúto, ale taká je pravda. /Je to reč politikov, ktorú prezentujem. / Nepočítala som s tým, že sa dožijem toho, žeby vláda bola proti ľudu a Slovensku, ktorý by mala zastupovať a chrániť ho. Smutné je to, čo píšem, žiaľ, realita je taká. Tým nechcem povedať, aby sme nepomáhali, ale nie zbraňami, my vlastne podporujeme vojnu. Skôr by sme mali podporovať mier. Všetky politické strany by sa mali mierniť vo vyjadrovaní sa. Sami si to kazia svojím nedôstojným vystupovaním. Pravda sa dá povedať miernejšie. Kultúrne vystupovanie sa stráca. Peniaze hrajú najdôležitejšiu úlohu, aj Slovensko obetovať, za cudzie roztopaše.

           Nezažila som to, aby ľudia boli tak rozdelení, ako sú rozdelení dnes. Politika nás rozdelila. V živote som nepočula toľko klamstiev ako je dnes. Veď dnes ani neviem, či môžem povedať svoj názor. Ľudia sa boja, aby nestratili prácu. Čo už môžem ja stratiť? Život mám prežitý, štátu nie som nič dlžná, svoju prácu som si vykonávala čestne. Hodnotím svoj život, aj spoločnosť v ktorej žijeme. Je to hriech, povedať svoj názor? Len Boh vie, prečo ma tu necháva. Jemu vďačím za myšlienky, ktoré mi vkladá do mojej mysle. Nepasujem sa za tú najmúdrejšiu. Svoj názor poviem, najradšej by nám ústa pozatvárali. Peniaze kazia svet.

          Zamyslíme sa občas, čo je to láska? Láska je to, že myslím aj na druhého. Nie som sebec. Panna Mária je lúčom svetla. Rodičia sú korene radosti. Žime v nádeji, ďakujme všetkým, ktorí nám poskytli pomoc. Som vďačná každému, kto ma nevylučuje z kolektívu. Poteším sa každému milému, povzbudivému slovu. Pekné slovo povzbudzuje, posilňuje. Kritické, ak nie je opodstatnené, nás ubíja. Dobre sa cítime medzi ľuďmi, ktorí sú úprimní, berú nás takých, akí sme. Vedia nám povedať aj to, čo by sa nám nemuselo páčiť, aby sme sa nad tým, aspoň zamysleli. Každé zamyslenie nás posúva dopredu. Nech nás netrápia nepodstatné veci. Len keby bláznov bolo menej na tomto svete. Baví ich to, ak môžu strpčovať život, kto im nie je po vôli.

"Konajme veľké činy a vo veľkom štýle."   Fred Astaire

          Pracujme na sebe pokiaľ dýchame. Zdokonaľujme sa každým dňom, vzdelaním, aj duchovne. Vážme si kresťanské hodnoty, nehanbíme sa za to, že sme veriaci. Ak vidíme nesprávne správanie sa kdekoľvek, nebojme sa ústa otvoriť slušným spôsobom. Ak to dokážeme, verme, že semeno padlo na úrodnú pôdu. Nebuďme ľahostajní voči svojmu okoliu. V dnešnej dobe to potrebujeme ako nikdy predtým. Niekedy sa mi zdá, politici sa správajú, akoby ich z reťaze vypustil. Tým škodia svojej strane, i keď majú pravdu. Všetko nám priniesla naša roztrieštenosť. Vždy by sme mali zachovať svoju ľudskú dôstojnosť, tým ukážeme, že na to máme.

         Zabudli sme byť bútľavou vŕbou, vypočuť druhého, nemáme na to čas. Ak by sme si ho našli, vyhli by sme sa mnohým nedorozumeniam. Hlavne u kresťana by to malo byť prirodzené. Nebolo by toľko vulgarizmu. Dnes nám zakazujú myslieť. Ak máme iný názor, pomenujú nás zvieracími menami. Sme ich nepriateľmi, bez toho, aby sa nad tým aspoň zamysleli. Toto je sloboda? Kontrolujú nás aj doma, ak sa im nepáči, čo si myslím. Nastavujú si svoje zrkadlo, ktoré je veľmi pokrivené.

          V každej situácii by sme sa mali správať slušne a rozhodovať rozumne. Rozum a rozvaha má veľký význam pre život, ak chceme byť šťastní. Kto má otvorené dvere, má otvorené aj srdce. Vyžaduje si to obozretnosť, máme veľa podvodníkov, ktorí zneužívajú ľudí. Nemali by sme ani na to zabúdať. Obozretnosť je vždy na prvom mieste. Politikov netrápia ani utečenci. Vieme my vôbec, koho púšťame do našej krajiny? Kam sme sa to dostali? Dnes, aby sa človek bál ísť na ulicu a o svoje deti.

"Keď som bol mladý, obdivoval som šikovných ľudí. Teraz, keď som starý, obdivujem láskavých."   Abraham Heschel

          Pýcha je najhoršia vlastnosť človeka. Mnohí vidia len seba, svoje záujmy, úsilie druhých ich nezaujíma. Ak by sme sa naučili oceniť úsilie, ktoré je prospešné pre spoločnosť, život by napredoval. Sú situácie, kde nie je snaha nás vypočuť. Ak sa to často opakuje, svoje myšlienky dám do počítača, ten neprotestuje, mne sa uľaví, povedala som to, čo som chcela povedať druhému. Aj toto je riešenie. Ani táto moja práca nie je zbytočná. Možno, keď už nebudem na tomto svete, niekto sa pozastaví nad týmito slovami.

         Oslávili sme 31. výročie Ústavy. Boli vyznamenaní ľudia, chýbali mi tí, ktorí boli pri jej zrode. Zaslúžili by si to. Bola som milo prekvapená, že si všimli duchovného otca Kuffu, on si to určite zaslúžil. Videla som jeho kázne na videách, ktoré boli príslovečné jeho naturelu. Mnohí ľudia ho pozorne počúvali. Spomínala som ho v mojich zamysleniach, ukradli mi to. Okrem toho robí záslužnú prácu s bezdomovcami a robí to dobre. Naozaj si zaslúži úctu a uznanie. Je vzorom nám všetkým. Ďakujeme, pán Kuffa, ste nám vzorom.

          Páčil sa mi aj pri udeľovaní cien jeho trefný príhovor, ktorým mohol osloviť mnohých politikov, aj bežných ľudí. Hovoril to ako občan, kňaz a normálny človek. Hovorím to aj ja, nekazte naše deti, dajte im dýchať, nech si ešte užijú šantenia. Nech sa cítia tými, akí sa narodili, neoberajte ich o detstvo. Lepšie by bolo, keby sme sa starali o ich rozvoj a logické myslenie. Chceme mať múdrych a zdravých ľudí, nie mrzákov. Áno, stretla som sa v škole s tým. Mala som žiačku, ktorá sa cítila ako chlapec. Viac inklinovala ku chlapcom, rodičia to aj tak brali. Ona sa tak narodila. Ako sa uberal jej osud, už sa nepamätám, i keď sa mi o tom rodičia zverili. Boli to rozumní rodičia. Volala sa Deniska, dne sa volá Denis.

          Ak chceme rozumieť svetu a Bohu, treba sa naučiť rozmýšľať a zamyslieť sa nad tým. Vo svete je veľa zla, panuje nenávisť a mamona. Propagujú nám nepravdy a polopravdy, ťažko sa v tom zorientovať. Aj Ježiš povedal Pavlovi, že ho zabijú. Pavol ho zobral nabok a povedal mu: "Pane, to sa ti nemôže stáť." Pán Boh mu odpovedal: "Choď, Satan, nepoznáš, čo je Božie, len ľudské!"

           V Bohu hľadáme zmysel života. Každý túži po láske. Boh je Láska, má nás všetkých rád, pozná nás dokonale. Pomáha nám zvládať problémy a ťažkostí. Obetoval sa za nás na kríži. Dal nám krásnu vlasť, prírodu, ktorá nám poskytuje obživu. Voda je základ, bez vody nie je život. Vodou sme boli aj pokrstení. Práca je dôležitá, zabezpečuje nám živobytie a nevyhnutné potreby pre život. Ježiš nám ukazuje cestu, ktorou máme ísť. Mali by sme žiť jeden pre druhého. Láska je to najdôležitejšie, ktorá nám zabezpečuje šťastný život.

"Naša myseľ je dokonale samostatná a len ona dokáže urobiť z neba peklo a z pekla nebo."   

John Milton

          Moc Ducha Svätého je nesmierna. On pracuje, len ho treba počúvať. Je to veľké tajomstvo, ľudským myslením nepochopiteľné. Oči to nevidia, cítime to vnútrom. Často máme zablokovanú myseľ. Sústavne treba pracovať na sebe a vnímať, čo sa okolo nás deje. Rozlišovať, čo je správne a čoho sa máme vyvarovať. Nemusíme so všetkým súhlasiť, čo nám vnucujú a neprospieva nám to. Nádej zomiera posledná. Chcem veriť, že sa národ spamätá, bude správne voliť, aby sa napravilo to, čo sa za posedné roky pokazilo. Aby sme konečne začali pracovať pre blaho všetkých ľudí, ktorí tu žijeme.

          Matica slovenská je dôležitá inštitúcia, ktorú založili naši poprední dejatelia. Zdalo sa mi, akoby zaspala, nech mi to prepáčia. Divadlo P.O. Hviezdoslava ich zobudilo a to je dobre. Veď je to nehoráznosť, ako si ktosi "váži" významného spisovateľa, tiež predsedu MS, ktorého divadlo meno nesie. Neviem, čo sledovali s plagátom, odťatou hlavou Hviezdoslava. Bola to provokácia? Cítiť tu odpor voči vlastnému národu, alebo len voči určitým ľuďom, ktorých by neradi videli vo svojom divadle? Je mi to nepochopiteľné, špiníme si do vlastného hniezda. Robia to "kultúrni" pracovníci, ktorí by mali byť hrdí na našich významných dejateľov. Čo zanecháme naším potomkom? Zamysleli ste sa vôbec nad tým? Potierate vašu identitu, pani riaditeľka.

"V akejkoľvek situácii sa ocitnem, myslím na to, že som človek."  Autorka

         Kde sa stratila dôstojnosť hercov, ktorá im prináležala? Použili ste ukrajinskú vlajku a inú provokačnosť. Nerozumiem tomu, slovenskou vlajkou pohŕdate! Priebeh občianskeho protestu bol dôstojný. Zúčastnilo sa ho veľa ľudí. Policajti sa zachovali ako sa sluší na policajtov. Hanbu opäť robili odporcovia protestu. Drzo sa správali, i keď ich tam nikto nepozval. Strhla sa bitka, bolo to nedôstojné. Videla som, mladý muž dal niekoľko faciek staršiemu človeku, mohol mu byť otcom, či starým otcom. Nebránil sa, spadol na zem. Nepoznám pozadie, ale trochu slušnosti by nezaškodilo. Neúcta k starším. Policajti slušne zakročili. Toto je kultúra dneška. Kam sme sa to dopracovali?

           Som rada, že som prestala sledovať politiku na televíznych obrazovkách. Ušetrím si zdravie a čas. Nič pozitívneho nepočujem, opakujú stále to isté, ako rastieme, čo všetko spravili pre ľudí. Škoda, že to necítime. Dražobu zapríčinili sami politici. Zdražela energia, plyn, od čoho sa všetko odvíja. Kto kázal zastaviť plyn, ktorý sme mali zaistený z Ruska?! Kto predal elektráreň? Sú to tí, o ktorých sa málo hovorí. Nech sa sami pozrú do zrkadla, čo spravili, aby sa ľuďom lepšie žilo? Pre koho pracujete?

          Akí sú vládni činitelia, takí sú ich obyvatelia. Ľahostajnosť na oboch stranách.

        Láska sa vytráca. Ako tak sledujem svet okolo seba, neverím vlastným očiam a ušiam. Ľudia sa dokážu meniť pre slávu, alebo zo závistí. Zrádzame sa vzájomne. Panuje nenávisť, neštítime sa zradiť človeka na ktorom chrbte sme sa vyšplhali na popredné miesta. Ak človek žije dlho, sleduje život, žasne, ako dokážeme znehodnotiť to, čo bolo dobré. Hrdíme sa vysokoškolským vzdelaním. Lenže nepoznáme vlastnú históriu, ktorá sa prekrúca, ako to komu vyhovuje. Od pravdy sme ďaleko. Hanobíme sami seba, ale mám vysokú školu. Ak nepracujem na sebe, vysoká škola mi je zbytočná. Mám len papier.

         Na sebe treba pracovať celý život a vzdelávať sa. Používajme sedliacky rozum, podľa neho sa rozhodujme. Je ešte náboženské cítenie na Slovensku? Slovensko nebolo tak ohrozené, ak je dnes. Toľko klamstiev a neprávd som nepočula ako je dnes. Ostaňme sami sebou a neprevracajme kabáty. Na Slovensku sa nám žilo dobre. Nemuseli sme sa hanbiť za Slovensko. Sami si to kazíme svojou chamtivosťou a nenávisťou voči jednému človeku. Len Fico je prekážkou, aj toho, čo sa teraz deje? Stále, lebo Fico. Nechajte mi to, čo píšem a o čom som presvedčená. Robíte to zo samoľúbosti, alebo príkazom? Aj mňa nenávidíte preto, že píšem, čo si myslím? Ktosi sa bojí pozrieť do svojho zrkadla. Nastavujem im ho. Môže byť šťastný človek, ktorý žije v nenávistí a pomste?

"Topíme sa v informáciách a prahneme po vedomostiach."  Rutherford D. Rogers

          Dnes sa všetko tak spolitizovalo, žiadna dôstojnosť a jednota. O úcte k človeku už ani nehovorím. Žijeme pre mamonu. Od dobroty sa vymýšľajú nepochopiteľné veci, ktoré vymývajú mozgy, hlavne mládeži. Zavádza sa rodová ideológia, nevieme či sme zviera, vec, chlapec, či dievča. Miesto mena, budú v škole bučať, havkať, či kvičať? Nečudujme sa preto, že citlivé deti si siahajú na život. To chceme? Začnime konečne všetci rozmýšľať a voľme normálnych ľudí, ktorí sú za normálne usporiadané rodiny – otec, mama, deti.

             Kde sa stratila ľudská dôstojnosť? Dnes je totalita, akú som ešte nezažila, ani za totality Sledujú cez internet, vypínajú ma, ak sledujem, čo sa im nepáči. Pozerám len to, čo mi prináša radosť, aj to mi nedoprajú. Ak budete normálne rozmýšľať a bude to v televízii, rada si to pozriem, ešte vás pochválim za kvalitný program. Pomaly nám zakážu myslieť a dýchať vzduch, ktorý je tiež zamorený, ako naše myslenie. Starých ľudí v dnešnej dobe by sa najradšej zbavili. Sú ako studnica múdrostí, život sa s nimi nemaznal, prežili. Vážili si prácu, vzťahy, rodinu. Žili sme skromne, ale v láske.

           Láska je to najkrajšie, čo môžeme rozdávať plným priehrštím, tá sa už načisto vytratila. Zavádzajú sa iné priority, neslušnosť, drogy, sexuálna výchova, ktorá mládeži len škodí. To má byť naša budúcnosť, ktorú nám núka PS? Kam sme sa to dostali? Náboženstvo sa vytráca. To, čo bolo pekné, je nemoderné. Zamyslíme sa nad sebou, nezapríčinil som tento chaos aj ja? Ak by sme si našli trochu času a vypočuli človeka, ktorý sa vám chce zdôveriť, možno by ste boli prekvapení. Dnes veríme skôr ohováračom. Ak nás už raz zaškatuľkujú, berú nás aj takých, bez toho, aby sme toho človeka chceli poznať.

"Jediné, čo vám priatelia nikdy neodpustia, je vaše šťastie."   Albert Camus

         Pán Boh vidí aj do vnútra človeka. Ak sme úprimne veriaci, aj keď nás z kolektívu vylúčia, ty, Pne, ostávaš s nami. Väčšinou som už len v tých bytových priestoroch, ale necítim sa sama. Často cítim Božiu prítomnosť. Radí mi, čo mám robiť. Stále mi dáva možnosť zdokonaľovať sa. Pane Bože, rada ťa počúvam, snažím sa pracovať na sebe. Často som nevďačná, hriešna, ty si Láska, odpúšťaš mi. Si mi veľkým vzorom. Pane Bože, nie som dokonalá, nesústredená, berieš ma takú, aká som. Ďakujem Ti za život, dobrú myseľ a že ešte chodím. Je to tvoja zásluha, Bože, môj. Ďakujem za všetko, kým ma nepovoláš k sebe.

        Najväčší dar, ktorému sa môžeme tešiť je pokoj v duši. Nepokoj si priťahujeme sami, svojou závisťou, ohováraním a nenávisťou. Sú to najväčšie pliagy nepokoja. V posledných rokoch najviac nenávistí sa hrnie na Fica. Nechcem sa ho zastávať. Kto pracuje, robí aj chyby. Kto je dnes dokonalý? Žilo sa nám zle? I keď sústavne poukazovali na jeho vládnutie a korupciu. Čo spravili za tri roky pre Slovensko tí, ktorí dnes sú pri moci? Ponechám to na ich svedomie, ak ho ešte majú. Ak by ľuďom záležalo na Slovensku, aj politikom, podľa mňa by sa mali dostať do vlády Smer a Hlas. Sú to skúsení politici. Ak by to aj tak bolo, nebudú to mať ľahké.

"Čoho je hoden potlesk, ak v duši cítite, že nie je zaslúžený." Pam Brown

           Bola som u sestry a brata v Spojených štátoch dvakrát, prežila som tam štyri mesiace. Necítia som, žeby sme sa mali horšie. Bola som hrdá na Slovensko. Všetko má svoje plusy aj mínusy. Nemenila by som systém v ktorom som žila za kapitalizmus. Ak by ľudia rozumne uvažovali a pracovali pre vlasť v ktorej sa narodili, mohli by sme žiť v blahobyte. Mladí ľudia majú tú možnosť cestovať po celom svete, môžu porovnávať. Treba im pripraviť podmienky, aby sa vrátili domov. Preto najviac záleží od politikov, ktorí sa dostanú do vlády. Prebudíme sa konečne z neexistujúcej vidiny? Ľudí, ktorí rozmýšľajú a nevyžívajú sa v ohováraní a nenávistí, svet nemá rád. Bohužiaľ. Je to naša mentalita? Zamyslíme sa nad sebou a spravme zo Slovenska úspešnú krajinu.

            Mali by sme sa zamerať na prírodu, nerobiť z nej smetisko. Skládky, kde sa komu zachce. Potom sa nečudujme, ak nám pridajú to, čím si nechcú znečistiť svoju zem. Veď sa nám to už stalo. Vzorom by nám malo byť susedné Maďarsko, čo sa týka čistoty. Aj obyvatelia Martina by si mal vstúpiť do svedomia. Zútulniť naše mesto, aby sa podobalo kultúrnemu mestu. Nezamestnaných máme dosť, robota sa nájde pre každého. Záleží od ľudí, ktorých sa to bezprostredne týka a sú za to platení. Všetko sa dá, ak máme chuť, aj organizačné schopností. Chátra, na čo sa pozrieme, akoby nemalo gazdu. Ostalo nám to, čo sa postavilo za totality.

          Zub času všetko ohlodáva. Občas sa zamyslím nad budovami, ktoré vidím z okna. Žiadalo by sa im vymeniť strešné krytiny. Sú to budovy v centre mesta, okolo starej budovy MS. Ak sú nevyužité, mohli by slúžiť na rôzne účely. Mesto sa o to nezaujíma. Vyhovára sa sústavne na peniaze, ktoré sa dávajú na zbrojenie. Tiež na iné účely, ktoré nám neprospievajú. Mali by sme sa snažiť zachrániť to, čo sa ešte dá zachrániť. Závidím mnohým mestám, sú čisté. Starajú sa o obnovu toho, čo je nutné. Centrum mesta by si naozaj zaslúžilo mnohé úpravy. Možno by aj Martin prilákal viac turistov. Páči sa mi objekt na malej hore, okolo lekárskej fakulty. Je pekne upravený, čistý. Mnoho nových budov je tam postavených. Najradšej tam chodím na prechádzky, aby som si ulahodila oku.

"Vrchol úspechu dosiahnete v tej chvíli, keď vás prestanú zaujímať peniaze, komplimenty či popularita."   Thomas Wolfe

           Dnes je krásny sviatok Márie, ktorým menom sa aj ja hrdím. Som rada, že si na mňa spomenú ľudia, ktorí ma poznajú. Niektorí ma navštívia osobne. Najviac si oceňujem žiakov, ktorí sa ku mne hlásia. Niekomu musím prekážať, zablokoval mi priateľov, ktorí si ma chceli uctiť. Práve som mala na návšteve žiakov Marienku a Igora, ktorí sú tiež v dôchodkovom veku. Tí, ktorí zablokovaním blahoželania cez telefón mne a mojim priateľom nedopriali, ďakujem. Prajem vám v živote len to najlepšie, nech sa vám darí. Želám vám takých ľudí okolo seba, ktorí by vám nestrpčovali život. Hlavne v staršom veku, keď si chcete s priateľmi vychutnať život. Možno už posledný na tomto svete. Je vzácnosť, ak si na nás ktosi spomenie.

"Naučme sa prijať kritiku bez toho, aby sme sa pomstili. Krajšie by bolo zamyslieť sa nad ňou."  Autorka

                                     Kardinál Stefan Wyszynski

           Druhý krajec chleba – Myšlienky na každý deň v roku

1.  K utrpeniu bratov nepridávajme vlastné. Usilujme sa im ho zmierniť tým, že ukrývame svoje.

2.  To, k čomu človek ľahko príde, nevie dostatočne oceniť, nevyvoláva v ňom pocit vďačnosti, naopak, znásobuje to jeho požiadavky. Preto si vážme ťažklo nadobudnuté veci.

3. Z našej služby ľuďom sa rodí dvojnásobné dobro. V našom okolí sa zmenšuje počet osamelých, opustených ľudí, ktorým sa odnikiaľ nedostáva pomoci, a v nás samých sa formuje ľahkosť v kontakte s ľuďmi, citlivosť voči iným, čo je vždy znakom vysokej duchovnej kultúry.

4. Cirkev nám nesľubuje výhodný a ľahký život, ale uisťuje nás, že do slávy sa prichádza cez kríž.

5. Hovoríme o ľudskej dôstojnosti a často myslíme na svoju vlastnú dôstojnosť. Zvykajme si myslieť ináč. Nielen na svoju dôstojnosť, ale aj na dôstojnosť suseda, známeho, neznámeho okoloidúceho, ba aj na dôstojnosť človeka, ktorý ma nenávidí. Na dôstojnosť každého.

6. Každý človek mimovoľne vplýva na svoje okolie už tým, že existuje. Usilujme sa stať plnohodnotnou osobnosťou.

7. Človek sa oslobodzuje a vnútorne sa rozvíja, ak je vnímavý voči svojmu prostrediu, keď rozmýšľa nie o tom, čo by mohol dostať od iných, ale o tom čo by im sám mohol dať.

Mária Latiaková
Všetky práva vyhradené 2021
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky