pokračovanie 10

          Vyznanie

          Uskutočnil sa môj dávny sen navštíviť Elenku v Poprade. Cítila som potrebu porozprávať sa s ňou. Predtým som absolvovala vážne lekárske vyšetrenia, aj rehabilitáciu, ktorú sa mi už nepodarilo dokončiť. Zdravotne som sa necítila dobre, bola som zoslabnutá, nazdávala som sa, že je to len prechodná záležitosť. Už v Poprade som cítila, že sa čosi v tele deje. Odmerala som si teplotu, ktorá to aj potvrdila. Zrazila som ju liekom.

         O 17. hodine sme odchádzali z Popradu. Braňo s Mirkom ma vyviezli výťahom hore. Opäť som si zmerala teplotu, bola vysoká, skoro štyridsiatka. Sobotu a nedeľu som sa liečila, ako som vedela. V pondelok som sa vybrala za mojou pani doktorkou. V čakárni som dosť dlho čakala. Prišiel pán, ktorý bol objednaný. Rozprúdila sa zaujímavá debata. Páčil sa mi tento pán, mal rozumné argumenty. Do debaty som sa zapojila aj ja. Je dobre, ak má človek možnosť objednať sa, hlavne ak je ešte v pracovnom pomere.

         Sú však aj akútne prípady, ktoré by sa mali zohľadňovať. Bola som už na rade, volali pána, bol empatický, dal mi prednosť. Dobre mi to padlo, vtedy človek zabudne na všetky problémy, ktoré nás trápia. Sestrička mi zobrali krv z prsta, zistili vysoký zápal v tele 150. Pani doktorka chcela objednať sanitku do nemocnice. Rozhodla som sa liečiť doma. Predpísala mi antibiotiká, liečila som sa doma celý týždeň s vysokými teplotami. Pri odchode z ambulancie sympatický pán mi poprial zdravie. Ako málo človek potrebuje k šťastiu, milé povzbudivé slovo viac lieči ako lieky.

           O týždeň som navštívila pani doktorku, teploty som už nemala, aj zápal sa znížil na 30. Porúčala som sa už len do Božích rúk, nech naloží so mnou, aká je jeho vôľa. Buď ma povoláš k sebe, alebo ma tu ešte necháš, dokončiť to, čo som zanedbala. Otestovala som sa, ukázalo sa, že som pozitívna. Cítim sa už lepšie, ešte zajtra vydržím pri oddychu. Je dobre, že mám dobrých priateľov, ktorí myslia a cítia so mnou, je to taká podpora pre človeka, že nie som sama, komusi predsa záleží na mne.

          "To najvyššie, čo si vedia ľudia navzájom darovať, je podnet pre lásku a bázeň."

Hans Ura Von Balthazar

          Pane Bože, veď ja nie som nikdy sama, ty si stále so mnou, riadiš môj život a usmerňuješ ho. Už len to, že skoro všetky úkony zvládnem sama. Najväčšie bohatstvo mám, že mi pamäť funguje, som vyrovnaná, aj to, že som po viac ako týždni sadla si k počítaču a môžem sa ti poďakovať za veľký dar. Pane Bože, ty najlepšie poznáš môj život, viem, nie som dokonalá, rada pomôžem, kde sa len dá, preto ani mne nič nechýba, mám všetko, čo potrebujem, lebo ma nesmierne miluješ.

            Ďakujem ti, že si mi splnil všetky túžby, poznala som kus sveta, postretávala som sa so vzácnymi ľuďmi, ktorí ma obohatili po mnohých stránkach, z čoho aj dnes čerpám silu. Zo všetkého sa dá poučiť, aj zo zlého. Ľudskosť a prajnosť je najkrajšia cnosť človeka, ktorá zanecháva hlbokú stopu. Peniaze nie sú všetko. Ak spravím službu človeku, bez toho, aby so požadovala zaplatenie, mne sa to vráti stonásobne. Poznám to z vlastnej skúseností.

         Pane Bože, ty si mi poslal toľko ľudí do cesty, ktorým vďačím, že ma prijali do spoločnosti, obohatili ma o ich dobrotu, solidaritu. Treba sa naučiť žiť aj s takými, ktorí nás nemajú radi, sami nevieme prečo, snujú intrigy, závidia? Naučme sa prijať aj takých, priať im len to najlepšie, nech sa im v živote darí. Pane Bože, obdar aj takých ľudí tvojou priazňou, aby sa vedeli aj ospravedlniť, ak je to potrebné. Mnohí to nedokážu, zakladajú si na svojom postavení, bolo by to pre nich ponižujúce.

          Ďakujem ti za dobrých kňazov. Obdaruj ich trpezlivosťou aj k starým ľuďom, u ktorých myslenie už tak nefunguje. Pamätám sa, ako sme sa obzerali po nežnej revolúcii, či nás nesledujú špicli. Bola to normalizácia, mohli sme verejne chodiť do kostola. Pane Bože, prosím o dobrých spovedníkov. Mala som ich veľa. Človek opakuje stále tie isté hriechy. Mala som rada spoveď, kde som sa zamerala na to, čo nás najviac trápi. Bol to dialóg medzi kňazom a kajúcnikom. Ak človek žije sám, najviac hreší myšlienkami.

         Milo spomínam na mladého kaplána Ľubka Gregu, ktorý začínal v Martine, vypočul človeka, vedel aj poradiť. Bolo to spontánne. Milo spomínam na ďalších kňazov, ktorí vedeli povzbudiť a dať nádej. Pán Boh nás najlepšie pozná, pred ním nemôžeme klamať. Starý človek, ak žije čestným životom, neohovára, dodržuje Desatoro prikázaní, hreší myšlienkami, ak vidí okolo seba kopec nespravodlivosti. Ohováranie, poškodzujú dobré meno, nebudem poukazovať na chyby druhých. Iba ak by som chcela radu od duchovného. Hneváme sa aj na to, čo sa okolo nás deje, nikoho to netrápi. Toto všetko spôsobuje hriech. Nebojme sa ozvať tam, kde sa treba ozvať. Vyžaduje sa taktnosť, rozmyslím si, aby som nikoho neurazila.

"Stvoriteľ nám dal lásku ako výraz našej ľudskej tváre."   Lev Nikolajevič Tolstoj

          Žijeme v neistote, každý sám pre seba, je to neprirodzené. Sme ľudské bytosti, máme radi ľudí, žiaľ, mnohí sa separujú. Nezaujímame ich. Ak je to tak, naučíme sa žiť aj sami. Mám to šťastie, že sa môžem vyrozprávať do počítača, ktorý neprotestuje. Pracuje aj myseľ, veď Pán Boh vie, kto čo potrebuje. Pane, ďakujem ti, že ťa mám, miluješ ma takú aká som. Nenechávaš ma samú, vždy mi pošleš človeka, ktorého momentálne potrebujem. Velebím ťa a ďakujem za všetky tie milosti, ktorými ma obdarúvaš. Ďakujem ti aj za ten kríž, ktorý nás neobchádza. Učí nás trpezlivosti, prijať aj nepríjemné veci.

          Zoslal si na mňa kadečo. Bola som v stave, keď som nemohla vyprášiť malú dečku. Nohy som ledva ťahala. Lekári tvrdili, že ma čaká invalidný vozík, môžem sa zložiť ako domček z karát, operácia neprichádzala do úvahy. Napriek tomu som sa nevzdávala. S tvojou pomocou, môj ty, Bože, podarilo sa mi zdolať aj to. Nikdy sa netreba vzdávať, treba bojovať!

          Dnes je nedeľa, 12. júna 2022, necítila som sa dobre, tlačilo ma na hrudníku. Priedušky som cítila ak v ohni, mala som zvýšenú teplotu, zavolala som si pohotovosť. V priebehu pár minút boli pred panelákom. Obliekla som sa, zišla dolu výťahom. V sanitke mi spravili test, stále som bola pozitívna. Doviezli ma na Urgentné vyšetrenie, porobili vyšetrenia, nasadili infúzie, spravili CT. Keďže som ohrozený pacient pri mojom vysokom veku a žijem sama, rozhodovalo sa o hospitalizácii v nemocnici. Nakoniec sa rozhodli zaviesť ma domov. Ak budú problémy, mala som hneď volať. Všetko je to tak, ako má byť.

          Pane Bože, aj teraz stojíš pri mne a riadiš môj život. Cítim sa už lepšie, dúfam, že aj tá pliaga, ktorá mi dala poriadne zabrať zmizne. Aj pri chorobe sa človek učí trpezlivosti a pokore. Potešila ma Anička, ktorá mi v nedeľu zavolala, chcela mi doniesť obed. Na jedlo som nemala chuť. Uvarila som si paradajkovú polievku, aby som mala niečo v žalúdku, na ktorú som mala chuť. Všetky nepokoje vo svete vznikajú z nedostatku lásky. Silný zážitok lásky je vnútorný pokoj kresťanskej lásky.

         V týchto dňoch sa mladí ľudia pripravujú na skúšku dospelostí, je to veľká zodpovednosť. Duch Svätý stojí pri nich, ak sa svedomito pripravovali do života. Ak chceme byť šťastní, vstúpme do školy Ducha Svätého. Duch riadi naše kroky, povzbudzuje nás, aby sme sa nevzdávali. Ten hojí všetky rany, ktoré nám človek spôsobuje. Mladým ľuďom prajem múdrosť, vynaliezavosť, aby šli za svojím cieľom. Stavajme životy na pevných základoch. Ak budeme na to myslieť, aj Pán nám bude na pomoci.

          Najsvätejšia Trojica je nádej na Božiu slávu, aj súženia dostanú inú povahu. Nádej je tu stále. V kom je rozliata láska, nemôže byť nešťastný, pociťuje lásku a pokoj v srdci. Človek sa teší plnosti života, túži po večnom živote. Preto mám rada všetkých ľudí. Škoda, že oni nemajú radi mňa. Nie je to v mojej moci, aby som ich naučila milovať ma. Nemám pocit, aby som sa na niekoho hnevala. Skôr neviem pochopiť to, žeby pre svoj úspech obetovali kohokoľvek.

          Mier môžeme zachovať len chápaním sa navzájom. Ak sa nám niečo nepáči, snažme na to taktným spôsobom poukázať. Ak je človek rozumný, aspoň sa zamyslí nad tým. Každý sa raz dostaneme pred Božiu tvár, tam budú odhalené naše priestupky, presvedčíme sa o svojej nedokonalosti a nenávisti k svojím bratom a sestrám. Božia múdrosť je nevyspytateľná. Sú ľudia veční smoliari, ku ktorým parím aj ja. Ťažko som si na to zvykala, ak som chcela mať pokoj v duši, musela som sa aj s tým vyrovnať.

          Dnes sa o láske toľko hovorí, škoda, že len hovorí. Osobne sa nehnevám na nikoho, rešpektujem každého takého, aký je. Ak sa to naučíme, nemôžeme prechovávať nenávisť k nikomu. Zamyslíme sa nad tým, prečo vlastne nemám rád toho človeka. Nemusím ho milovať, ale ani ubližovať. Ak by sme si to všetci uvedomili, žili by sme ako jedna veľká usporiadaná rodina. Nepriateľstvo sa rodí zo závisti.

          Keďže mám značné zdravotné problémy, neodkladne potrebujem sprchovací kút. Žiadala som príspevok, z môjho dôchodku 420 eur si to nemôžem dovoliť zaplatiť. Ostala som prekvapená, že požadujú odo mňa potvrdenie o zárobku, ktorý som dostávala ako prísediaca na súde. Nenapísala som to do žiadosti ako vedľajší zárobok. Už dávno tam nechodím. V tej dobe, keď som chodila, dostala som dve eura ak pojednávanie trvalo menej ako päť hodín. Ak som pretiahla tie hodiny, dostala som, tuším päť eur. Nechodila som tam pre zárobok, zaujímala ma táto práca. Stretla som sa tam s fantastickými ľuďmi. Často ma nevolali, mala som problém dlhšie sedieť pre syndróm nepokojných nôh.

         Koľkí ľudia sa spreneveria štátu, neplatia dane, je to v poriadku? Žijem sama, svoju prácu som si odviedla poctivo. Mávala som otvorené hodiny, ktoré nikto nechcel, taktiež praktikantky šesť týždňov, zaplatené som to nemala. Nesťažujem sa. Vtedy som si aj poplakala, ale naučila som sa rozmýšľať a ukázať, ako spestriť vyučovací proces. Práve to ma dnes teší. Na starých ľudí sa dnes nepozerá, že sme tvorili hodnoty. My nepotrebujeme už nič, len zomrieť.

          Práca učiteľa je krásna, ale aj náročná. Učiteľ musí mať rád deti. Mnohí žiaci si to ocenia, sú aj takí, ktorí si nevedia prácu učiteľa vážiť. Záleží aj od rodičov, aký majú postoj k učiteľovi. Ak žijeme dlhšie, už sme aj u svojich kolegov nezaujímaví /tá stará/ , ťažko to padne človeku, ak sa nám to dostane od kolegyne, ktorú sme si vážili. Človek musí aj s tým počítať, nevzdávať sa, vážme si svoje hodnoty, ktoré nás posúvajú dopredu. Pokiaľ nám myseľ pracuje, dokážeme sa zasmiať na svojej nemohúcnosti, sme na tom dobre. Tešme sa z každej maličkostí. Môžeme sa považovať za šťastných ľudí. Naučme sa byť niekedy hluchí a slepí. Nech nás majú za senilných starých dedkov. Každého to čaká, želám im krásnu starobu.

          Nezakladajme si na tom, že nás ľudia obdivujú. Dôležitejšie je, aby sme sa Bohu páčili. Ak je to tak, človek musí cítiť radosť a pokoj v srdci. Buďme kritickí sami voči sebe. Vážme si svoje hodnoty, ktoré máme, aj Boh nám ich posilňuje. Naučme sa rozprávať s Bohom, on nás najlepšie pozná, tiež naše túžby a bolesti. Nemusíme vytrubovať, akí sme dobrí. Naše skutky hovoria za nás, aj tie, ktoré robíme v skrytosti.

          Naši národní buditelia - Štúrovci sa musia obracať v hrobe. Chováme sa macošsky k svojej vlasti. Miesto toho, aby sme ju budovali a zveľaďovali, sme k nej ľahostajní. Ak by sme si vážili to, čím sme obdarovaní, snažili by sme to chrániť a budovať, žili by sme šťastne. Každý normálny vlastenec, by sa mal snažiť o rast svojej krajiny. Vážme si to, čo nám zanechali naši predkovia. Dnes nám je jedno, kde bývame. Svoju vlasť zapredávame pre svoju prestíž, necháme sa manipulovať. Myslíme si, že nám Amerika, alebo Ukrajina pomôžu, ak by sme sa dostali do nezvládnuteľných situácií? Sami majú dosť svojich problémov.

           Ak by vládnym činiteľom záležalo na prosperite Slovenska, mohli by sme mať doma Švajčiarsko. Vyžaduje si to starostlivosť o to, čo doma máme. Krásnu prírodu, prírodné bohatstvo, ktoré nám mnohí závidia. Všetko záleží od predstaviteľov, ktorí spravujú tento štát. Chybuje motivácia. Máme šikovných ľudí, treba im dať možnosť presadiť sa. Ak sa politici nevedia medzi sebou rozumne dohodnúť, ako ušetriť peniaze na školstvo, zdravotníctvo, naša vlasť prekvitať nebude. Skôr upadať. Veď dnes nikomu nezáleží, akým smerom sa Slovensko uberá. Kto nemyslí na ľudí za ktorých zodpovedá, môžeme si ich vážiť? Nečudujme sa potom, že sa na nás svet pozerá ako na hlupákov s ktorými môžu manipulovať ako sa komu zachce.

           Potrebujeme múdrych a zdravo zmýšľajúcich ľudí. Každý štát sa snaží pomôcť svojmu národu. Našim čelným predstaviteľom viac záleží pomáhať hlavne sebe, tiež cudzím štátom, len nie vlastnému. Najhoršie je to, že si nás nemôžu vážiť ani iné štáty, ktoré sa snažia zmierniť zdražovanie, viac myslia na ľudí, ktorých zastupujú. Naši politici by mali byť trochu zdržanlivejší, ak by im záležalo na vlasti za ktorú sú zodpovední. Bez rozmyslu Ukrajine posielajú zbrane, tým vlastne pomáhajú Amerike, ktorá nechce vojnu, robí to rafinovane, má na to ľudí, ktorí ich radi zastúpia. Rusi tiež nie sú hlúpi, prirodzene, že sa bránia. Nie som podporovateľom žiadnej vojny.

"Nie sme monopol, máme iba podiel na trhu. A v tom je rozdiel."  Steve Ballmer

           Buďme viac ústretoví k tým, ktorí náš štát budovali. Nebuďme ľahostajní k tomu, čo sa u nás deje. Mnohé veci neviem pochopiť mojim rozumom. Vždy som bola za pravdu a spravodlivosť. Robím to aj dnes. Za pravdu sa netreba hanbiť. Práve preto mi aj Pán Boh žičí, vie, že nie som vypočítavá, mnohé veci dokážem vyriešiť sama. Zložitejšie úkony by som nezvládla bez pomoci Boha. Som vďačná za jeho starostlivosť a podporu. Aj on chce, aby som písala tak, ako to ja cítim. Často mi vkladá myšlienky do mojich mozgových závitov.

          Ľudia sú podráždení, na všetko nadávajú, starajú sa do súkromia človeka, do čoho by sa nemuseli. Niekedy človek žasne nad tým, čím sa ľudia zaoberajú. Rozčuľujú sa, starajú sa do cudzích záležitostí. Na svet sa pozerá tmavými okuliarmi. Neplatia tam žiadne argumenty. Ak niečo konám s láskou, musím to cítiť vnútorne, vtedy sa ani nerozčuľujem. Majme pekný vzťah k svojmu okoliu. Snažme sa o láskavý postoj ku každému človeku. Ako sa tak zamýšľam, zmenilo sa u nás za tých tridsať rokov u nás k dobrému?

           Pane Bože, osvieť moje vnútro, aby som nerozsievala okolo seba nenávisť. Nech vyžaruje z môjho vnútra len radosť a pochopenie. Osvieť rozum politikom, aby pracovali pre blaho národa, ktorého zastupujú a z ktorých daní žijú. Je šťastný človek, ktorý žije v láske, nebojme sa ani ozvať ak si to situácia vyžaduje. Robme to citlivo a s porozumením. Za nesprávne rozhodnutia z vypočítavosti vo svoj vlastný prospech sa ťažko platí - vypomstí sa to tým najchudobnejším.

          Nenávisť plodí ďalšiu nenávisť. Prečo bojujú štáty proti sebe? Rusko a slovanské národy chcú zničiť, bol to už dávnejší cieľ. Postavila sa proti nemu EÚ, čomu sa čudujem, Spojené štáty, tiež sama Ukrajina, ktorej nezáleží na vlastnom národe. Škoda, že aj malé Slovensko sa najviac angažuje v neprospech vlastného národa. Podporujú vojnu, hlavne dodávkou zbraní.

        Rusko je veľmoc, miesto toho, aby sa rokovalo s nimi a vyjednávali spoluprácu, odmietajú rokovania. Sme závislí jeden od druhého. Roky sme boli odkázaní na nich. Miesto toho, aby sme diplomatickou cestou vyjednávali, škodíme sami sebe. Naši politici pracujú sami pre seba. Veď to aj tak vyzerá. Všetko je drahé, pomoci sa nám nedostáva. Ničíme to, čo bolo dobré a prospešné pre nás. Celá EÚ sa ženie do záhuby. Rozmýšľam nie politicky, ale prakticky.

           Vojnou nič nedosiahneme, mnohí prídu o najcennejšie, čo majú. Ničí sa to, čo sa roky budovalo. Najhoršia je strata životov detí a nevinných ľudí. Život je to najcennejšie, čo máme a my prispievame k zničeniu samých seba. Každý sa bráni aj svojich obyvateľov, aby mali šťastný a spokojný život. Našim politikom nezáleží na prosperite národa, ktorý riadia. Je to boj o moc, ktorej pomáhajú svojou nerozvážnosťou. Peniaze hýbu svetom. Ukrajinu klamú, je to propaganda, môžu na to najviac doplatiť, hlavne tí najchudobnejší Ukrajinci. Vojna neprináša nič dobré len bolesť a utrpenie. My ju ale podporujeme!

          Len život v láske a porozumení nám prináša radosť a šťastný život. Cítime sa vykúpení Ježišom Kristom? Robíme to, čo sa aj jemu páči? Život je široký pojem, čo robíme pre jeho záchranu? Cieľom svojho života je zachrániť si ho. Veľkým umením je žiť pre niekoho. Majme odvahu ísť proti prúdu svojim životom. Žime tak, aby náš život mal zmysel. Iba vtedy môžem povedať, žil som šťastne, nepremrhal so si svoj život. Masmédia nám vymývajú mozgy, nehovorí sa pravda. Nedá sa nikomu veriť.

          Vojna nemusela byť. Aj teraz Zelenskyj zväčšuje svoje požiadavky, aby sa im pomáhalo obnoviť Ukrajinu, aby sa vrátila do pôvodného stavu. Politici mali rozmýšľať skôr, aby vojna nebola, zabrániť jej rozumnou dohodou. Neviem, či budú ochotné mocnosti, ktoré to všetko zapríčinili im pomáhať. Má to hradiť EÚ na úkor celého zoskupenia? EÚ spravila obrovskú chybu svojim postojom proti Rusku. Myslia si, ak zastavia odber plynu a ropy, potrestajú Rusko? Trestáme sa sami, svojou hlúposťou. Ukrajina nie je členom EÚ. Ak nie sú ochotní s Putinom komunikovať, musí sa brániť. Som presvedčená, že nechcel Ukrajine škodiť. Niekoľkokrát som navštívila ešte Sovietsky zväz. Žili na nižšej úrovni, ako sme boli my. Ľudia boli k nám láskaví, sú sčítaní, dalo sa s nimi hovoriť. Dnes je už Rusko na vyššej úrovni ako boli pre mnohými rokmi. Nikdy nie je neskoro spamätať sa, napraviť to, čo sa ešte napraviť dá.

"Bohatí dobrodinci nevidia, že ich dary pre chudobných často odcudzili ešte chudobnejším."
  Lev Nikolajevič Tolstoj

        Samému človeku sa ťažko žije, ak nemá rodinu okolo seba. Najviac to pociťuje vtedy, ak príde nepredvídaná choroba. Mám priateľov, ktorí na mňa myslia. Bez ich pomoci by sa mi ťažko žilo. Nechcem ich moc zaťažovať, keďže sú ešte v pracovnom pomere. Pri vysokých teplotách som pozabudla na najdôležitejší liek, ktorý mi už narobil problémy. Zistila som to v piatok večer, keď som ho chcela užiť. V sobotu, nedeľu sú lekárne pozatvárané, jedna bola otvorená, lenže liek, ktorý som nutne potrebovali nemali. Bez receptu by mi ho neboli dali, len v mojej lekárni, kde ma poznajú.

          Neviem čo by som bola dala za to, keby som ho bola predsa objavila. Na moje šťastie aj to som zvládla. Tri noci som nezažmúrila oko, chodila som po byte ako mátoha. Môj syndróm nepokojných nôh mi nedovolil spať. Konečne za pomoci priateľov sa mi podarilo ho získať v pondelok. Spala som ako v oleji. Pane Bože, ďakujem ti, že som aj to zvládla, pomohol si mi tieto noci prebdieť. Kričala som, keď som myslela, že ten nepokoj nôh už nevydržím. Zistila som, že človek naozaj veľa znesie, učíme sa pokore a trpezlivosti.

          Veľa som počula o námesačnosti, keď som sa ocitla v kúpeľni, chcela som ísť na WC. Šla som chrbtom otočená, rukami som sa pridržiavala steny. Ostala som stáť, v tom, akoby som sa prebudila. V posledných dňoch mám problémy so stabilitou. Musím dávať pozor, aby som nespadla. Zatiaľ som sa stále udržala na nohách. Aj zdravotný personál na Urgentnom vyšetrení v Martine mal obavy o mňa, preto uvažovali ma hospitalizovať v nemocnici. Ďakujem záchrannej službe a zdravotným pracovníkom za ich obetavú prácu a prístup k človeku. Pane Bože, aj tebe ďakujem, že som nespadla pri námesačníctve.

          Už som sa mnohokrát presvedčila o tom, že v najťažších životných skúškach som nebola sama. Pán vždy stál pri mne. On nás najlepšie pozná, vie kto čo potrebuje. Čaká ma ešte vyšetrenie u pľúcneho lekára. Je to dlhá záležitosť, kým získam opäť to, aby som mohla dýchať, prestal kašeľ a mohla sa zaradiť do bežného života. Človek sa stále učí. Cez tieto najhoršie dní, keď som potrebovala sústavnú starostlivosť, mohla som si vybaviť zariadenie, kde by sa boli o mňa postarali. Opäť som sa mohla vrátiť do môjho bytu. Aj to je poučenie do budúcnosti. Moja opatrovateľka Anička sa stará o mňa ako vie. Ochota a dobré slovo tiež prispieva k pohode. Ďakujem všetkým priateľom, ktorí na mňa myslia a pomáhajú mi.

"To najvyššie, čo si vedia ľudia navzájom darovať, je podnet pre lásku a bázeň."

Hans Urs Von Balthazar

          Starobe sa netreba posmievať, všetci spejeme k nej, ak budeme mať to šťastie. Každý človek si zaslúži úctu a uznanie. Od našej vlády pomoc nemôžeme čakať, sme nerentabilní, zavadziame. Je to smutné konštatovanie, ktosi to musí povedať, veď je to pravda. Dnes sa za pravdu trestá. Že nám to už tak nemyslí? Netrápme sa preto. Človek skôr narodený viac si pamätá to, čo sme prežili v mladosti. Dokážeme hovoriť zaujímavé veci, len ich treba počúvať. Získali by mnoho zaujímavých informácií. Nešetríme pekným a povzbudzujúcim slovom, ktoré nás povzbudí k tvorivosti. Dodáva nám impulz do života.

          Prečo deti milujú svojich starých rodičov? Cítia ich lásku, porozumenie, srdečnosť a rozdávanie sa. Sú to spojené nádoby, bez ktorých by sa nám ťažko žilo. Starí rodičia získavajú od vnúčat impulz do života. Obohacujú nás o to, že náš život má predsa zmysel. Život nie je prechádzka ružovou záhradou. Prináša nám radosť, starosť, bolesť. Treba sa naučiť aj s tým vyrovnať. Netrápme sa nad tým, čo nemôžeme zmeniť. Všetko sa odvíja o človeka. Je dobre, ak sa navzájom chápeme a pomáhame si. Tešme sa, ak sa niekomu darí, tiež myslíme na tých, ktorí našu pomoc potrebujú.

          Ak by sme všetci takto rozmýšľali, žili by sme v láske, vojny by neboli. Nemuseli by sa v takom množstve vyrábať zbrane. Slováci sme veľkodušní, darovali sme zbrane, ktoré by mali nás chrániť ak bude potrebné. Radšej sa spoliehame na susedov. Veď im aj tak nezáleží na nás, hlavne, že sa oni majú dobre. Tieto prostriedky by sa mali využiť na mierové ciele, vzdelávanie a starostlivosť o zdravie človeka. My, ľudia, sme už takí, nie sme spokojní s tým, čo máme. Chceme mať viac, ako môj sused. Začíname si závidieť, ohovárame sa, tým sa vlastne narúšajú vzťahy. Sme stále nepoučiteľní. Škoda, že tak rozmýšľajú tí, ktorí by mali chrániť to, čo sa nám podarilo vybudovať.

"Je poľutovaniahodné, že z lásky väčšinou robíme pravý opak toho, čo vlastne chceme."

Pierre Abélard

          Dnes žijeme naozaj v ťažkej dobe. Pandémia, ktorá ešte stále lomcuje svetom. Vojna na Ukrajine, zbytočne umierajú nevinní ľudia, ktorým už život nikto nevráti. Tomuto všetkému by sa dalo predísť pri troške zdravého rozumu. Ak by sa dokázali diplomaticky dohodnúť, robiť aj kompromis, vojna nemusela byť. Veď sú to slovanskí bratia, ktorí dlho nažívali spolu. Nepáči sa mi nenávisť voči komukoľvek. Život na zemi by bol spokojnejší, keby sa nemontovali iné štáty do cudzích záležitostí. Ukrajinský prezident stále požaduje zbrane, tým sa vojna nezastaví. Sankcie proti Rusku tiež nepomôžu. Rozumnejšie by bolo skončiť vojnu, ktorá naozaj nemusela byť.

"Z príživníka sa stane oveľa ľahšie boháč ako otec rodiny." Marcus Tullius Cicero

          Život je to najcennejšie, čo máme a my ho tak ľahkovážne zabíjame. Myslím hlavne na deti, ktoré ešte ani nežili. Nie som politik, ani vypočítavý človek. Celý život som žila skromne, nikoho som neokrádala, poznala som kus sveta, čerpala som skúsenosti, môžem porovnávať. Jeden prázdninový mesiac som si na to poctivou prácou zarobila. Do hláv ľudí nevidím, ale vojna je to najhoršie riešenie.

          Ako osoba, ktorá som bola celý život za spravodlivosť a pravdu, nehanbím sa za to. Pomoci sa mi nedostalo od nikoho. Nekupovala som zbytočné veci, nezávidela som tým, ktorí si mohli viac dovoliť. Preto mi aj Boh žehná a praje mi. Napriek dobe v akej žijeme, cítim sa vyrovnaná, teším sa že mi pamäť slúži, preto sa vyjadrujem tak, ako sa vyjadrujem. Ako dieťa som zažila vojnu, bolo to peklo. Našťastie všetci sme ostali živí. Ľutovala som tých mladých chlapcov, ktorým život zobrala táto vojna. Videla som ich mŕtve telá na vlastné oči. Mladí ľudia, ktorí mali život pred sebou, domov sa už nevrátili. Nie som politik, preto neviem pochopiť ľudí, ktorí vojnu podporujú. Nech ma majú za hlupaňu, radšej ňou budem, akoby som podporovala to, čo sa dnes na Ukrajine deje.

           Zdá sa mi, že ukrajinský prezident len požaduje zbrane, nie je vďačný za to, akej podpory sa mu dostáva od krajín, ktoré by sami potrebovali pomoc. Záleží mu na vlastnom národe? Ak by mu naozaj záležalo, snažil by sa vojnu čím skôr ukončiť. Nehovorí sa pravda. Na to sú potrebné rozumné vyjednávania. Možno by sa dohodli medzi sebou, keby do toho nezasahovala Amerika. Začnime myslieť a zachraňovať to najcennejšie, ktoré máme, sú to ľudské životy. Do háv politikov nevidím.

"Rodina je jediný útvar, v ktorom možno poraziť útok bohatých."

Gilbert Keith Chesterton

          Pán Ježiš nás hľadá, má otvorené srdce. Majme ho otvorené aj my. Ježišova láska sa nezatvára pred nikým, miluje nás všetkých. Odovzdajme sa Ježišovmu Srdcu, ktoré je naplnená láskou. Učme sa od neho myslieť a konať tak, aby sme nikomu neubližovali, mysleli hlavne na toho, kto našu pomoc naozaj potrebuje.

          Ekonomika by mala rásť, ona upadá. Pozeráme sa len na prosperitu svoju, utrpenie druhých a ich bolesť nikoho nezaujíma. Bez rozmyslu zastavíme dodávku ropy a nafty, lebo to druhí chcú. Vládni činitelia si myslia, že tým potrestajú Rusko? Trestáme sa sami tým, že ju nebudeme mať, alebo sa nedoplatíme za ceny, ktoré sú na naše pomery nemysliteľné. Čím vlastne rozmýšľajú tí ľudia? Zdravým rozumom určite nie. Myslíme si, ak nebudeme zveľaďovať to, čo by sme mali, budú nás druhí chváliť? Tak rozmýšľať môže len hlupák. Budú nás aj za takých považovať. Naši politici by mali byť trochu zdržanliví a myslieť viac na vlastný národ.

          Silou mocou sa prispôsobujeme západu, myslíme si, že budeme mať ľahší život? EÚ by mala na to myslieť a podporovať to, čo je pre nás výhodné. Zabúda sa práve na najchudobnejších, ktorí patríme do tohto zoskupenia. Pri rozširovaní členstva by sa malo poriadne rozmyslieť, ktoré štáty tam prijmú. Mali by to byť zodpovedné štáty, ktorým by záležalo na fungovaní EÚ. Pomáhať tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Tí, ktorí sa snažia o prosperitu štátu v ktorom žijú. Naučme sa poznávať vzájomne Božími očami. Buďme múdri a vytrvalí aj v najťažších okamihoch života. Ak sa politici EÚ nepamätajú, môže sa rýchlo rozpadnúť.

          Majme vnútornú slobodu, ktorá je nám Bohom darovaná. Nie je sloboda sveta. Konajme tak, aby sme sa nemuseli hanbiť za naše zlyhania. Pán Ježiš prišiel na svet a stal s človekom, aby vzal všetky hriechy na seba. Nasledovať Ježiša je dať sa do pohybu a tvrdo pracovať na sebe. Život do večnosti nie je ľahká cesta. Záleží od každého z nás, ako dokážeme prekážky zdolávať. Po voľbách nová vláda, ak jej bude záležať na Slovensku, bude mať čo robiť, aby napravila to, čo sa rozpredalo, alebo darovalo na úkor vlastného národa.

         Od rodiny sa všetko odvíja. Aká je rodina, taká je spoločnosť. Základ rodiny je láska a porozumenie. Kto miluje seba, zákonite miluje aj ľudí okolo seba. Zdravá rodina je veľký dar, vážme si ju. Zbavme sa sebectva a lakomstva. Buďme darom jeden pre druhého. Dôvera je veľmi dôležitá. Modlíme sa za ľudí okolo nás, najmä za tých, ktorí nás nemilujú. Ak to robíme, nikdy neostávame sami. Buďme vďační za každý dar, ktorý sa nám dostáva.

          Neodháňajme ľudí od seba. Možno práve tí nás najviac milujú. Od nich by sme veľa získali vo svoj prospech. Hrdosť nám to nedovolí, už sme ho zaškatuľkovali. Všetci sme strojcami svojho šťastia. Ohováranie nerobí človeka šťastného. Modlíme sa za takých ľudí. Jazyk je veľmi nebezpečný, dokáže zničiť človeka. Len ten človek môže žiť šťastne, ktorý žije v láske. Nič nemusím, treba chcieť robiť a konať tak, aby sme boli spokojní sami so sebou a nemali výčitky svedomia. Ak máme srdce plné lásky, cítime sa šťastní a vyrovnaní.

"Nie je lepšieho daru, keď žije žena a muž ako jedno telo a duša v rodinnom kruhu."

Homér

         Naučme sa žiť čestne, nedajme sa nikým a ničím zotročiť. Ak konáme podľa svojho vedomia a svedomia, nemusíme sa ničoho báť. Sme plní lásky a to nás robí šťastných. Nie je to naša chvála ale Boha, lebo len on nás najlepšie pozná a žičí nám. Presviedčame sa o tom, keď príde choroba, sme bezmocní, ale nie sami, lebo na nás Boh nezabúda. Pomoc príde v každom okamihu, i keď je náš život ohrozený. Pane, odovzdávam sa ti do tvojich rúk, ak môj život má skončiť, rada ho prijmem. Ty najlepšie vieš, či som hodná tvojho prijatia.

           Byť dobrým kresťanom, vyžaduje si hodne lásky. Rozdávajme ju nezištne, ktorá ide z úprimného srdca. Je dobre ak dokážeme prijať človeka, ktorý nám veľmi ublížil svojim jazykom a poškodil nám dobré meno. Sme často zranení ľudskou ľahostajnosťou. Dajú nám pocítiť opovrhnutie, ktorý zapríčinil jazyk. To, čo je v človeku vzácne, nechcú poznať. Odovzdajme sa vtedy Bohu, budeme sa dobre cítiť. Boh rád pomáha, musíme sa o to sami pričiniť. Buďme otvorení k tomu, kto nám ubližuje, nevracajme mu to. Otvorenosť mnohí nemajú radi, skôr veria nepravde, bez toho, aby sa snažili ju overiť.

         Staroba nám prináša množstvo úskalia, treba ich prijať a naučiť sa s tým žiť. I keď nie sme dokonalí, Pán Boh nás miluje. Milujme sa navzájom aj my, rozdávajme lásku všade, budeme cítiť pokoj v duši, ktorý nám nemôže nikto zobrať. Základ šťastia je odpúšťanie. Pane Ježišu, pomôž nám kráčať tvojou cestou.

              Čo nás najviac trápi v súčasnom 21. storočí? Odpovede by boli rôzne. Sme maloverní, viac by sme mali dôverovať Bohu. On je rozhodujúci v našom živote. Záleží len od nás ako reagujeme na naše okolie, tiež na Boha v našich skúškach. Obviňujeme kohokoľvek, bez toho, aby sme sa zamysleli sami nad sebou. Nie som to práve ja, ktorý zapríčiňujem nepokoj v našom okolí?

"Každý človek je bohatý ak má zdravé ruky a trochu rozumu."  Tomáš Baťa

          Ak milujeme Boha, nemusíme sa ničoho báť. Spoliehajme sa sami na seba a naučme sa sústavne zdokonaľovať. Neverme všetkému, čo nám núkajú média. Riaďme sa vlastným rozumom. Nebojme sa povedať svoj názor. Nešetríme ani dobrým slovom, ktoré povzbudí každého človeka k premýšľaniu, či to, čo robí, je správne. Pri mojej nečakanej chorobe sa mi dostalo množstvo povzbudivých slov od zdravotníckeho personálu a empatických ľudí. Som za to nesmierne vďačná. Len vtedy si človek uvedomí podstatu zdravia a je za to vďačný.

          Starý človek rád spomína na to, čo bolo v našom živote pekné. Boli sme mladí, plní plánov a predsavzatí. Aj dnes si pripravme srdcia na to, čo je pekné, čo nám prináša radosť. Trochu sme sa odcudzili, nevieme sa počúvať. Treba si čas zadeliť tak, aby nám prinášal radosť. Robme to, čo nás baví, snažme sa spraviť radosť druhému pekným slovom. Ak je človek sám, nemá sa s kým rozprávať, zisťujem, že sa rozprávam sama so sebou.

"Aby mohol niekto rozprávať o minulosti, musí mať bohaté vedomosti z prítomnosti."

Sun Tzu

          Ak inklinujeme k prírode a máme ju radi, nie sme sami. V sobotu som mala krásny zážitok. Vyprala som bielizeň, šla som ju zavesiť na terasu. Otvorila som dvere, vystrašila so sokola, ktorý si opatroval svoje dve mláďatá. Narážal do okien, bolo mi ho ľúto. Na terase som sa mu začala prihovárať, aby sa ma nebál, aby sa utíšil a šiel sa postarať o rodinu. Presvedčila som sa, že mi rozumel. Keď som odchádzala, už sa nebál, opäť som sa mu prihovorila. Zvieratka rozumejú ľudskej reči, cítia jemnosť hlasu, vtedy sa uspokoja.

        Nechcela som ho opäť vystrašiť, keď som prišla pre bielizeň. Už pri otváraní dverí som sa mu prihovorila, pochválila ho, ako sa vzorne stará o mláďatá. Poznal už môj hlas, ani sa nepohol. Viackrát som sa presvedčila, že zvieratká poznajú človeka, ktorý im nechce ublížiť. Mám pekné skúsenosti aj s vtáčikmi, ak sa im človek prihovorí, tešia sa tomu. Predvádzajú sa pred nami. Sú to milé zážitky s ktorými sa rada vraciam domov. Obohatená som o čosi nové.

          Človek je zvedavý tvor, som zvedavá, čo si o mne myslí druhý. Dnes som sa opýtala Aničky, mojej opatrovateľky: "Čo si o mne myslíš, ale úprimne?" Aj v tom mám rada úprimnosť. Vystihla ma dobre. Učiteľ nezatají svoju deformačnú profesiu. Nemyslím na sekírovanie, alebo nadradenosť, rada poradím v tom, čo sa mne osvedčilo. U Aničky som ohodnotila jej zdržanlivosť. Zhodneme sa v tom, že nemáme rady ohováranie. Som typ, ktorý mám rada rozhovor, ktorý je hĺbavejší, môžem sa nad tým zamyslieť a posúva ma to dopredu. Viem, že ma obohatil o čosi nové, na čom môžem pracovať a zdokonaľovať sa.

         Vážim si ľudí, ktorí sú otvorení, povedia pravdu, čo si myslia. Nemusím so všetkým súhlasiť, nepresviedčam ho o mojej pravde. Na tom stojí moja viera, aký postoj mám k Bohu a k môjmu okoliu. Ako osoba mám miesto vo svojom živote? Zamysleli sme sa niekedy nad tým? Na prvom mieste by mal byť Boh, ale nezabúdať na ľudí, ktorí nás potrebujú. Svätý Pavol a Peter nám zanechali základ viery. Milovať Boha nie je povinnosť, musíme k nemu cítiť lásku. Túto lásku by sme mali prejavovať aj k ľuďom s ktorými sa stretávame. Ak nás odmietajú, nevnucujme sa im, berme ich takých akí sú.

"Nie to, čo mám, ale to, čo viem, je mojim bohatstvom." Thomas Carlyle

              Nastal čas, aby som sa konečne zamyslela nad sebou a svojim životom.

         Božie Slovo je silnejšie ako sú naše predsavzatia. Najlepší lekár sveta je Ježiš Kristus. On lieči všetky rany sveta. Ak sme prameň čistého zmýšľania, musíme to vnútorne cítiť. Ponorme sa do Božského Srdca Ježišovho. Staňme sa evanjelizátormi nielen slovom, ale skutkom. Naučme sa milovať ľudí, aj tých, ktorí nie sú nám sympatickí. Ak nechceme povzbudiť, radšej nehovorme. Nevhodná veta môže viac pokaziť, ako dať nádej na vnútornú premenu.

          V živote je všetko tak, ako má byť. Pán Boh riadi náš život, či sa nám to páči, alebo nerozmýšľame nad tým. Ak sa dožijeme vysokého veku, máme bohaté skúsenosti, vieme sa lepšie rozhodovať. Môžeme sa meniť každým dňom k dobrému, či horšiemu. Dôležitá je vnútorná premena. Je dobre, ak počúvame vnútorný hlas, čo nám hovorí. Život je naozajstná škola života. Naučme sa zvládať prekážky, ktoré sa nám stavajú do cesty. Brať ich ako súčasť života. Snažme sa s ľuďmi vychádzať dobre. Naučme sa prijať aj nepríjemné momenty, ktoré nás donútia k zamysleniu sa. Ak ich dokážeme prijať s úsmevom na tvári, sme na správnej ceste.

          Infekčnú chorobu, ktorú som pomerne dobre zvládla, ma len posilnila. Dnes som tu už nemusela byť. Aj v tom som sa presvedčila, že Pán Boh ma necháva žiť. Iste mám resty, nad ktorými by som sa mala zamyslieť, aby som spokojne odišla do večnosti. Veľa nezmyselností ma rozčuľuje, v tom by som sa mala mierniť. Mnohé veci ma vytočia, zlostne zareagujem na to, čo sa mi nepáči. Dnešná doba nám to núka plným priehrštím. V tom by som mala byť zdržanlivejšia. Vždy som bola proti nespravodlivosti, ktorú som neznášala. Ani dnes sa nemôžem toho zbaviť. Počúvame toľko klamstiev, ktoré nám núkajú, sami aktéri týmto klamstvám nemôžu veriť.

          Sú ľudia, ktorí spôsobujú bolesť, pripúšťam, nemusí to byť úmyselne. Ak sa potrebujem zdôveriť človeku, ktorému dôverujem, často odchádzam od neho sklamaná, nepochopená. Miesto povzbudenia a dobrej rady, odchádzam s bolesťou v srdci, skôr zranená. Takému človeku už nemôžem dôverovať. Svoje problémy si dnes riešim sama. Pán Boh nás nenecháva trápiť sa. Vždy sa naskytne človek, ktorý vylieči aj tie najväčšie boľačky. Celý život treba mať na pamäti, neubližuj druhému len zato, aby som sebe polepšil.

"Úspech je súčasť malých snáh opakovaných deň čo deň."  Robert Collier

           Starší človek je už menej pohyblivý, je narušená stabilita, do kostola nie som už schopný ísť bez sprievodu. Našťastie, máme sv. omše v Luxe a Lúmen. Priama účasť na bohoslužbách je najlepšia. Človek sa dokáže lepšie sústrediť. Doma nám pozornosť uniká, sústredenosť nie je taká ako v chráme. Som vďačná, že mám túto možnosť zúčastniť sa na viac sv. omšiach, kde sa dokážem sústrediť. Sme nedokonalé ľudské bytosti, veď ty, Pane Bože, nás najlepšie poznáš a dokážeš nám odpustiť, čo my ľudia, nedokážeme. Len tebe môžem ďakovať za to, čím som dnes a ako sa vnútorne cítim.

         Naučme sa žiť tak, aby sme nemali výčitky, že sme nevypočuli človeka, ktorý sa nám chcel zdôveriť. Na to by sme si mali vždy nájsť čas. Ani samota nie je zlá, čas som si zadelila tak, aby som sa nenudila. Viem sa porozprávať sama so sebou, zdôverím sa Bohu, poviem mu, čo ma najviac trápi. Závisť, nenávisť a boj proti komukoľvek nám neprináša radosť, skôr utrpenie a bolesť.

         I keď nie som spokojná s tým, čo sa u nás deje, najviac ma znepokojuje vojna na Ukrajine. Ovplyvniť to nemôžem. Modlím sa, aby zvíťazil zdravý rozum, aby sme opäť mohli žiť v mieri a šťastne. Najviac trpia obyčajní - chudobní ľudia, ktorí ostávajú doma. Myslí sa aj na tých? Sama si dávam túto otázku. Nenávisťou voči niektorým štátom, aby som ho zničil vo svoj prospech, nepomáha nikomu. Necháme sa fackovať zo všetkých strán. Trpezlivosť má tiež svoje medze. Bránime sa. Verím, že zvíťazí zdravý rozum a ten, kto bojuje za pravdu.

          Napriek tomu sa cítim vnútorne vyrovnaná, viem sa tešiť z každej maličkostí. Dá sa povedať, že prežívam šťastnú jeseň života. Najväčšie šťastie je, ak rozum slúži. Často mám predtuchu, ktorá ma nesklame. Dnes sa končil školský rok, deti dostávali vysvedčenia. Predstavila som si pani učiteľky s kyticami kvetov. Len čo som si na to pomyslela, suseda Janka, doniesla prekrásne tri ruže a gerberu. Veľmi som sa tomu potešila. Janka cestovala na dovolenku do Egypta, kvety by jej nevydržali. Spravila bezvýznamnej starene obrovskú radosť. Janka moja, vážim si to, že myslíš na mňa. Ďakujem.

"Podľa vzhľadu môžeme posudzovať kvet, či motýľa, ale nie ľudskú bytosť."

Robíndranáth Thákur

         Človek nie je nikdy sám, vždy nás niekto prekvapí. Kto rád dáva, ten aj dostáva. Sama mám radosť, ak môžem niekoho potešiť a spraviť mu radosť. Zdá sa mi, že dlhujem môjmu Darcovi života viac pozorností. Pane Bože, odpusť, pomôž mi napraviť to, čo ti dlhujem. Budem sa snažiť viac robiť svoje duchovné cvičenia. Potrebujem sa viac s tebou, Pane, rozprávať a venovať sa ľuďom, ktorí stoja o moju priazeň. Veď čo je najkrajšie na svete? Láska, mať ľudí rád okolo seba, pomáhať tým, ktorí ma potrebujú. Niekedy vie najviac potešiť úprimné povzbudzujúce slovo. Nestojí nás to nič, dodáva nám impulz do života.

           Kolegyňa Elenka, mi referuje, čo sa deje v Sučanoch. Zvestovala mi peknú oslavu v Sučanoch. Bola to spomienka na nášho velikána Milan Hodža, ktorý nás reprezentoval aj v zahraničí. Som hrdá na to, že nezabúdajú na významného rodáka a dejateľov národa. Na túto oslavu pozvali Aničku Jamriškovú, ako zaslúžilú občianku Sučian, ktorá dlhé roky pracovala ako kronikárka na miestnom úrade. Aničkinu rodinu dobre poznám, absolvovali sme spoločný výlet do Poľska na ktorý rada spomínam. Zavolala som jej, ozval sa jej syn Dušan. Vymenili sme si pár úprimných slov, aj s Aničkou. Bolo to milé po dobrých pár rokoch. Plánujeme vzájomné návštevy. Mám sa na čo tešiť. Nemali by sme zabúdať na pekné vzťahy, ktoré sme mali, treba ich utužovať. Máme kopec pekných spomienok, stoja za to, aby sme ich obnovili. Elenka, ďakujem Ti, že si mi pomohla obnoviť priateľstvo.

           Stretli sa starostovia Sučian. Spomenula som si na niektorých. Mám peknú spomienku na pána Rybára, ktorému som učila syna. Ak som dobre vyrozumela, teraz tento úrad zastupuje jeho syn. Možno on bol mojím žiakom. Často myslím v modlitbách na všetkých odchovancov. Rozmýšľam, ako sa im darí, možno si niektorí takisto spomenú na mňa. Predsa nadarmo ma tu nenecháva náš Spasiteľ. Možno ma tu čaká ešte čosi pekné, možno chce, aby aj po mne niečo ostalo.

"Láska je vedomie, že dávame a dostávame radosť."  Honoré De Balzac

          Pane, ak je to tvoja vôľa, pošli mi človeka do cesty, ktorého by som mohla potešiť. Ak potrebuje pomoc a je to v mojej moci, rada ho prijmem. Každého človeka si obdaril poslaním, ktoré by mal počas svojho života splniť. Prosím, daj mi vnuknutie, aby som čas, ktorý mi na pozemskom živote ostáva, naplnil sa podľa tvojej vôle. Jedine ty, môj Bože, môžeš ma zmeniť, o čo sa musím pričiniť sama. Mojou najväčšou túžbou by bola žiť v mieri, aby neboli vojny, ktoré vznikajú nenávisťou, alebo obohacovaním sa na úkor druhého. Ak by sme prechovávali lásku jeden voči druhému, dokázali sa chápať, život by bol radostný.

          Prestaňme závidieť jeden druhému! Ak vidím, že môj sused je šikovný, snažme sa o to aj my. Bohatstvo nerobí človeka šťastného. Záleží od šikovností, ako vieme kalkulovať, upraviť si životné prostredie, na ktoré nepotrebujeme veľa prostriedkov. Tu zohráva aj vkus. Je lepšie inšpirovať sa druhým, ako závidieť. Buďme skôr ústretoví a pomáhajme si vzájomne. Dokážeme to len vtedy, ak máme lásku v srdci a sme prajní. Práve to sa aj Bohu páči a žehná nám. Naučme sa žiť v láske, mať ľudí rád, bude sa nám dariť.

"Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším ňom tvojho života."  Mark Twain

          Nebojím sa, Boh je mocný, myslí na každého. On ma nenechá opustenú, robme to aj my, bez pretvárky. Najväčšiu radosť mám, ak môžem poskytnúť akúkoľvek pomoc, ak vôbec o ňu stojí. Aj v tom rozhoduje Boh, ktorý vidí do našich sŕdc. Vytráca sa to najcennejšie, čím sme obdarení - ľudskosť. Občas by sme sa mali aspoň zamyslieť nad svojim konaním.

         Tieto dva dni bola púť na Mariánsku horu v Levoči. Bola som nadšená účasťou ľudí, kázne boli zamerané na manželov a rodinný život. Počuli sme veľa podnetných myšlienok na zamyslenie sa. Manželstvo je Ikona Božej lásky k nám. Je to poslanie lásky, vernosti. Ikona je miesto na ktorom je prítomný Boh, môžeme ho stretnúť, alebo cítiť, že je s nami. Sú krásne vzťahy medzi ľuďmi, je pekné objatie, ak je úprimné. Je to prejav lásky a spolupatričnosti. Nič nie je dôležitejšie ako je rodina.

          Prežila som krásne dva dni, i keď nedeľa bola s vysokými teplotami a dusnom. Žila som duchovne, aj svetsky. Páčil sa mi program. Účinkovali spevácke súbory z Levoče, Spišskej Novej vsi a Popradu. Pri tej príležitosti som si spomenula na svoju mladosť v Levoči a Kežmarku, kde som prežila moje detstvo a mladosť v školských laviciach. Mám kopec nádherných spomienok.

          Pomaturitné stretnutie sme mali 5. júna 2015 po 60 rokoch. Bolo to milé stretnutie, pospomínali sme na študentské roky. Bolo to naše posledné stretnutie, pomaly sa tratíme. Už nás ostalo len pár. Najviac ma potešilo to, i keď už máme svoj vek, ale iskra nezhasla. Máme správny postoj k životu, práve to nás drží pri živote. Život sa dá prežiť spokojne v každom veku, ak máme lásku v srdci a dokážeme sa povzniesť nad nepodstatným.

         Nedajme sa manipulovať tým, čo nám denne servírujú z médií, používajme vlastný rozum, spravíme si svoj úsudok. Mnohí nám ho vyvracajú, nech nás to neodradí. Uvedomujem si, nemusím mať vo všetkom pravdu. Ak ma ktosi presvedčí, že sa mýlim, pripustím možný omyl. Ak by sa vedeli dohodnúť politici na celom svete v správnej veci, vojna by nemusela byť. V dnešnej nukleárnej dobe, víťaz nebude. Politici inakšie rozmýšľajú ako obyčajní ľudia. Niekoľko generácií vojnu nepoznali, preto sa rútia do toho, čo nepoznajú, podporujú ju. Na Slovensku sme žili spokojne. Škoda, ničíme to, čo sa nám podarilo vybudovať, zadlžujeme sa. Niekedy príliš veľká iniciatíva, skôr škodí ako pomáha.

          Pán Boh za jeho života na zemi uzdravoval ľudí. Robí to aj dnes, treba tomu veriť. Robme to aj my. Nedôvera je najväčšie nebezpečenstvo ľudstva. V dnešnej dobe nikto nedôveruje nikomu. Vo svete je toľko klamstiev, ktoré zdravým rozumom nemôžeme pochopiť. Realita je úplne iná. Zdá sa mi, že pravdu ani nechceme poznať. Skôr veríme klamstvám. Planéta nám tiež prináša veľa zmien, možno nás prekvapí. Chvalabohu, ja už budem toho ušetrená. Ľudstvo sa mení, príroda taktiež mnohými zásahmi. Človek veľmi zmúdrel, alebo osprostel? Možno jedno i druhé.

"Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme."  Moliere

            Dnes je sviatok Cyrila a Metoda

        Počasie je pochmúrne, trocha sa ochladilo, je to dobre. Aj dáždik nám poslali naši ohlasovatelia viery a kultúry, ktorí vyviedli našich predkov z temnoty pohanstva, priviedli nás k pravej viere Ježiša Krista. Dážď sme už veľmi potrebovali. Sledovala som sv. omše z Nitry, aj z Devínskej Vsi. Mala som z toho hlboký zážitok. Bola som hrdá na mojich krojovaných rodákov z Oravy. Spestrili bohoslužby svojimi krásnymi hlasmi a piesňami. Dnes to potrebujeme ako niky predtým.

         Oni to boli, Cyril a Metod, ktorí nám priniesli radostnú zvesť slobody. Boh nás miluje, je plný lásky, učme sa to od neho. Poznávajme vnútro človeka, neodsudzujme pokiaľ ho nepoznáme. Každý človek si zaslúži úctu. Buďme dobrými kresťanmi, základ nám dali sv. Cyril a Metod. Staňme sa aj my takými evanjelistami. Prečo sa viac nehovorí o našej duchovnej oblasti.

         Zabúda sa na našich významných dejateľov, ktorí milovali našu vlasť a zveľaďovali ju, nielen doma, robili jej dobré meno aj vo svete. Ak zabúdame na významných ľudí, zabúdame vlastne na vlastný národ a jeho prosperitu. Len ten národ môže byť uznávaný a rásť, ktorý sa nehanbí vyznať a oceniť ľudí, ktorí si to zaslúžia. Najsmutnejšie je to, ak zahraničie si ich váži viac ako vo vlastnom štáte. Ako si môžu vážiť Slovensko, ak si ho sami znevážime!

          Netreba zabúdať ani na chudobu a najviac zraniteľných, ktorí budovali našu vlasť. Ak nemáme úctu k našim predkom, nemôžeme ju mať ani sami k sebe. Nezabúdajme na slovanské národy, ktoré sú kresťanské. Taktiež na tradície, ktoré sú bohaté a rôznorodé. Chybuje nám zdravá hrdosť, dáme sa rýchlo ovplyvniť nezdravými vidinami. Majme úctu jeden voči druhému, ak nedokážeme povzbudiť, radšej mlčme.

"Nejde vždy byť hrdinom, ale vždy možno zostať človekom."  Johan Wolfang Goethe

          Ježiš nás uzdravuje po duševnej, aj zdravotnej stránke. Je nám veľkým vzorom. My môžeme uzdravovať dobrým slovom, ktoré nás povzbudí. Sú ľudia, ktorí majú len svoju pravdu. Skôr sa pozerajú na seba, uznávajú len toho, koho chcú. Do duše človeka nevidíme, možno svoju bolesť a nespokojnosť prejavujú svojským spôsobom. Radšej sa stretávame s ľuďmi, ktorí nám nespôsobujú bolesť, ale nevylučujme ani takých, ktorým robí radosť, ak môžu niekoho ponížiť.

          Naučme sa mať Božieho Ducha. Ak ho budujeme, cítime v sebe radosť a pokoj. Snažme sa v každom človeku vidieť niečo pekné, povzbuďme ho v tom. Vtedy nebudeme vnímať to, čo sa nám u neho nepáči. Pane, nauč nás byť nástrojom svojho pokoja, aby sme sa stretávali len s radosťou a povzbudením. Pane Bože, obdar nás duchom, aby sme sa vedeli ozvať vtedy, keď je to potrebné.

          Nik nie je dokonalý, každý máme v sebe čosi, čo sa mnohým nepáči. Ak by sme boli k sebe vnímavejší, inakšie by sme sa pozerali na toho človeka. Viem, nie som dokonalá. Snažím sa s ľuďmi vychádzať dobre. Mám výčitky sama voči sebe, zisťujem to každý deň. Prepáč mi, Bože, že som roztržitá, ak sa chcem rozprávať s tebou. Niekedy mám pocit, že som pozornejšia k človeku, ktorý si to ani nezaslúži. Ty si ma sprevádzal počas môjho života, pomohol si mi v najťažších chvíľkach. Veď ty najlepšie vidíš do môjho vnútra. Si trpezlivý, dávaš mi možnosť to napraviť.

             Pane, prosím o silu, aby som sa naučila viac ťa poznávať a milovať. Ty, Pane, môžeš všetko. Ak je to tvoja vôľa, premeň vo mne to, čo sa ti nepáči. Mnohé veci si uvedomujem, ktoré by som nemala robiť. Prosím, vnukni mi posilu, aby som konala len to, čo je užitočné pre všetkých.. Ďakujem a odprosujem ťa za všetky zlé skutky. Túžim odísť z tohto sveta s čistým svedomím. Hlavne, aby si bol ty spokojný. Ty najlepšie poznáš moje klady a pochybenia, odpúšťaš mi. Ty najlepšie vieš, že mám rada ľudí, aj tých, ktorí mi ublížili. Snažím sa rešpektovať každého. Nevnucujem sa, ak nejaví záujem o mňa. Vnútorne cítim, že pochopenie nachádzam len u teba. Nemám výčitky svedomia. Pokoj a lásku v srdci sa mi dostáva od teba, Bože môj.

         Pokoj v duši nemôže mať človek, ktorý má výčitky svedomia. Úmyselne som nechcela raniť nikoho, teba, môj Bože, oklamať nemôžem. Ak by som sa vážne spreneverila, či jazykom ublížila, ozvalo by sa svedomie. Vtedy by som sa zamyslieť sama nad sebou. Možno som viac úprimná a poviem aj to, že ma máš rád, inakšie by som nemala pokoj a radosť v srdci. Mnohí nám závidia aj ten pokoj a vyrovnanosť, nesťažujem sa. Som človek, ktorý dokáže povzbudiť, ale povedať aj to, čo sa mi nepáči. Ak to neprijme, netrápi ma to. Závisť je najhoršia vlastnosť človeka, ktorá dokáže zrádzať. Môj Ježišu, ty najlepšie rozumieš tomu, čo teraz vkladám do počítača. Druhí tomu nemusia rozumieť.

         Len tebe, Pane, môžem ďakovať, že mám ľudí, ktorí mi žičia, sú ochotní mi pomôcť, ak ich o to poprosím. Ďakujem aj zdravotným pracovníkom záchrannej službe. Ich služby som využila už niekoľkokrát. Na urgentnej pomoci mi pomohli odstrániť problémy, ktoré ma trápili. Cítim veľkú úctu k ním. Nemajú to ľahké, zaslúžili by si väčšiu pozornosť od štátu, aby neutekali za lepšími podmienkami do cudziny. Zdravie a vedomosti pre človeka sú dôležité, škoda, že sa im nevenuje taká pozornosť, akoby si zaslúžili.

"Buď prejavom... láskavosti; maj láskavosť v tvári, v očiach, v úsmeve, vo vďačnom pozdrave."
 Matka Tereza

          Vzťahy

         Mojou najväčšou túžbou je, aby sa zlepšili medziľudské vzťahy, aby sme si nezávideli, pracovali v prospech národa ku ktorému patríme. Myslíme na každého človeka, ktorý si zaslúži úctu a uznanie. Pomáhajme si navzájom. Peniaze a bohatstvo nerobí človeka šťastného. Dnes sa ženieme za mamonou, cítiť nenávisť jeden voči druhému. K čomu to vlastne smeruje? K nepokojom, nedokážeme sa zjednotiť a vznikne nedorozumenie medzi ľuďmi a národmi. Vojna nám prináša len bolesť a nepokoj. Ako som začala trochu sledovať politiku, stále sa opakujú tie isté chyby. Neposúvame sa dopredu. Nepokračuje s v tom, čo bolo prospešné.

"K výšinám veľkosti vedie ťažká cesta." Seneca

         Pane Bože, ak je to tvoja vôľa, odvráť vojnu na Ukrajine a na celom svete, kde trpia len tí najbiednejší. Žili sme skromne, dlhé roky v mieri, pomáhali sme si navzájom, nepozerali sme sa na naše obohatenie sa na úkor druhého. Ľudia si prestali dôverovať. Od čelných predstaviteľov nepočujeme nič pozitívneho. Nevedia sa medzi sebou dohodnúť. Pravdu sa nedozvieme, len samé klamstvá. Pôsobí to na našu psychiku, lebo sa to už nedá počúvať. Často vzbĺknem zlosťou a výbušnosťou, ktorú som nepoznala. Mnohí v politike nemajú čo robiť, hlavne, ak si trúfnu na vyššiu funkciu, ktorej nerozumejú. Nie sú sebakritickí, na druhých dokážu poukazovať. Smi najviac brzdia napredovanie svojou neschopnosťou.

         Pane Bože, odpusť mi to. Odprosujem ťa za hriech, ktorým urážam tvoju dôstojnosť. Ak sa chcem tomu vyhnúť, politiku nebudem sledovať. Klamstvo, ktoré sa nám predkladá už sa nedá počúvať. Takú vládu ako máme dnes som ešte nezažila. Na ľudí sa nemyslí, vadia sa medzi sebou. Držia sa pri vláde, ktorá im vynáša, pracujú pre seba a iné mocností, na ľuďoch a krajine im nezáleží. Nadávajú na predchádzajúce vlády, že sú skorumpovaní zlodeji, mafiáni. Trocha pokory by im nezaškodilo. Nech si spytujú svoje svedomie.

          Nezastávam sa ani predchádzajúcich vlád, spravili veľa chýb. Každý myslí na seba. Nezveľaďuje sa štát, zabúda sa na najdôležitejšie odvetvia ako je školstvo, zdravotníctvo a kultúra. Čo spravila táto vláda pre ľudí? Vyjadrujú sa vulgárne tak, ako sa vyjadrovali, keď boli v opozícii. Čakala som, na zlepšenie slovníka, ktorý do parlamentu nepatrí. Aj teraz sa vyhovárajú na druhých. Vojnu podporujú tí, ktorí chcú zbohatnúť na nešťastí druhých. Všetko je to o peniazoch. Naša vláda ich v tom podporuje. Myslia si, že Amerika nás spasí?

         Vyvoláva sa strach, ľudia sa boja ozvať, i keď je tu bezvládie. Pravda a spravodlivosť sa už úplne vytratila. Zamyslíme sa všetci nad tým, pre koho pracuje táto vláda! Kde je tu zodpovednosť?! Na živote a šťastí ľudí nikomu nezáleží. Mladí a rozhľadení ľudia by sa mali prebudiť, ísť do ulíc, to čakali od vlády, ktorú volili? Mladým sa žije dobre, majú všetko čo potrebujú, môžu slobodne cestovať kam sa im zachce. Bude to ich život. Malo by im na tom záležať, pokiaľ nie je neskoro. Už dnes je neskoro. Starý človek našim politikom je na príťaž - nie je rentabilný!

"Naučte sa chvíľu zastaviť... inak vám utečie všetko, čo stojí za to."  Doug King

          Život už mám za sebou, myseľ mi ešte pracuje, píšem tak, ako to vnútorne cítim. Možno si to raz niekto prečíta, buď mi dá za pravdu, alebo som sa mýlila? Bol by to lepší prípad do budúcnosti, ktorý by som si naozaj úprimne želala. Dávam si záväzok, o politiku sa už nebudem zaujímať. Zameriam sa na príjemnejší objekt, aby som predišla hriechu, ktorého som sa dopustila pre nespravodlivosť a klamstvo, ktorým nás častujú každým dňom. Môžem si takých ľudí vážiť?

          Nie som politik, vyjadrujem sa tak, ako si to mnohí myslia. Všetko sa dá riešiť pokojnou cestou. Je potrebné riešiť problémy argumentáciou, nutný je aj kompromis. Nenávisťou jeden voči druhému sa nedá dosiahnuť prímerie. Nebezpečné je to, ak sa do toho miešajú iné mocností, aj za cenu zničenia ľudských životov, aby som porazil protivníka. Dnes už ľudia neveria nikomu a ničomu, Dovoláme sa spravodlivosti? Máme sa ešte na koho obrátiť, aby spravodlivo vyriešil problémy, ktoré nastali? Pár prípadov dostali za mreže - spravodlivo?

          Ježiš Kristus hovorí pravdu a súdi spravodlivo, mali by sme ho nasledovať. Je to úloha aj sudcov, ktorí ju majú vo svojich rukách, hlavne v hlave. Tam rodinkárstvo nemá miesto. Nech rozmýšľam akokoľvek, mojim rozumom neviem mnohé udalosti pochopiť. Ľutujem ukrajinský národ, taktiež slovenský, sme ich rukojemníci, vlastne odkázaní sami na seba.

"Keď sú ambície vyššie ako schopnosti, je to mučivé."  Július Satinský

         Milosrdenstvo je súcit, ktorý patrí k ľudskej súcitnosti. Na vyrovnaný a spokojný život nám pomáha vyrovnanosť. Modlitba, práca, odpočinok, pobyt v prírode nám pomáhajú mať spokojný život. V prírode, ktorá nám poskytuje rôznorodosť nachádzame pokoj. Pohľad na kvety, živočíšstvo, úchvatné horstvo, nám hladí srdce i dušu. V každom ročnom období sa príroda mení, ktorá nám dáva iný rozmer.

          Aj dnes som mala krásny deň. Hneď zrána som sa pustila do práce, prevetrala som si paplóny, vankúše, deky. Tešila som sa na Danku, preto som mala chuť do práce, pokiaľ neprišla. Išli sme na vychádzku našimi známymi chodníčkami. Pred rokom sme tam chodili na huby. Danka je vášnivá hubárka, má jastrabí zrak, ak ide o huby. Je veľmi sucho, huby nerastú. Danke sa predsa podarilo vyhrabať jediný, neboli sme si ním isté, nevzali sme ho . Ja som doniesla domov poľné kvety. Príroda nám poskytuje vzácne bohatstvo. Vážime si ho? O prírodu sa treba aj starať, nie ju len využívať.

           V prírode často počujem, ako volá o pomoc, keď ju nespratníci znečistili odpadkami, ktorý do prírody naozaj nepatria. Mám smutný pohľad na tie skládky, ktoré kričia: "My tu nepatríme, naše miesto patrí niekam inam!" Smutný pohľad je aj na naše potoky, ktoré sú preplnené nepotrebným odpadom. S deťmi sme ich často čistili. Predpokladám, že sa naučili mať úctu k prírode a k všetkému čo do nej patrí.

"Sny veľkých rojkov sa nielen napĺňajú, ale stávajú sa ešte väčšími."

Alfred North Whitehead

          Anička má tento týždeň dovolenku, aby mi nebolo smutno, prišla Danka, bývala opatrovateľka, ktorá si teraz dáva do poriadku svoje zdravie, taktiež modernizuje byt. Som jej vďačná, že nezabudla na mňa a venovala mi svoj čas, i keď ho má dosť obmedzený. Kto chce, čas si vždy nájde.

          Dnes som mala obrovské šťastie, stretla som sa s fantastickými ľuďmi. Naplánovala som si lekárov. Bola som objednaná na pľúcne oddelenie. Prekonala som pozitívny kovid. Chvalabohu všetko je už v poriadku. Po dlhšom čase návštevy u lekára ma srdečne privítala milá sestrička. Milé slovo dokáže povzbudiť a dať energiu do života. Dnes sme na milé slovo skúpi, škoda. Mám problémy s nohami, aj to som stihla riešiť u cievneho lekára. Ten ma poslal k ortopédovi, ambulancia je vedľa. Dlho som nečakala. Pán doktor ma vyšetril, porozprávali sme sa, ľudí dnes nebolo veľa. Odchádzala som s dobrým pocitom. Aj pacienti boli pozorní, ohľaduplní k mojim šedinám.

          Človek sa nemá s kým porozprávať, len s tým mojím počítačom, ktorému vyklopím moju radosť, či starosť. On nereaguje na moje podnety. Dnes som mala možnosť presvedčiť sa o tom, že mnohí ľudia používajú svoj vlastný rozum, pozerajú sa na svet reálne. Ľudia vedia rozmýšľať, kriticky sa pozerajú na udalosti, ktoré nás znepokojujú. Nemusí sa každý stotožniť s nami, môžu mať iný názor, ak sú presvedčení o svojej pravde. Je dobre, ak máme iný pohľad na svet. Je správne, ak dokážeme diskutovať, možno sa dokážeme zjednotiť. Dnes robia z nás skôr hlupákov, žiaľ mnohým to vyhovuje.

Takisto, vyjadrujem sa tak, ako sa vyjadrujem. Možno napíšem to, čo sa druhému nemusí páčiť. Viem, prečo som to napísala. Chcem, aby sa niektorí ľudia zamysleli sami nad sebou. Kto je kritický sám k sebe, nájde sa tam. Nepíšem román, píšem životné postrehy a moje pocity. Som dosť kritická, nielen k druhým, ale aj k sebe. Mám bohaté skúsenosti z prežitého života. Ak sa tieto riadky dostanú o pár rokov do povedomia, niektorí ľudí, budú ich brať ako kroniku.

"Nikto z nás nie je natoľko múdry, žeby z času na čas nepotreboval poradiť."

M. Schlesinger

          Ak sme prežili viac politických zmien, dokážeme porovnávať. Porovnávame, čo bolo dobré v minulosti, mali by sme si to uchovať. Varovať sa toho, čo bolo nesprávne. Je pravda, nie sme všetci na jednej vlne. Sú ľudia, ktorí radi prevracajú kabáty, ako to im vyhovuje. Dnes viac prevláda materializmus, ako ľudskosť. Aspoň ja to tak vidím. Držím sa svojho svedomia, ak sa ozve, rozmýšľam, kde som spravila chybu. Mnohí ľudia ma prekvapili, o ktorých som mala dobrú mienku. O iných som sa presvedčila, že som mala pravdu o nečestnosti, ktorá sa teraz ukázala. Nastúpili sme na kapitalistický spôsob života. Vykorisťovateľský?

          Ani v socializme nebolo všetko zlé. Ľudia žili skromnejšie, medziľudské vzťahy boli lepšie. Myslelo sa na všetkých ľudí. Škoda, že bolo obmedzené cestovanie do kapitalistických štátov. Možno by sa dnes pozeralo inakšími očami na svet. Mladí ľudia nepočujú nič pekného o totalitnom režime. Popáchala sa na niektorých ľuďoch nespravodlivosť. Dnes žijeme mamone, morálka upadá. Pre objektívnosť je dobre vyzdvihnúť aj klady. Každý zdravý človek musel pracovať. Ak nepracoval, šiel do basy. Práce je dosť pre každého. Peniaze si treba aj zaslúžiť. Ani dnes nežijeme v demokracii, skôr v chaose. Ľudia sa boja povedať pravdu.

          Mnohí si myslia, že zmyslom život je užívať si, nemať zodpovednosť za nič. Ako kresťanskému národu, o stretnutí s Bohom nám ani nenapadne. My ho nepotrebujeme. Človek nás ani nezaujíma, bojuje sa proti Cirkvi, zakoreňuje sa zvrátenosť. Žiadna zodpovednosť za to, čo robíme. Poukazuje sa na kresťana: "Chodí do kostola a spôsobuje zlo." Bolo by dobre, zamyslieť sa nad tým. Nie som to ja, ktorý sa tak správa? "Kto nejde s nami je proti nám." Prečo by som ma ísť s takými, ak nesúhlasím s ich morálkou a spôsobom života. V našich srdciach by mala prekvitať láska k vlasti, vzájomná úcta, pomáhať si navzájom. Tak si predstavujem dobrého kresťana a vlastenca.

           Už sme sa mali dobre, kazíme si to sami.

          V nezabudnuteľnom diele z najväčších dánskych spisovateľov, Martina Andersena Nexoa, román "Ditte, dcéra človeka" vysoko oceňujem. Kto chce niečo napísať musí niečo zažiť. Sám spisovateľ zažil ťažký život v detskom veku. Musel ťažko pracovať, aby pomohol rodine.

         Citujem aspoň časť - "Zomrel človek": Je pol druha miliardy hviezd v priestore nebeskom, a na zemi - ako je známe - pol druha miliardy ľudských bytostí. Obidvoch rovnaké množstvo. Temer by sme uverili, že starí mali pravdu, keď vraveli, že každý človek sa narodí pod svojou hviezdou.

        Každú sekundu zomrie človek. Vyhasne svetlo, aby sa už nikdy nezažalo. Ani jeden človek nie je opakovaním iného a sám sa v nikom neopakuje. Každé dieťa človeka podobá sa kométe, ktorá sa len raz vo večnosti dotkne dráhy našej Zeme a len zlomok času sa po nej tiahne jej žiarivá cesta - sťa svetielkovanie medzi dvoma večnosťami tmy.

         Či smútia ľudia pre každú dušu, ktorá opustí zem? Či vari stoja okolo rakvy s vážnymi tvárami a vravia: Hľa, čo svet stratil, a nikdy už nedostane! Aký to čudesný zázrak tentoraz pobozkal zem!

         Ach, Ditte nebola vyhasnutá hviezda, ktorej uprázdnené miesto v priestore nebeskom treba zapísať do análov času a večnosti. Ako príživník prišla na svet - rozhodne tak ju prijali; ledva si z biedou vynútila vstup do života. Ako jedna z obrovského sivého poldruha miliardového húfu začala hrdlačiť - a uplatnila sa. Zem sa ňou obohatila, ale zo svojich ziskov nemal pre ňu nijaký podiel. Ditte bola len jedna z množstva bezmenných - dcéra človeka, ktorú vždy možno spoznať podľa mozoľnatých rúk.

          Na cintoríne ju pochovali v kúte pre chudobných - tam, kde sa hroby čo najskôr rušia, aby sa uvoľnilo miesto pre ďalších. Pochovali ju na obecné trovy. Bol to jediný prejav úcty, čo jej v živote preukázali - no ani to dobrovoľne.

          Podarilo sa jej obmäkčiť srdcia?"

"Na svete je jedna jediná cesta, po ktorej nemôže ísť nikto okrem teba." Friedrich Nietzsche

       Moja pani opatrovateľka Anička, vedela, čo mi má ponúknuť na čítanie. Som rada, že ma dobre pozná a vie, ako zapôsobí táto kniha na moje cítenie. Inšpirovala ma k písaniu a zamysleniu sa nad zmyslom života.

          Ak sme schopní zamyslieť sa nad svetom a životom, presvedčíme sa o biede a využívaní pracovnej sily na obohatenie seba. Je to kapitalistický spôsob života. Môže mať taký človek pokoj v duši? Život na zemi v porovnaní večného života je len omrvinkou. Život je výnimočný dar, vážime si ho? Koľkí ľudia žijú na svete bez úcty, ako otroci, ktorí sú zneužívaní. Mnohých to netrápi. Poobzerajme sa len okolo seba, koľkí sú, ktorí by nás zneužili len vo svoj prospech.

         Ak porovnávam svoj život, nebol ľahký, ale viac radostný. Problémy a neúspech ma nútili zamyslieť sa, posúval ma dopredu. Ľudia vedia byť láskaví, srdeční, pozorní, vedia poskytnúť nezištnú pomoc, ak je nutná. Je to krásny pocit. Ľudskosť predsa ešte nevymrela. Život by bol jednotvárny, keby sme nezažili aj biedu, bolesť, neprajnosť, závisť, nepochopenie. Ak je človek sám, pozerá sa naňho inými očami. Nemá deti, nemá sa o koho starať, žije si kráľovsky, má kopec peňazí. Čože je jej! Dáva sa jej viac práce, veď deti jej neplačú. Všetko treba skúsiť, vtedy sa budeme inakšie pozerať aj na týchto ľudí. Možno si ich začneme aj vážiť.

        Ľudská múdrosť hovorí: "Prikrývaj sa takou perinou na akú máš." Žila som skromne, nerozhadzovala som peniaze zbytočne. Myslela som aj na dôchodok. Poznám kapitalistický spôsob života. Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže. Ako dôchodca, mám odrobených poctivo 36 rokov, nemám ani priemerný dôchodok. Žiadna vláda na to nemyslí. Nezvyknem menovať, ale v tom prípade, opäť sa budem opakovať. Na vlastné uši som počula ešte za Dzurindovej vlády:

         Starenka sa sťažovala, že jej je ľúto, má taký dôchodok, nemôže ani vnúčencom kúpiť sladkosť. Minister financií Mikloš, ju poslal za Biľakom, aby si šla od neho pýtať vyšší dôchodok. /Musela by ísť za ním na druhý svet, možno je už starenka s ním, vybavila si to./ Presne to máme už aj dnes. Preto som sa snažila odložiť si úspory. Dúfam, že mi vydržia pokiaľ budem žiť. Pán Boh ma nenechá na ulici. Jedinú istotu mám, že mám vlastný byt, nikto ma nemôže z neho vyhodiť na ulicu. Ťažko som sa dopracovala k nemu, predpokladám, že sa v ňom dožijem smrti. Možno by ma už niektorí radi poslali na druhý svet. Tú radosť im neurobíme....

   "Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností." Milan Rastislav Štefánik

Každý človek je ľudská bytosť, potrebuje jesť, spať, mať strechu nad hlavou. Všetko som mala počas štúdia. Postaral sa o to štát. Dostala by som to aj dnes, keby som bola na to odkázaná? Preto nenadávam na totalitný systém, bolo by to farizejstvo. Mne neublížil, pomohol mi. Keď som sa zamestnala, starala som sa o seba sama. Bytové podmienky boli podľa toho, kde som pracovala. Nesťažujem sa, všetko som s pomocou Božou zvládla. Len dnes si uvedomujem, Pán Boh stál pri mne, keď som najviac potrebovala jeho pomoc. Pomohol mi dostať sa k vlastnému bytu. Bola to moja najväčšia radosť, bývať vo vlastnom.

         Mala som priateľky na ktoré som sa mohla spoľahnúť. Zo školských lavíc Elenku, s ktorou som aj dnes v kontakte. V Zázrivej, kolegyňu Kamilku, poznala som aj jej rodinou. Zažili sme kopec príjemných, aj humorných príbehov. Taktiež Ľudku, začínali sme učiť v Sučanoch. Mám množstvo nádherných spomienok, už v dôchodkovom veku. Žiaľ, náhle nás opustila. Priateľ je ten, ktorý nás chápe, takých akí sme a nezrádza nás.

       Nesmierne si vážim starostlivosť o mňa od jej detí Braňa, Ivky a ich rodín. Môžem sa na nich kedykoľvek spoľahnúť. Na Ivana, ich otca sa nedá zabudnúť, pomohol mi v neriešiteľnej situácii, iný by sa bol vyhovoril. Mal rozrobenú prácu na stavbe, ani na okamih nezaváhal. Bol to ozajstný priateľ. Boli aj také "priateľky", ktoré boli priateľkami, keď im to vyhovovalo.

          Priateľ je ten, ktorý nás chápe, dokáže sa nás zastať ak je to potrebné, poskytne pomoc kedykoľvek ju potrebujeme. Vážme si priateľov, ktorí sú úprimní, dokážu nám priamo povedať, ak sa im niečo nepáči. Požaduje si to otvorenosť a toleranciu.

         Keď som čítala knihu: Ditta, dcéra človeka, spomenula som si na môj "kráľovský" život. Človek u nás, ak chce žiť ako väčšina ľudí, nemá od nikoho pomoc, musí sa tiež poriadne obracať, aby prežil. Hlavne, ak má vyššie ambície. Túžila som poznať svet, čo sa mi aj podarilo. Každé prázdniny jeden mesiac som si zarobila, aby som mohla ísť k moru. /nezdierali ma. / Robila som to aj zo zdravotných dôvodov, aby som nešla na predčasný dôchodok. Naučila som sa gazdovať s tým, čo mám. Aj to je umenie, ktorému sa treba naučiť.

"Tajomstvo úspechu je vedieť niečo, čo iní nevedia."  Aristotle Onassis

        Dožila som sa aj dôchodkového veku v primeranom zdraví, čo som ani nepredpokladala. Priznám sa, na dôchodok som sa veľmi tešila. Ak človek poctivo pracuje, cíti už únavu, i keď deti miluje. Dala som im všetko, čo bolo v mojich možnostiach. Venovala som im všetok môj voľný čas. Treba vedieť, kedy odísť. Trochu som si oddýchla, dala som si byt do poriadku a vybrala som sa poznávať svet. Neskoršie ma pozvali na zastupovanie za kolegyňu. Rada som to prijala. Peniažky boli potrebné na menšiu úpravu bytových priestorov.

        Mám teraz hrejivý pocit, všetko, čo sa nachádza okolo mňa sú moje mozole. Mám skromne zariadený byt, cítim sa v ňom dobre. Nemám výčitky svedomia, že som ho nadobudla podvodom. Je to moje najväčšie bohatstvo, ktoré vlastním. Som vďačná každému človeku, ktorý mi pomohol pri akejkoľvek práci bez ktorej by som sa nezaobišla. Každému sa vracia to, čo investoval do druhého. Sebectvo a lakomstvo sa nevypláca, takému človeku stále čosi chybuje. Je dôležité, aby človek neostával sám. Chvalabohu, ľudia myslia na mňa. Sú okamihy, keď mám rada samotu a ticho.

      Klimatické podmienky sa menia, otepľuje sa, je menej vlahy. Vidím to na suchých trávnikoch. Výdatný dážď nám chybuje. Je to celosvetová záležitosť. V mnohom sme si to zapríčinili sami, nezmyselným výrubom lesov, ktoré udržujú vlahu. Pri agresívnom suchu všetko schne, mení sa na púšť. Odumierajú mohutné stromy, chybuje voda. Vodou treba šetriť, treba rozmýšľať, aby nám zbytočne neunikala. Do budúcnosti sa nemyslí. Dnešní politici nám dali návod ako sa má šetriť. Nech to skúsia sami.

         Dnes sa každý stará sám o seba, odcudzujeme sa. Napokon, aj na to si človek zvykne. Pán Boh na nás nezabúda, myslí na každého. Žiarlivosť nám prináša len nešťastie. Pane, prosím ťa, daj nám čisté a pokorné srdce. Náš každodenný život by sa mal začínať modlitbou. Prosiť Boha, aby sme zvládli život v zhode a porozumení. Deň, v ktorom nespravíme radosť niekomu, je stratený. Stačí prihovoriť sa milým povzbudzujúcim slovom. Buďme vzorom pre druhého. Dokážeme to, ak máme pokoj v srdci. Bez podpory Božej lásky by sa nám ťažko žilo. Niekto aj na to podráždene reaguje.

       Sú ľudia, ktorí radi ironizujú. Ťažko sa s nimi vedie debata. Čokoľvek povieme, má svoju pripomienku, ktorá ani nesúvisí s problémom, ktorý sme nastolili. Sú to ľudia, ktorí veci buď nerozumejú, alebo ich to nezaujíma. Nemôžeme ich ani odsudzovať, nevidíme do ich hlavy. Ak nám záleží na ňom, dáme mu na vedomie, že taký rozhovor nás unavuje.

"Prvá ranná hodina je kormidlo vášho celého dňa."      Henry Beecher

          Nepozerajme sa na slová, ale srdce, ktoré nemyslí len na seba, ale aj na druhých. Ak sa nám niekto chce zveriť, venujme mu čas. Iste to potrebuje. Naučme sa opustiť Boha pre Boha. Nebuďme ľahostajní k druhým. Pane, obdaruj nás múdrosťou a dobrotou. Myslíme aj na to, že život našou smrťou nekončí, pokračuje v deťoch. Buďme im vzorom, aby sme boli pre ne príkladom. Ak ktosi poukazuje pred druhými len na to zlo, tak sa pozerajú aj ľudia na toho človeka. Ak vidia lepšie stránky vnútra, pochvália nás, /väčšinou sú to ľudia, ktorí nás ani nepoznajú/, oceňujeme ich krásny prístup k človeku. Slušnosť, láska, ozvať sa vtedy, keď sa treba ozvať, mlčať, keď netreba hovoriť, vždy sa odpláca.

"Snaha je snahou iba vtedy, keď to začne bolieť."  José Ortega Gasset

           Zamysleli sme sa niekedy, prečo sme na tomto svete?

        Myslíme na svoju dôstojnosť a na to, aby sme nevzbudzovali pohoršenie? Aby sme sa nemuseli hanbiť sami za seba? Chráňme svoj život a život druhých. Najdôležitejšia je rodina a pokoj vo svete. Rodina je viac ako celý svet. Vieme medzi sebou komunikovať? Na svete je najkrajšia láska a odpúšťanie. Chráňme sa pýchy a nenávisti ak chceme byť šťastní. Šťastie nám prináša láska a empatia ku každému človeku. Ak sa nedokážeme hlbšie zamyslieť nad zmyslom života, vtedy nie sme zvedaví ani na názor druhého. Ak si vážim človeka a on mňa, neubližujme mu. Pokúsme sa aspoň raz súhlasiť s jeho názorom.

         Každý si píše svoj život. Žime tak, aby sme z tohto sveta odchádzali šťastní, plnej lásky. Pán Boh nás zmocňuje k tomu, aby sme mali pokoj v duši. Môžeme ho mať vtedy, keď milujeme ľudí, aj tých, ktorí nám ublížili a ubližujú. Pozrime sa na to, čo je v ňom dobré, nebojme sa to vyzdvihnúť pred ohováračmi. Najťažší hriech je, ak osočujeme nespravodlivo a kazíme povesť človeku. Buďme vďační za každé povzbudivé slovo, nevracajme nikomu to, čo sa nám dostáva nespravodlivo. Človek sa učí celý život, aj tomu sa treba naučiť, aj keď toho človeka nemám rád.

          Kultúrne myslenie je základ rozhovoru a konania. Mnohí hovoria, len aby čosi povedali. Myslia viac na seba, ako na toho, s kým vedú rozhovor. Sú domýšľaví. Hovoríme o sebe, on si to privlastní, akoby sa to jeho týkalo a ohradí sa. Je to v každom rozhovore, či sa týka politiky, bežných starostí. Môžeme mať rozdielny názor, ak by sme sa počúvali, možno by sme sa zjednotili. Na zlepšenie priateľských vzťahov patrí uznanie, možno aj pochvala. Samoľúbosť - ak u druhého vidíme len tie nedostatky, neutužuje sa priateľstvo, skôr ho strácame. Rozmýšľam, či to bolo priateľstvo, či len predstieranie.

          Pane, prosím, vstúp do nášho života, aby sme žili v láske aj v tých pohnutých časoch. Zachovaj naše krásne Slovensko. Osamostatnili sme sa mierovou cestou. Mali by sme si to vážiť a zveľaďovať to, čo doma máme, aby sme pripravili peknú budúcnosť našim potomkom. Dnes, 17. júla 2022 si pripomíname 30 rokov Deklarácie zvrchovanosti Slovenska, aspoň niektorí, ktorí ho milujeme. Sama som to vtedy privítal, i keď mám v Česku veľa priateľov. Mnohí boli proti rozdeleniu, ktorí sa dostali do parlamentu. Môže takým politikom záležať na prosperite Slovenska?

        Dnes máme s našimi českými bratmi lepšie vzťahy, ako boli kedykoľvek predtým. Spôsobilo to právne mierové rozhodnutie. Môžeme byť príkladom pre všetkých, ktorí sa nedokážu dohodnúť mierovou cestou. Našu vládu to nezaujíma, veď Slovensko ani nechceli. Nikdy nemali vrelý vzťah k rodnej hrudi. Vždy sme patrili do područia druhých. Práve preto by sme sa mali snažiť o napredovanie. Ukázať svetu, že sme schopný národ. Najkrajšie by bolo, keby sme súťažnou formou snažili sa o krajšiu budúcnosť. Naše vlády skôr škodia Slovensku, akoby sa snažili o jeho pokrok. Snaha bola možno v začiatkoch samostatnosti.

         Nádej zomiera posledná, treba dúfať, Pán Boh je spravodlivý, ale pamätlivý. Aj keby nás všetci opustili, Pán Boh nás neopustí. Je to jediná istota. Možno sa čudujeme, prečo nás tu ešte necháva. On má s každým svoj plán, chce, aby sme ho naplnili. Posudzujem to podľa seba. Chce, aby tu po mne ešte niečo ostalo. Mala som mnoho vážnych úrazov s menšími následkami. Žijem, dokážem sa hýbať, rozmýšľať. Je to jeho vôľa, má so mnou plán. Slovensko prešlo mnohými úskaliami, prežilo, dokáže prežiť aj dnes? Slovensko má bohatú históriu, len ju treba poznať a neprekrúcať fakty.

      Najdôležitejší je pokoj v duši, som slobodná, poznávam samú seba. Ak je v mojom vnútri neporiadok, vtedy sa svedomie ozve. Dám sa do jeho očisty. Príď, Pane Ježišu, chcem s tebou prežiť život, ktorý mi určuješ. Dávaš mi nádej, radosť do života. Viem sa aj hnevať, ak sa deje neprávosť komukoľvek. Normálny a poriadkumilovný človek má rád poriadok okolo seba. Občas sa treba zamyslieť nad sebou a spraviť si poriadok aj vo svojom vnútri.

"Presný cieľ je odrazový mostík ku každému úspechu."  Christian Godefroy

          Ten môj počítač ma už začína hnevať. Klávesy sú opotrebované tak, ako jeho majiteľka. Pre niečo je aj to dobré, učí ma trpezlivosti. Pri ukladaní opráv, stretávam sa s tým, že sa mi nie vždy dá uložiť. Ľúto mi je času, ktorý som tomu venovala. Pán Boh ma nechal trochu potrápiť sa, keď som už strácala trpezlivosť, poslal mi Ivanku, ktorá ma zachránila. Sám človek nezmôže nič. Starší potrebujeme mladších, ktorí sú zbehlí v modernej technike. Mladší zas starších, možno aj poradiť v niečom, najčastejšie, opatriť vnúčence.

        Verme a dôverujme Bohu. Je úžasný vo svojej láske. Dokáže uzdraviť, vrátiť život, nenúti nás k ničomu. Ponechá nám slobodu. Vážme si to a buďme mu vďační za jeho veľký dar. Robme mu aj my radosť našim životom. Sám bol ponižovaný, nepochopený ako človek, všetko to znášal pre našu záchranu. Nasledujme jeho príklad.

        Vyhýbajme sa slovíčku len : "Ja." Myslíme hlavne na tých, ktorí sú okolo nás a s ktorými sa stretávame. Venujme im aspoň milý úsmev, ak treba, pridajme k tomu láskavé slovo, ktoré vždy poteší. Prečo sme na povzbudivé slovo takí skúpi? V posedných týždňoch som sa napriek tomu, stretla s takými ľuďmi. Ak niekomu preukážem pozornosť, spätne sa mi to vracia.

********************

        Cítila som potrebu dať si veci do poriadku. Objavila som výpisky z kníh, ak sa mi niektoré myšlienky páčili, napísala som ich. Citujem:

          David Khayat - Neumieraj. "Ak zabudneš na bolesť, ktorá neprestajne rozožiera dušu našich chorých, ani najsilnejšie lieky nič nezmôžu. Musíš liečiť ľudí, nie ich ochorene. Aj najschopnejší lekár je len prázdny pajác, ak zabúda na to najpodstatnejšie v našom povolaní na pacientov. Bez nich a bez ich dôvery nie sme ničím. Ak nechcú nás, naše lieky nemáme nijakú cenu. Nezabúdaj na lásku a oddanosť. Sláva aj peniaze prídu samy od seba, nemusíš sa o ne usilovať, ak máš v srdci dosť lásky a presvedčenia na to, aby si svoj život obetoval ako ja. Bohužiaľ, možno sa to stane ešte skôr.

        Ak všetko pôjde tak, ako som predpovedal, ak Ti moji priatelia pomôžu, ako mi sľúbili, stneš sa mojim nástupcom. Pre Tvoju mladosť Ti to niektorí ľudia budú závidieť a budú si myslieť, že máš šťastie. Ako sa budú mýliť! To najhoršie, čo som Ti mohol urobiť je, že Ti prenechávam opraty - takému mladému! Odkedy však na mňa siahla smrť, nechal som Ťa riadiť oddelenie a pozoroval som Ťa. Musíš si veriť!

         Keď sa posledný raz pozriem za seba a snažím sa odhadnúť, čo tu po mne zostane, mám pocit, že si to Ty, Daniel, môj žiak. Ak si naozaj mojim žiakom, napriek všetkým ťažkostiam, napriek samote a utrpeniu zistíš, že taký život je vzrušujúci a úžasný - budeš šťastný.

          Celý život sa mi zdal ako nočná mora, a jeden zmysel poslania, ktoré mi Dalambert svojim listom pripomenie, vznášal doň trochu svetla a útechy."

           Rozmýšľame aj my tak .... "Čo tu po nás ostane?"

           Dr. Brian L. Weis: Mnoho životov, mnoho Majstrov

          Ľudia nemôžu posudzovať unáhlene. Každý musíte jednať poctivo. Mnoho životov sa zničilo,                      pretože sme súdili unáhlene.

           Naše telo nám slúži ako prostriedok, kým sme tu. Náš duch a duša pretrvávajú večne.

         Ľudia sú takí malicherní... nenásytní, túžiac po moci, ambiciózni. Zabúdajú na lásku, porozumenie            a poznanie. Ešte sa treba veľa učiť!

           Viem, že za všetko treba zaplatiť. Čo sa má stať, stne sa.

       Ľudstvo sa nenaučilo, čo je rovnováha, a už vôbec nie, ako ju zachovávať. Necháva sa viesť nenásytnosťou a ctižiadostivosťou, zmietať strachom. Takto napokon zničí samo seba. Ale príroda prežije; aspoň rastliny určite.

         Šťastie má korene v jednoduchosti. Sklon prekážať v myšlienkach i v činoch zmenšuje šťastie. Nadbytok zahmlieva skutočné hodnoty. Nábožensky založení ľudia nám vravia, že šťastie pochádza zo srdca naplneného láskou, z viery a nádeje, z vykonávania charitatívnych a láskyplných skutkov.

          Ľudstvo je nesmrteľné a my sa svojim konaním učíme. Všetci sme v škole. Je to veľmi jednouché, ak veríte v nesmrteľnosť.

          Ak je časť ľudstva vecná, a v dejinách ľudstva je o tom veľa dôkazov, prečo si tak ubližujeme? Prečo šliapeme po iných, prečo ich prekračujeme kvôli ostatným výhodám, keď vďaka tomu vlastne v škole prepadáme? Všetci napokon prídeme na to isté miesto, aj keď odlišnou rýchlosťou. Nikto nie je viac ako ten druhý.

         Pochopiť, že nikto nie je viac ako ten druhý, precítiť to. Pomáhať druhému. Všetci sme na jednom člne. Ak nebudeme ťahať za jeden koniec, naše sadenice budú strašne osamelé.

       Posol: Milovať znamená chcieť dobro. Teda v úkone lásky je vôľa, rozhodnutie obetovať sa pre druhých. K takejto láske sa treba vychovávať. Ako? Spoznávať problémy a potreby ľudí. Prejavovať o nich záujem. Pomáhať im materiálne i duchovne.

       Nie sme často ľahostajní k cudzej bolesti? Uspokojíme sa len s tým, že si povzdychneme nad utrpením druhých? Alebo sme dokonca radi, že sa nás to netýka?

          Trpezlivosť a načasovanie... všetko prichádza, keď to musí prísť. /Včera som prestala písať, aby som nestratila trpezlivosť. Dnes pokračujem. Akýsi škriatok opravil klávesy./

         Všetko musí byť vyvážené. Príroda je vyvážená. Divá zver žije v harmónii. Ľudia sa to nenaučili. ďalej ničia sami seba. V tom, čo robia neexistuje žiadna harmónia, žiaden plán. V prírode je to celkom inak. Príroda je vyvážená. Príroda je energia a život.... a obnovenie. A ľudia len ničia. Ničia prírodu. Ničia iných ľudí. Napokon ničia i seba."

           Zamyslenie sa nad ľudskou zlobou

          Kto vie rozmýšľať a používa svoj vlastný rozum, pozerá sa na svet triezvo, aj kriticky. Aj to nie je náhoda, že som začala listovať v mojich výpiskoch, čo napísali múdri ľudia. Nepočítam sa medzi nich, ale myšlienkami sme veľmi blízki. Je aj to pravda, nemusí sa to každému páčiť. Všetci sme jedinečné a neopakovateľné bytosti. Robme to, čo sme dostali do vienka a čo sme schopní robiť. Z každej práce, ktorú robíme, mali by sme cítiť radosť. Nedajme sa odradiť, prijmime aj kritiku, ak je opodstatnená. Knihy sú naozaj oázou múdrosti. V každej môžeme nájsť to, čo lahodí môjmu naturelu.

            Nebuďme domýšľaví, ak si myslíme, že sa ktosi stará do cudzej kuchyne. Krajšie by bolo, keby sme sa na to opýtali dotyčnej osoby. Bolo by to prirodzené. Možno by sme boli povďační a zmenili si mienku o danej osobe. Najhoršie je na tom to, že sme poškodili dobré meno osobe, ktorá ťa má v úcte. Sú to vážne záležitostí, ktoré spôsobujú skôr bolesť ako radosť. Prečo sa očisťovať pred ľuďmi, ktorých ani nepoznáme! Všetko je o láske k človeku a postoj k nemu. Človek, ktorý ma raz sklame, ťažko mu už dôverujem, dávam si pozor n reč.

          Sú ľudia, ktorí sa nesťažujú, neklebetia, nestarajú sa do cudzích problémov. Má dosť svojich problémov. Mnohým aj to prekáža. Je to v ľudskej povahe, treba aj to prijať ak chcem žiť pokojne. Mám rada ľudí, s ktorými sa dá porozprávať. Nájdu si nás a my ich. Keď potrebujeme radu, či zdôveriť sa. Dôležitá je dôvera, ktorá sa nezneužíva. Ak máme takých ľudí okolo seba, považujeme sa za šťastných. Nestojí nás to nič, len trochu človečiny. Ak sme prajní, nezávidíme, tešíme sa z úspechu druhých, aj nám sa darí.

"Čo je výprask, vie každý z nás dosť presne, ale čo je láska, to poriadne nevie nik."

Heinrich Heine

           My ľudia, sme nenapraviteľní. Opakuje sa to z generácie na generáciu. Písali o tom naši významní spisovatelia: - Vlani ako dnes. Citujem: "Je hrozne bezmocný ten strom, bezruký, bezzubý, bezmocný, bezradný, nevlastní ani najmenší orgán, ktorý by sa bránil, ktorý by ho chránil, ani ktorý by útočil proti niekomu a hocičomu. Ani kričať nevie. Iba cíti. Iba intenzívne vníma a prináša poklady: tvrdá škrupina, s bohatým žírnym jadrom. Keď príde vietor, znepriatelený ľadovec, žeravý blesk - nemá sa kde ukryť a utekať nemôže. Iné mu neostáva, iba vydržať. A keď ho smädí? Keď ho morí hlad? Len čakať a čakať. Všetko raz príde k nemu. Aj láska? Pohladenie? Možno. Aj pošta?

          Je pokojný, nenaháňa sa za pletkami a darobnosťami, funkciami, korytami, čaká trpezlivo a za odmenu všetko dostane, čo potrebuje, všetko samo príde k nemu, z útrob zeme z oveľa hlbšieho neba belasého. Aj neha. Aj nebo. Aj neba sa dočká? Možno.

          Tam vonku mrzne a je zima. A dráždi vnímanie, sebauvedomenie, nič nepredstiera, len ona zima skúsená a múdra, vie oceniť tú pravú závažnosť plameňa, len ona zvýrazňuje teplo a upozorňuje na jeho zmysel.

          Jurgen - potešuje beznádejne predmety. Dáva im poriadok a ilúziu. On ich nevyrába, nepoužíva, nevyužíva a teda ani nezneužíva pre svoju chamtivosť a cudzie ukradnutie. Ani ich nekrotí. Veď krotiť treba ľudí.

          Zadusíme sa vo vlastných výkaloch ,,po slovensky." Náš svet sa stáva smetiskom.

         Krasko: Nuž tak: kým ešte tam, na smetiskách našich, možno nájsť kúsok ducha, nie je to s nami až také zlé.

         Keď zavetrím lož a hlúposť, naježím fúzy a zlostne vrčím. Ale nehryziem, a ak, nuž len slovami a slová.

       Bol som smutný a bláznivý, sebavedomý aj maličký, zabudnutý aj mravnú hodnotu bolesti a utrpení, som zo zlatého kalicha okoštoval. Mladosť je vlastne choroba.

        Topole a vôbec listnaté lesy sú človeku bratskejšie. Nenudia jednotvárnosťou stálosti ihličia z kulminácie smutnej plnosti a krásy sa neboja prejsť v zime až do dna ošklivosti a dôslednej prázdnoty; signalizujú rytmus až hudobný a premenlivosť života, sú citlivejšie, ich široké spektrum siaha od výbuchu života až po nahú beznádej bezfarebnosti.

         Na minulosť treba dozrieť, lebo nezrelosť ju prežíva akoby v polospánku, v omámení neúplne, k úplnosti treba ešte celé vedomie.

          Vianoce - Sme unavení, telami zvierat presýtení, drieme sa: už sa nám ani nenávidieť nechce. Hra na sviatok, ktorý prehráva. Môžeme vyvetrať a zase byť normálni v živote a jeho vzťahoch, teda zlí, malicherní, hlúpi, lakomí a nepravdiví...

         Hrdinstvom je nedať si vziať, ubrániť si svoje maličké občianske územie, azyl individuálnej slobody, nevpustiť si tam zdegenerovanú veľrybu a predaj a kúpu myšlienok, citov vecí a ľudí, krkavčích havranov, čo striasajú z konárov belosť.

         Človek nie je stvorený definitívne, stáva sa ním nielen postupne, ale aj stále a znovu. Nie je to proces automatický, je to zápas, pretože tisíce nástrah neustále striehne a on môže byť každú chvíľu prestať byť sebou. Teda bez oddychu rozhoduje.

         Láska je darom, no dar neznamená pasívne prijímanie, nie je iba daný, ale zaslúžený. Hodnota vykúpená jednotou života a tvorby myslenia a činu zaplatená akosťou života, ktorý neoplýva zemskými bohatstvami, ale vznešenosťou osobnosti. Láska /eros, nie sex/ je najvzácnejší moment ľudského života, božský nástroj.

        Zostáva skôr obdiv k odvahe myslieť výlučne vlastnou hlavou bez náhradných pocitových pomôcok a konvencií, bez ohľadu na vlastný úžitok a prospech: úvaha k vlastným omylom i pravdám. Nijakého smeru vymyslenia. Mozgov nikdy nebude prebytok a mysliaca energia každého človeka je hodnotou.

            Kto sa neprihovorí, nie je poriadny človek.

          Áno ničoho sa bojím viac ako niečoho. Panický utekám od nadutých a dutých ľudí každodenného srdca a odmeraného citu. Je to otázka samoty, čiže slobody. Len v samote je možná sebaúcta, Nie si ničím majetkom, nie si cudzí. Bez sebaúcty, nič poriadne nenapíšeš, neprídeš k novému pohľadu.

          Niekedy to býva kruté, keď ležíš na bruchu v prachu a skučíš, vlasy by si trhal, vyšklbal si ich, kožu rozdriapal, nevystúpiš z nej von, je šitá na mieru. Nevymenil by som svoj genetický osud ani za všetku moc a zlato sveta. Inak to nejde, či sa to páči, alebo nie, takže zbytočne vie hrešiť, preklínať, márne sa tešiť, chváliť. Žiť, žiť...Aj keď bytie sa z nás iba smeje, vysmieva, posmieva sa nám /aspoň že nie ľahostajne./

           V slove sa skrýva nekonečne veľa slov - a presne toľko v mlčaní.

       Vetami sa liečime: čo nás ťaží, do nich nedrgáme. Ale vtedy aj preklíname - opäť len vetami. Liečime sa, lebo sa máme z čoho: zdraví sú len hlupáci.

         Ja stojím stĺpom

         v tieni dlhom

         osamelého topoľa.

         Dnes - ako vlani -

         v ušiach mi zvoní

         škrek žiab tam niekde od topoľa. Ivan Krasko"

         Tieto pravdivé myšlienky ma inšpirovali k ďalšiemu písaniu.

         Faloš - Tá sa nedá zakryť, mnohí sa domnievajú, veď jemu môžem čokoľvek natárať, on to zožerie aj s navijakom. Oj, ako sa len mýlia. Keby poznali vnútro toho človeka a neboli zaslepení, červenali by sa od hanby. Museli by mať aspoň trochu citu v srdci. Vnímavý jedinec, vytuší urážky, nepochopenie, faloš. Niektorí sa cítia o niečo viac, ako je ten druhý, ktorého majú za nič. Takých ľudí nevyhľadávame pre vlastný pokoj.

         Reč veľa prezrádza, hlavne, ak sa stretneme s dvomi osobami, ktoré sa dobre poznajú. Nemusí nič povedať, práve to nič nepovedané, mnoho prezrádza. Ľudská vlastnosť je už taká, myslíme si o sebe, že sme tí najmúdrejší. Radi sa vyžívajú v ohováraní, hanobení. Pridajú sa ďalší, aby neboli horší. Vtedy sa stávame opatrnejšími, dávame si pozor na reč. Šťastie stojí na iných hodnotách, ktoré nechcú vidieť. Škoda sa tým zaoberať, škodíme len sebe, pre zlobu druhého.

         Každá doba sa opakuje, tvoria ju ľudia, ktorí si môžu dovoliť všetko, ohovárať, nenávidieť, hovoriť nepravdy, znevažovať človeka. Zvykne sa hovoriť - chová sa ako zviera. Presviedčame sa, že to zvieratko je nám oddanejšie. Skôr nám pomôže ako človek. Osobný príklad: Potkla som sa na kanalizačnom potrubí, rozpľaskla som sa ako žaba. Osoba, ktorá išla so psíkom, obzerala sa, kto by mi pomohol vstať. Psík tak nerozmýšľa. Zubami chytil svetrík a ťahal ma zo zeme. Zvieratká sú úžasné. Vedia, čo majú robiť, neublížia, vycítia, kto ich má rád. Mám s nimi len tie najlepšie skúsenosti.

           Na svete je každý dôležitý.

         Staroba je požehnaním, i keď nie závidením. Záleží od nás, ako sa vyrovnávame s problémami. Aj staroba sa dá krásne prežiť. Záleží na nás, čím sa zaoberáme, akú máme náplň práce, aktivity a ktoré hodnoty uprednostňujeme. Majme v úcte každého človeka, nepozerajme sa aké má kto vzdelanie, aký titul a akú prácu vykonáva. Každá práca je dôležitá, ktorá sa vykonáva zodpovedne. Podstatné je, aké máme srdce a postoj k životu. Aj nepríjemné veci sa dajú prijať s úsmevom na tvári. Myslím si svoje, nevšímam si zlomyseľnosť a faloš. Treba sa to jednoducho naučiť.

       Vrodená inteligencia je veľký dar, ktorý sa dedí. Dá sa získať v priebehu života, záleží v akej spoločnosti sa pohybujeme. Čím je človek múdrejší a je inteligentný, nevypína sa, je dobrým spoločníkom. Dokáže sa prispôsobiť. Takému človeku prechovávame úctu a máme ho radi. Sú to vzácne osobnosti, ktoré sa dobre uplatnia vo vedúcich funkciách. Sú nároční na seba, ale aj na svojich podriadených - zamestnancov. Ak vidí talent u pracovníka, poveruje ho náročnejšou prácou, aby napredoval. Nezanedbáva ani iných pracovníkov, ktorí sa snažia, motivuje ich, aby ich povzbudil ešte k väčšej usilovnosti. Kvituje sa u nadriadených hlavne spravodlivosť. Takých šéfov si vážime pre ich férovosť.

         "Nie s lampou, ale srdcom treba hľadať ľudí, pretože iba v láske otvoria svoje srdcia."

Peter Rosegger

             Čo robím, aby som napredovala?

        Vyžaduje si to precíznosť v práci, aby som obstala. V prvom rade, naučím sa byť človekom, zaujímam sa aj o druhých. Ak nechcem pomôcť, tak ani neubližujem. Zlomyseľnosť sa zvykne vracať ako bumerang. Myslíme na ľudskú dôstojnosť každého človeka. Je to živá bytosť, nie stoka. Netreba zabúdať ani na starých ľudí, ktorí sú studnicou múdrostí.

          Neberme ich ako nepotrebný odpad, sami k tomu spejeme. Každý dostáva to, čo si zaslúži. Ak žijem pekným usporiadaným životom, nemusím sa nikoho a ničoho báť. Všetko dostanem, čo som investoval do druhých. Šťastný je človek, ktorý prežil ťažký život, nikomu neubližoval. Taký človek lepšie chápe aj bezdomovca, možno ten nešťastník, sám nechápe, ako sa tam ocitol.

"Práve tomu, kto by dokázal celý život milovať, to nie je dožičené." Edmondo De Amicis

         V mnohých životných rozhodnutiach sa pýtam sama seba - ako sa rozhodnúť? Vnútorný hlas mi vždy pomôže vyriešiť problém. Naučte sa poznávať hodnoty za ktoré sa oplatí bojovať, /nie zbraňou./ Ak sa to naučíte, nezaskočí vás ani ľudská bezočivosť. Vnímavý človek, ktorý má ľudí rád, vie vycítiť neúprimnosť. Nemusí nás to trápiť, nie je to náš problém. Človečina začína pokrivkávať na obe nohy. Nedokážeme chápať jeden druhého, sme nenapraviteľní. Ten, ktorý sústavne intriguje, môže spokojne spávať? Nezaškodilo by mu občas sa zamyslieť nad tým, prečo to robí!

         Je krajšie spájať sa, ako rozdeľovať. Radi posudzujeme, ten je taký, onen onaký, len ja som ten najlepší. Skúsme pochopiť každého. Nepozerajme sa, či je veriaci, ateista, alebo iného vierovyznania. Neposmievajme sa mu. Rozdielnosť nás môže len obohacovať, ak sa dokážeme počúvať. Sme ľudské bytosti s kladmi a nedostatkami, treba nás aj tak chápať. Keď máme lásku v srdci, vtedy k všetkému pristupujeme s láskou a porozumením. Ak sme veriaci, cítime, ako nám Pán Boh pomáha, on nás lepšie pozná, ako my, sami seba. Najlepšie vie, čo kto potrebuje.

          Pane Bože, ďakujem Ti, že ma miluješ takú, aká som. Cítim to na každom kroku. Bez teba by som bola nula. Prosím, odpusť tým, ktorí vnášajú nepokoj, obmäkčí ich srdcia, ak je to tvoja vôľa. Odvráť vojnu, nepokoj vo svete. Zachráň Slovensko od biedy a násilia. Nauč nás a našich politikov rozhodovať sa správne vo vážnych rozhodnutiach. Zachráň ľudstvo od biedy, prenasledovania nevinných. Daj politikom múdrosť, aby viac mysleli na tých za ktorých sú zodpovední. Príď Duchu Svätý, tešiteľ zarmútených, daj, aby boli všetci smútiaci opäť naplnení radosťou. Obdaruj nás svojimi darmi: Daj nám dary múdrosti a rozumu, aby sme hľadali to, čo vedie k láske. Zachráň naše Slovensko, aby sme ho mohli zveľaďovať, nie sa ho zriekať.

         Myšlienkové zdokonaľovanie - Hovorí sa, vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Pri každom rozhovore je dôležité s kým sa rozprávame. Treba sa prispôsobiť jeho záujmu. Naučme sa počúvať, čo hovorí druhý. Nemusíme mať rovnaký názor na vec. Povedzme mu to. Ak je presvedčený o svojej pravde, nevyvraciam ju. Snažme sa dostať na vyššiu úroveň myslenia. Rozoznávajme, čo je pravda a čo je lož.

           Rozhovor je dôležitý. Nepodceňujme kritické myslenie. Nebojme sa vzniesť kritiku, ak si myslíme, že je opodstatnená. Počúvajme seba, ako rozprávame, spravme sebareflexiu. V rozhovore vyhýbajme sa konfliktom. Je tu dôležité sebaovládanie, vyhnime sa zlosti. Zdá sa mi, že ľudia nerozmýšľajú, všetkému uveria. Ak mám iný názor, vzbĺknu, ťažko sa s takým človekom debatuje. Iný názor nepripustí, lebo to, čo čítal, alebo počul od "múdrejšieho", je pravda. Neuznáva toho, na kom mu čosi prekáža. Ani vtedy sa netreba dať odradiť. Každý môže mať svoj vlastný názor, nemusíme sa s ním stotožniť. Nikoho nepodceňuj. Nech ťa neodradí kritika, neprestaň si veriť, i keď sa ti podpory nedostáva. Nauč sa veriť sebe a svojim schopnostiam.

          Vylúčme samoľúbosť zo svojho vnútra. Vážme si svoje hodnoty, ale nezabúdajme na hodnoty druhých. Podporme ich v tom. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Niekto dokáže krásne hovoriť, ľudia ho radi počúvajú, veria mu, i keď pracuje len vo svoj prospech a kariéru. Každodenne sa s tým stretávame. Škoda, že vedia len rozprávať, ale práca, ktorú vykonávajú, neprináša úspech, skôr úpadok. Je to najväčšia bolesť každého zriadenia. Mnohí sú spokojní, chybuje im vlastný úsudok a rozum. Kam to spejeme? Zamýšľa sa ktosi nad tým?

"Keď sa v rodine nájde viac horúcich hláv, rodinné vzťahy ochladnú." Stano Verešvársky

         Osvietenie mozgov: Človek ak chce byť šťastný, treba sústavne na sebe pracovať a vzdelávať sa, pokiaľ mu myseľ pracuje. Nevzdávajme sa ani vtedy, keď nám osud nežičí a kladú sa nám polená pod nohy. Vyhráva ten, kto sa nevzdáva. Vylúčme samoľúbosť zo svojho vnútra. Vážme si svoje hodnoty, ale nezabúdajme ani na druhého hodnoty, ktoré nám môžu byť vzorom. Vždy sa nájdu špecialisti, ktorí sa tešia, ak môžu niekoho raniť a ponížiť. Ak si chceme zachovať dôstojnosť, nevšímajme si to, vieme prečo to robia. Naučme sa vzájomne milovať a neubližovať si. Úcta a láska jeden voči druhému nám prináša pokoj a vyrovnanosť.

          Kto našiel Krista, nemôže byť nešťastný, on nám to ani nedovolí. Stojí pri nás, cítime sa mladší ako sme. Máme viac životných skúseností, v mnohom si poradíme. Ak človeka rania, Pán uzdravuje. Preto som rada, že som veriaca, nech sa mi smejú. I keď je človek spoločenský tvor, má rád aj ticho a samotu, vtedy sa dá rozmýšľať o zmysle života. Som už v takom veku, treba myslieť aj na posmrtný život. Hore ma ešte nechcú, mnohí by sa tomu potešili. Tú radosť im nespravíme. Ľudia, neubližujme si navzájom, nepatrí sa to! V láske sa predsa len krajšie žije.

         Nie som moralista, snažím sa život brať reálne. Rodíme sa, musíme aj zomrieť. Nikto nevie, kedy nás to čaká. Aj so smrťou sa treba zmieriť. Bolí nás to, keď odchádza milovaná osoba. Možno je to preňho a rodinu vykúpenie, akoby mal trpieť a pomoci by nebolo. Ak sa dožijeme vysokého veku, berieme to prirodzene. Momentálne okamihy bolia, odchádza nám najbližší človek, ktorého sme mali radi. Delili sa spolu o radosti i starosti. Cítime s každým, ktorý to prežíva. Život ide ďalej.

         Život je zložitý, každý máme svoje problémy, radosti i starosti. Nerobme si ich ešte väčšie. Všetci sa musíme s nimi vyrovnať sami. Snažím sa žiť tak, aby som neubližovala nikomu, chápala a brala život taký, ako sa mi núka. Nevidím do hláv druhých, nemôžem ani súdiť. Áno, som kritická, ak vidím, že sa niekomu ubližuje. Nenávisť voči komukoľvek je nebezpečná. Vtedy nechceme vidieť nič dobré, len ako ublížiť.

"Láska je predovšetkým počúvanie v mlčaní. Milovať znamená uvažovať."
Antoine de Sain - Exupéri.

          Kritické myslenie je prospešné, ak kritizujeme to, čo sa nestotožňuje s morálkou, ktorá škodí človeku a celému ľudstvu. Nenávisť je zlý sluha, ktorý nás vedie do záhuby. Chceme zničiť svojho súpera, často sa stávame sami obeťou. Neuvedomujeme si svoje konanie. Najsmutnejšie je to, že tým pomáhame líškam, ktoré sú prefíkané, ničíme naše rodiny a ľudí, ktorí si to nezaslúžia. Ak sa kriticky pozeráme na svet, vidíme to už dnes, sme v nemilosti.

           Snažme sa úprimne zamyslieť sami nad sebou, ako budeme žiť. Ako si predstavujeme Slovensko a jeho budúcnosť? Pracujeme na tom, aby sa nám všetkým dobre žilo, alebo sa pozeráme len na svoje výhody, čo ma je po starostiach druhých? Koláč sa rozdá, nám ostne len diera z neho.

          Dnes sa ale na to nemyslí. Možno áno, pre svoje vidiny, nech sa postarajú sami o seba. Predsa sme im niečo zanechali, tú dieru z koláča. Školstvo a učiteľ je budúcnosť národa, myslí sa na to? Taktiež zdravotníctvo, na ktoré nie sú peniaze. Som za to, aby sme humanitárne pomohli tam, kde treba, ale nie na úkor vlastných obyvateľov, ktorí vytvorili a vytvárajú hodnoty. Na všetko sú peniaze, len pre chudobných, ktorých máme dosť aj u nás, nie sú! V čudnom svete to žijeme. Môže sa aj to stať, že sa opäť dostaneme do područia niekoho. Iné si ani nezaslúžime pre hlúposť našich chytrákov, nás všetkých, ktorým je to jedno, kde smerujeme.

           Boh pozná všetko. Boh je moje najvyššie ja, je Duch vo mne. Boh píše cezo mňa. Navrhuje mi tému, hlavne postrehy a ich riešenia. Spája nitky deja a správne ich ukladá. Ďakujem za všetky riešenia o ktorých viem, že prídu. Usínam so slovami mojich spomienok a pocitov súčasného diania na perách a potom sa poberám do hlbokého spánku. Cítim a verím, že Božské mi vo mne svieti na cestu, cítim, verím a viem to. Božia múdrosť ma inšpiruje, vedie ma a pôsobí na mňa pri všetkom, čo robím. Okamžite pozná odpoveď na všetko, čo musím vedieť. Božia láska ma predchádza a privedie ma na najvyššiu cestu vnútorného pokoja, lásky, radosti, šťastia. Je to nádherné!

          Často používame mobil, zabudneme ho vypnúť, ak sme v divadle, na prednáške, či v kostole. Ak začne zvoniť, vznikne vzruch, ľudia sa obzerajú. V kostole by sme mali dať signál v prvom rade Bohu. Počúvajme ho, on k nám hovorí. Naučme sa kráčať správnym smerom. Ježiš by mal byť pre mňa prvý. Jediný, ktorý neubližuje. Skôr potešuje a napráva, čo človek pokazí. Dáva nám nádej a povzbudzuje nás.

          Žijeme v modernom svete 21. storočia. Mnohé veci sa zmenili, menia sa aj vzťahy. Netreba sa báť ani krízových vzťahov, ktoré nastanú v rodinách, v partnerskom, ľudskom, či priateľskom vzťahu. Všetko sa dá riešiť mierovou cestou, nie v zlosti a keď sme nahnevaní. Myslíme na Ježiša Krista, ktorý nás nezrádza, nech nám je vzorom. Kto má lásku v srdci prechováva ju aj k druhým. Láska nezrádza.

      Boh nám každú bolesť zahojí. Zrada určitý čas bolí, prebolí a opäť sme šťastní. Prečo? Neprechovávame nenávisť k tým, ktorí nám ju spôsobili. Ak neveríme v dobro Boha, verme aspoň v dobro človeka. Mnohí majú moc, my máme pravdu. Za pravdu sa oplatí bojovať. Ak by sme vedeli medzi sebou komunikovať, priateľstvo by sa utužovalo. Bez lásky a nepochopenia, priateľstvo nefunguje.

"Presný cieľ je odrazový mostík ku každému úspechu."  Christian Godefroy

"Objatie je zázračný dar. Jedna veľkosť sedí všetkým...je to srdce, ktoré rozdáva, ruky už len dávajú." Africké príslovie

          Modlitba nie je zbytočná, ak je prospešná, páči sa aj Bohu. Sama som sa s tým stretla. Prosila som ho, by mi ponechal rozum, ktorý je veľmi dôležitý. S bolesťou som sa naučila žiť. Boh nám naloží len taký batoh, koľký unesieme. Horúce hlavy sa starajú do toho, čoby sa nemuseli. Každá vláda by mala myslieť na svoj národ, ktorý zastupuje. Prečo sa miešajú do cudzích záležitostí? Rusko a Ukrajina by si spory vyriešili sami, keby do toho nezasahovali iné mocností. Slovensko je malá krajina, závislé na Rusku. Svojou prílišnou iniciatívou, všetko kazia v neprospech vlastného národa.

          Prosím Boha za tých, ktorí rozsievajú nenávisť, intrigy, aby nezrádzali národ. Desaťročia sme žili v mieri a dnes podporujeme vojnu na Ukrajine. Prosím, aby sa im nevracalo to, čo radi uštedrujú druhým. Pane, obdaruj politikov láskou a tým, čo im chýba. Tešme sa z každej maličkostí, úspechu, prajme ho aj druhým. Vážme si hodnoty, ktoré nás posúvajú dopredu a..., že sme. Obráťme sa na Boha, ktorý má veľkú moc. Len on môže všetko zmeniť v náš prospech. Nebojme sa k nemu prichádzať, prosiť a ďakovať. Nenávisť a zloba nás privedie len do pekla.

      Často sa zamýšľam nad tým, čo spôsobuje to, akí sme dnes. Diabol prevzal moc nad ľudským myslením a konaním. Prekvitá arogancia, nejednotnosť, prestali sme si veriť. Ľudia sa stávajú apatickí. Neveria nikomu a ničomu. Všetko speje k zániku. Stali sme sa lacnou pracovnou silou.

         Sledovala som Národné stretnutie mládeže v Trenčíne, ktoré trvalo štyri dni. Bol úchvatný zážitok ich sledovať. Mladosť je život, má budúcnosť pred sebou. Záleží od ich myslenia a schopností, akú chcú mať krajinu v ktorej chcú žiť. Spomenula som si na svoju mladosť. Žili sme skromne, tešili sme sa z každého úspechu. To už nie je pravda. Mladosť je predsa len krásna. Veď aj na našich duchovných otcoch bolo vidieť ako omladli. Pri mládeži, ani nemôžeme byť starí. Kázeň biskupa Haľka, poukázal na signál nevypnutého mobilu. Dnes sa bez mobilu nepohneme na krok. Áno, stretávame sa s tým v kostole. Naruší to pozornosť.

         Aj sám Pán Boh sa tešil tomu stretnutiu. Zoslal nám vytúžený výdatný dážď, po ktorom ožila celá príroda. Tráva, ktorá bola spálená slnkom, začala pomaly ožívať, stromy boli zelenšie. Vlahy je stále málo. Dážď neprekážal ani účastníkom tohto podujatia. Chránili sa dáždnikom, pršiplášťom. Tešili sa blahodarnému životu. Aj my sme sa tešili, pri televíznych obrazovkách.

"Znakom dokonalej povahy je prežívať každý deň tak, akoby bol pre nás posledný."

Marcus Aurelius

         Je pekná vlastnosť deliť sa s radosťou, ale aj so starosťami. Ak sme ochotní počúvať, vzájomne sa obohacujeme. Tešme sa s radujúcimi, plačeme s plačúcimi, každý to prežíva inakšie. Niekto vnútorne, možno už ani nedokáže plakať. Je dobre už v rodine naučiť deti deliť sa o všetko so súrodencami, s kamarátmi, pomáhať si navzájom. Toto nás obohacuje a robí človeka človekom. Rodičia sú príkladom pre svoje deti. Ak cítia lásku a vzájomnú úctu svojich rodičov, je predpoklad, že aj ony budú nasledovať ich príklad.

          V živote nás zastihnú rôzne búrky života, prežívame ich svojsky. Sú búrky prírodné, vzdušné, vo vode, ale aj medzi ľuďmi. Naučme sa im čeliť. Ak to dokážeme, žijeme vyrovnaným životom. V neriešiteľných situáciách sa obraciam na Boha, ktorý dopustí, ale neopustí. Človek, ktorému sa dostáva nevďak, stáva sa odolnejším voči ľudským búrkam.

         Ako deti, báli sme sa búrky, bleskov. Vtedy rodičia zasvietili hromničné sviecu, zvonilo sa aj na kostolných zvonov, aby zvuk zvonov zabránil pohrome. Rodičia nás upozorňovali, aby sme sa neschovávali pod stromy, lebo tie priťahujú blesky. Stávalo sa dosť často, že blesk zabíjal. /Dnes zabíja človek človeka./ Neviem, či vtedy boli hromozvody na budovách. Príroda je niekedy vrtošivá, ničí všetko, čo jej príde do cesty. Tieto prírodné živly zapríčiňujeme si často sami svojou neopatrnosťou. Požiare vznikajú najviac, keď je sucho. Stačí odhodiť cigaretu, či zápalku.

      Kto má silnú vieru, nemusí sa ničoho báť. Láska je úžasná, vtedy chápeme jeden druhého. Neberieme človeka ako nepotrebnú vec. Ak chybuje láska v srdci, chceme skôr raniť, koho nemáme radi. Od takého človeka nepočujeme pekné povzbudivé slovo. Nie je empatický, viac presadzuje svoje ja. Nechce sa mi /nechcem/ Taký človek nám ani nechybuje, nedá sa mu veriť. Nevyhľadávame ho, ani nezatracujeme, želajme mu len to najlepšie.

         Láska sa rodí, je v nás, či sme sami, alebo v partnerskom vzťahu. Ak máme radi ľudí okolo seba, prechovávame im úctu a pozornosť. Láska musí ísť z vnútra človeka, je úprimná, nepredstiera sa. Dokážu to len tí, ktorí viac myslia na druhých ako na seba. Títo ľudia sú vždy šťastnejší, ako sebci. Nepokorí nás ich zlomyseľnosť, naopak, posilňuje. Nebojme sa preukázať lásku, zbavme sa sebectva, život sa nám bude zdať o moc krajší a radostnejší. Veď predsa všetci túžime byť šťastní, nekazme si to sami!

           Ak máme vzťah k Bohu, nemôžeme byť nešťastní. Mnohí sa vzdialili od neho, nemusia to byť zlí ľudia. Zamerali sa viac na seba a svoje schopností. Boha nepotrebujú. Mnohí neveriaci, alebo tí, ktorí sú vlažní vo viere, možno žijú príkladnejším životom ako kresťan. Sú príkladom pre veriacich. Viera by nás nemala rozdeľovať, skôr spájať, mali by sme sa rešpektovať. Ľudské spolužitie je dôležité pre spokojný život a ľudskú príťažlivosť. Máme aj také chvíľky, keď sa nám nechce. Už máme zabehnutý svoj život.

         V mnohých momentoch by sme sa mali prekonať. "Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma." Naučme sa prijať skutočnosť, ktorá nastane, vyrovnať sa s ňou. Každý kríž má zmysel. Ak ktosi chce ukázať svoju moc, vymýšľa nezmysly, aby ponížil človeka, obetujme bolesť za ľudí, ktorí tieto nezmysly činia. Každá bolesť, ktorú prežívame, pokoruje. Nie sme spasiteľní. Mnohí to zažili v koncentračných táboroch, či vo väzniciach. Bolesť premieňame na naplnenie seba samého

"Mierou ako rastie v tebe láska , rastie aj tvoja krása, lebo láska je krásou tvojej duše."

Aurelius Augustinus

         Nie je jednoduché kráčať po stopách Ježiša Krista. Zlo stále číha na naše myslenie a konanie. Prekvitá skôr sebectvo, nenávisť, faloš, láska sa vytráca. Človek sa učí celý život, nezmúdrie. Už v škole by sa malo dbať na to, aby sa vzťahy medzi deťmi utužovali. Naučiť ich sociálne myslieť, logicky uvažovať. Nabádať ich k tomu, aby boli šťastné. Pýtať sa ich: Čo ich robí šťastnými. Čo je to domov? Viesť s nimi rozhovor, aby sa naučili uvažovať. Štruktúra riadenia štátu, školská reforma, je v poriadku? Sme šťastný národ? Štatistiky hovoria, že Nórsko je najšťastnejší národ na svete.

          Dôležitá je koncepcia vzdelávania. Počítač je prostriedok, nie cieľ. Žiaci sa stávajú digitálne závislí. Naučiť žiakov hĺbkovému mysleniu, aby poznali súvislosť udalostí. Dostávame sa do informačného chaosu. Nevieme, čomu a komu máme veriť. Preto je dôležité používať vlastný rozum. Školstvo upadá, ktoré bolo na vysokej úrovni, nemuseli sme sa hanbiť.

          Rozoznávajme pravdu od nepravdy. S deťmi sa treba rozprávať, nedovoliť im byť závislými na počítači. Ak nenamáhame mozog, bunky odumierajú. Organizujme im činnosť, najlepšie k čomu inklinujú. Rozprávajme sa s nimi, dávajme podnety na zdravé uvažovanie. V dnešnej modernej dobe sa bez počítača nezaobídeme, je potrebný. Uvažujme, čo je pravda a čo lož, pracujme na sebe, aby sme sa nestali dementní.

          Deti sú kreatívne, treba ich podnecovať k logickému mysleniu a uvažovaniu. Pýtať sa ich, čo sa im nepáči, ako si predstavujú svoju budúcnosť. Čo je rodina? Čo je to vlasť? Ak sú z kresťanskej rodiny, treba sa ich pýtať na udalosti, ktorým nerozumejú, dávajme im otázky. Sú veci, ktoré nevidíme, nemôžeme ich ohmatať a predsa veríme, že sú. Učme ich logicky uvažovať. Niektoré veci sú im nepochopiteľné. Ak budú starší, pochopia.

       Každý človek potrebuje jesť, piť, spať, dýchať čerstvý vzduch, aj oddychovať. Je spoločenský, potrebuje aj spoločnosť. Ak sa dobre napapkáme, hneď máme lepšiu náladu. Jedlo je veľmi dôležité pre každého, aby sme mohli žiť. Sú to fyzické neodmysliteľné potravy. Potrebujeme aj duchovnú potravu. Vierou v Božie prisľúbenia konzumujeme Božie slovo tak, ako jedlo. Chráňme sa chamtivosti, hľadajme Božie kráľovstvo a poznávajme sami seba. Mám pokoj v duši? Starám sa o svoje zdravie, myslím aj na druhých? Aký mám postoj k inému človeku? Myslím aj na jeho potreby?

        Skutky, ktoré sú namierené proti Bohu, sú namierené proti človeku. Boh nám ponúka svoje milosrdenstvo. Sme tiež milosrdní jeden voči druhému? Niekto môže povedať: ako ku komu. Dnešná doba je rôznorodá, každý má svoju pravdu. Zamyslíme sa nad svojím konaním! Každý život má zmysel. Dôležité je, ako sa cítime vnútorne v každom veku. Nie som to práve ja, ten narušiteľ pokoja? Ťažko veriť človeku, ak nás sklame.

         Kto sa dožije dôchodkového veku, v primeranom zdraví, môže sa považovať za šťastného človeka. Stretávam sa s kým ja chcem a komu verím. Máme si čo povedať, neznášam klebety a ohováranie. Konečne sa môžem venovať rodine a hlavne svojím záujmom. Rodine pomáham, ak ma potrebujú. Nevnucujme deťom svoje predstavy. Podporujme ich v tom, k čomu inklinujú. Dôležité je motivovať ich, aby sa nedali na zlé chodníky. Zaujímať sa o to, s kým sa kamarátia. Chrániť ich pred drogami. Rozprávať sa s deťmi, poznať ich problémy. Vtedy sa vytvorí pekný vzťah, sú k nám otvorené. Myslíme na to: Pravda nás oslobodzuje.

         Sloboda je dôležitá, môžem sa rozhodovať slobodne. Napĺňam si čas tak, aby mi prinášal radosť. Mám rada ľudí, ktorí ma obohatia o poznatky, vnesú do môjho vnútra radosť a pochopenie. Nemusíme sa vo všetkom zhodovať, môžeme mať rozdielne názory, rešpektujeme sa navzájom. Nezrovnalosti si riešme hneď, nie ohováraním. Ak máme takých ľudí okolo seba, sme vlastne šťastní ľudia. Vyžaduje si to rešpekt a otvorenosť. Len vtedy sa priateľstvo utužuje.

        Doba sa mení, meníme sa aj my. Sme uzavretí, nepotrebujeme sa. Ak nemáme rodinu, neostáva nám iné, len prispôsobiť sa. Sám človek by bol stratený, keby nemal priateľov, ktorí mu pomôžu. Všetko je tak, ako má byť. Nikto neostáva sám. Rodina je požehnaním, ak je súdržná. Vzájomne sa dopĺňajú, majú sa s kým poradiť, vymeniť si názory. Rodiny neostávajú rezervované, spriateľujú sa s rodinami, ktoré majú podobné záujmy. Vedia sa porozprávať, navzájom sa dopĺňajú. Každý si musí život zadeliť tak, aby sa necíti nepotrebný. Ak je to tak, žijeme ako v rozprávke.

       Politiku nesledovať, ak si chceme zachovať dobrú myseľ. Dnešných vládnych činiteľov nezaujíma starý človek. Už nie je rentabilný, akoby nevytváral žiadne hodnoty. Je to smutné konštatovanie, žiaľ, počúvame to od našich čelných predstaviteľov. To, čo starý človek vybudoval, dnes sa s tým šafári, peniaze pre nich nie sú. Núkajú nám nezmysly, ako máme šetriť. Oni nemusia, majú kráľovské platy, preto sa zubami nechtami držia koryta. Ktosi to musí nahlas povedať. Ľudia sa boja, lebo je diktatúra, chcú zatvárať, či už zatvárajú, ktorí im prekážajú.

         Keďže starý človek je nepotrebný, ale myslieť ešte dokáže, preto svoje pocity dávam do počítača. Počítač je prostriedok, do ktorého dávam svoje myšlienky a svoj pohľad na svet. Kto sa tu dnes pozerá na ľudí, ktorí sme budovali tento štát? Sme nepotrebný odpad. Treba ho poslať na druhý svet, aby nezavadzal.

         Veď sa to dalo očakávať. Svet sa nám smeje, čo sme to za hlupáci, podporujeme Ukrajinu na úkor vlastných ľudí. Sami Ukrajinci sa nám smejú do očí. Sme malý štát, ale najviac sa angažujeme vo vlastný neprospech. Politik, ak sa už angažuje v politike, mal by byť razantný a myslel hlavne na ľudí, ktorých zastupuje. Môže si nás svet vážiť? Každý štát sa snaží, aby napredoval, len my sme štedrí, len nie pre svoj národ. Ak človek potrebuje pomoc, treba mu ju poskytnúť, ale nie podporovať vojnu. Kto je teraz nerentabilný, starý človek, alebo tí, ktorí štát riadia? Poskytla by nám pomoc Ukrajina, keby sme ju potrebovali?

         Musela som to napísať, i keď teraz politiku nesledujem, chcem si uchrániť trochu zdravia, je už dosť naštrbené. Nech ma zabasnú. V dnešnej dobe sa kadekto dostane do počítača. Aspoň vedia, čo si väčšina ľudí myslí. Nechcela som sa už k politike vracať. Sám Pán Boh ma k tomu nabáda, že aj starý človek ešte vie rozmýšľať, ani jemu sa to nepáči, čo sa vo svete deje.

         O politike sa ani nemám s kým rozprávať, vaď načo? Hodnotím, čo vidím a počujem. Žila som vždy v pravde, skromne, ale čestne. Plnila som si svoje povinnosti, neintrigovala som, preto napriek všetkému, kde sme to dospeli, prežívam šťastnú jeseň života. Nech si spytujú svedomie tí, ktorí spôsobujú bolesť. Ani televízia nám neponúka to, čoby nám pohladilo dušu. Rada si pozriem staré filmy s hercami, ktorí už nie sú s nami. Pripomenú mi mladé letá, či hercov v ich mladosti. Taktiež mám rada prírodopisné filmy. Každý zodpovedáme za svoje činy a aký postoj má k práci. Súdiť nás bude najvyšší Sudca, keď príde na to čas.

            Smrť je momentom, keď prechádzame z jedného života do druhého. Keby sme si to uvedomovali, život už na zemi by bol rajom. Žili by sme v láske a porozumení. Nepoznali by sme, čo je nenávisť, pomsta, pomáhali by sme si, tešili sa zo života, neboli by vojny.

         Pokúsme sa skúmať svoje vnútro. Je spokojné, alebo v ňom hlodá nespokojnosť? Zamyslíte sa, čo spôsobuje ten nepokoj! Ak odstránite nenávisť, žiarlivosť, v každom človeku budete vidieť dobro, vo vašom vnútri zažiari pokoj. Buďme šťastní, že žijeme, starajme sa o svoje zdravie. Zdravie je pokoj v srdci. Ten si musí nájsť každý sám vo svojom vnútri, nenechajme sa manipulovať. Naučme sa žiť v pravde a rešpektujme sa.